Spôsobilosť byť účastníkom konania a vecná legitimácia: Definícia a rozlíšenie

Tento článok sa zaoberá pojmami spôsobilosť byť účastníkom konania a vecná legitimácia, ktoré sú kľúčové pre pochopenie procesného práva. Cieľom je poskytnúť jasnú definíciu týchto pojmov, vysvetliť ich vzájomný vzťah a rozlíšiť ich od seba. Pochopenie týchto konceptov je nevyhnutné pre správne uplatňovanie práv v súdnom konaní.

Definícia procesnej subjektivity (spôsobilosti byť účastníkom konania)

Spôsobilosť byť účastníkom konania, označovaná aj ako civilnoprocesná subjektivita, je definovaná ako spôsobilosť subjektov mať procesné práva a povinnosti, ktoré im priznáva procesné právo. Túto spôsobilosť upravuje Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 19, ktorý hovorí, že spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak len ten, komu ju zákon priznáva.

Inými slovami, ide o spôsobilosť mať procesné práva a povinnosti v súdnom konaní. Táto spôsobilosť sa odvodzuje od hmotného práva, konkrétne od Občianskeho zákonníka. Podľa § 7 Občianskeho zákonníka spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením a zaniká smrťou.

Strata procesnej subjektivity

Strata procesnej subjektivity môže nastať v priebehu konania, napríklad v dôsledku zániku právnickej osoby výmazom z obchodného registra alebo v dôsledku smrti fyzickej osoby. V takýchto prípadoch súd posudzuje, či je možné v konaní pokračovať a s kým. Ak účastník konania (fyzická osoba) stratí spôsobilosť byť účastníkom konania v dôsledku smrti, súd pokračuje v konaní s dedičmi účastníka konania (§ 107 ods. 1, 3 O.s.p.). Dedičia ako univerzálni právni nástupcovia vstupujú do postavenia poručiteľa (pôvodného účastníka konania) priamo zo zákona a súd o ich vstupe do konania nerozhoduje. V prípade univerzálnej sukcesie neprichádza do úvahy postup podľa § 92 O.s.p.

Definícia vecnej legitimácie

Vecná legitimácia vyplýva z hmotného práva a označuje, kto je podľa hmotného práva nositeľom uplatneného práva alebo povinnosti. Či je účastník konania tiež vecne legitimovaným (aktívne alebo pasívne), sa ukáže až v konečnom rozhodnutí vo veci. Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že účastník nebol nositeľom práva, o ktoré v konkrétnom konaní išlo.

Prečítajte si tiež: Podmienky zdravotnej spôsobilosti vodičov

Aktívna a pasívna vecná legitimácia

• Aktívna vecná legitimácia: Ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), musí preukázať, že je skutočne nositeľom tohto oprávnenia.
• Pasívna vecná legitimácia: Žalovaný musí byť skutočne nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, ktorá sa mu žalobou ukladá.

Rozlíšenie procesnej subjektivity a vecnej legitimácie

Je dôležité rozlišovať medzi procesnou subjektivitou a vecnou legitimáciou. Spôsobilosť byť účastníkom konania je procesná podmienka, ktorá umožňuje subjektu vystupovať v súdnom konaní. Vecná legitimácia sa naopak týka hmotnoprávneho postavenia subjektu v danom spore.

Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je.

Príklady z judikatúry

• Aktívna procesná legitimácia žalobcu: Aktívna procesná legitimácia žalobcu, ako procesná podmienka v zmysle § 250 ods. 2 O.s.p., ktorá robí procesný subjekt osobou oprávnenou na podanie žaloby, v sebe zahŕňa kumulatívne dva predpoklady, a to postavenie účastníka správneho konania a súčasne ukrátenie na právach napadnutým rozhodnutím, vydaným v správnom konaní.
• Žaloba proti rozhodnutiu a postupu správneho orgánu: Žalobu môže podať fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich právach, resp. s ktorou sa v správnom konaní nekonalo ako s účastníkom, hoci sa s ňou ako s účastníkom konať malo (§ 250 ods. 2 O.s.p.).

Účastníci konania a vecná legitimácia

Vymedzenie účastníkov konania sa zakladá procesným spôsobom - žalobcom je ten, kto podal na súd návrh na začatie konania (žalobu) a žalovaným je ten, koho žalobca v žalobe za tohto účastníka konania označil. Inštitút účastníctva konania ako inštitút rýdzo procesný je potrebné odlíšiť od vecnej legitimácie, ktorá so zreteľom k hmotnému právu ustanovuje, kto je nositeľom uplatneného práva alebo povinnosti v konkrétnom prípade. Či účastník procesného konania je tiež vecne legitimovaný (aktívne alebo pasívne), sa ukáže až v konečnom súdnom rozhodnutí.

Dôsledky nedostatku procesnej subjektivity alebo vecnej legitimácie

• Nedostatok procesnej subjektivity: Nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania. Súd v takom prípade konanie zastaví.
• Nedostatok vecnej legitimácie: Nedostatok vecnej legitimácie vedie k zamietnutiu návrhu (žaloby) na začatie konania meritórnym rozhodnutím.

Civilný sporový poriadok a zmeny v terminológii

Civilný sporový poriadok upustil od používania pojmu „účastník konania“ v sporovom konaní a pracuje s termínom "strana". Procesná subjektivita je upravená podobne ako v Občianskom súdnom poriadku, pričom sa upúšťa od pojmu „spôsobilosť byť účastníkom konania“.

Prečítajte si tiež: Podmienky obmedzenia spôsobilosti

Prečítajte si tiež: Podmienky uznania odbornej spôsobilosti v ČR

tags: #sposobilost #byt #ucastnikom #konania #a #vecna