
Starnutie populácie je celosvetový trend, ktorý si vyžaduje inovatívne prístupy v starostlivosti o seniorov. Zariadenia pre seniorov zohrávajú kľúčovú úlohu v zabezpečovaní kvalitného a aktívneho života pre svojich klientov. Cieľom tohto článku je preskúmať rôzne metódy aktivizácie seniorov v zariadeniach pre seniorov, s dôrazom na inovatívne postupy a overené techniky, ktoré podporujú ich fyzické, psychické a sociálne zdravie.
Obdobie staroby a starnutia je neodmysliteľnou súčasťou života každého jedinca. S premenou spoločnosti je spojený aj samotný fakt starnutia celej populácie, nakoľko stúpa počet ľudí v seniorskom veku. Hoci je starnutie sprevádzané nespočetnými zmenami či už v oblasti biologickej, psychickej alebo sociálnej, nemala by byť táto etapa pre seniorov šedým obdobím. Seniori by si mali vyberať, akým smerom sa ich život bude uberať a jednou z alternatív aktívneho a zmysluplného trávenia času a reakcií na zmenu je zapojenie sa do procesu vzdelávania. Štát by sa mal podieľať sa zaistení dostatočných edukačných eventualít pre osoby v seniorskom veku.
V mnohých členských štátoch Európskej únie, vrátane Slovenska, rastie počet seniorov. Demografický vývoj populácie to jasne dokazuje. Podľa údajov štúdie Eurostatu (2014) sa v rámci Európskej únie za posledných päťdesiat rokov v priemere zvýšila priemerná dĺžka života o desať rokov, pričom v roku 2012 dosiahla úroveň 80,3 rokov a podľa predikcie bude naďalej stúpať. Je to dané najmä tým, že sa vďaka medicínskemu a technickému pokroku prudko zvyšuje kvalita života. Z toho dôvodu je treba hľadieť na proces starnutia populácie ako na prirodzený jav.
Vzdelávanie je dlhodobo vnímané ako ľudská potreba a zďaleka už nie je považované rýdzo za profesijnú záležitosť a predstava o tom, že vzdelávanie je doménou obdobia detstva a mladosti, je už dávno prekonaná. Neoddeliteľnou súčasťou je potreba celoživotného vzdelávania a učenia seniorov. Vzdelávanie seniorov poskytuje široký priestor pre uplatnenie vedomostí a znalostí pedagogicko-sociálneho charakteru. Celoživotné vzdelávanie sa stalo významnou spoločenskou tematikou vyspelej európskej spoločnosti. Potreba rozširovať vlastné vzdelanostné platformy sa dotýka aj seniorskej populácie. Edukácia seniorov je vnímaná ako celoživotná výchova a je nevyhnutnou súčasťou života moderného človeka súčasnej doby. Vzdelávanie klientov vyššieho veku by malo naplňovať vzdelávacie potreby podľa ich osobných záujmov. Aj v tomto prípade je edukácia cieľavedomý proces so svojím poslaním, smerom a výchovným cieľom. Pomocou vzdelávacieho procesu je možné ovplyvňovať vzorce správania, hodnotovú orientáciu či postoje klientov vyššieho veku. Každopádne vzdelávanie predstavuje významný prostriedok k obohateniu života postproduktívnej generácie.
Od polovice 20. storočia sa začala uplatňovať samostatná veda a to gerontagogika - pôvodne išlo o teóriu výchovy a vzdelávania pre starých ľudí a ľudí v starobe. V dnešnej dobe sa na túto vedu prihliada ako na edukáciu seniorov, preseniorskú edukáciu a proseniorskú edukáciu. Mühlpachra (2004, s. 122) zdôrazňuje, že sa ,,vzdelávanie v staršom veku stáva nutnou podmienkou pochopenia života v stále meniacom sa svete. Podľa výskumných pozorovaní sa preukázalo, že aj starší ľudia majú dostatočný kapitál pre učenie sa a vzdelávanie. Fyzická výkonnosť postupne s vekom klesá a ubúda, psychická výkonnosť - pri správnej stimulácii - je stále na vrchole.
Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad zakázaných spôsobov lovu rýb
Prvá časť workshopu bola venovaná téme aktivizácie prijímateľov sociálnych služieb. Určuje ju § 7 zákon č. 448/2008 o sociálnych službách v znení neskorších predpisov, ktorý zakotvil právo prijímateľa na aktivizáciu podľa svojich potrieb, schopností a možností a na druhej strane povinnosť poskytovateľa mu túto aktivizáciu poskytnúť na odbornej úrovni. Poskytovateľ sociálnej služby zabezpečuje každému prijímateľovi sociálnej služby (PSS) prístup k rôznym druhom aktivizácie, ktoré zohľadňujú potreby a preferencie prijímateľa a ktorých prostredníctvom môže rozvíjať svoje schopnosti a zručnosti v oblasti zamestnávania, vzdelávania alebo v iných oblastiach tak, aby mohol naplniť predstavu o svojom sociálnom postavení v živote. Rozvoj zručností je prispôsobený osobným preferenciám PSS, jeho veku, zdravotnému stavu a individuálnym schopnostiam a môže obsahovať aj rozvoj každodenných zručností. Aktivizácia PSS napomáha pri hľadaní nových istôt, nového zmyslu žitia a nových postojov k životu.
Pre správnu stimuláciu prijímateľov sociálnych služieb je dôležité bezbariérové prostredie priaznivé pre aktivizáciu. Osadenie všetkých ovládacích prvkov, ako sú vypínače osvetlenia a elektrické zásuvky, by mali byť v jednotnej výške 80 cm od podlahy. Najjednoduchším riešením je nízky nábytok, najľahšie prístupné sú komody so zásuvkami. Nábytok je možné vybaviť piktogrammi, alebo nápismi, aby prijímateľom sociálnych služieb s demenciou pomáhali v lepšej orientácií. Pre ľudí s Alzhemerovou chorobou sú vhodné elektricky ovládateľné polohovacie lôžka. Priestory hygieny, by mali byť svojou veľkosťou a dispozíciou zariadené tak, aby sa v priestore mohli bezproblémovo pohybovať prijímatelia sociálnych služieb ako aj ich opatrujúci. Predpísané normy by mali spĺňať dvere, ktorých odporúčaná šírka je 90 cm s výsuvným prahom. Okná majú byť veľké a presvetlené s parapetom vo výške 60 cm.
Posledná časť workshopu bola venovaná zmyslovej aktivizácii a reministencii. Zmyslová aktivizácia je založená na zmyslovom vnímaní ako je zrak, sluch, vôňa, dotyk a chuť. V procese plánovania stretnutí uskutočnených v rámci zmyslovej aktivizácie je dôležité, aby sme si vopred zodpovedali otázky ako napríklad: Pre koho budeme aktivizáciu realizovať? Prečo ju budeme realizovať - teda aké ciele sledujeme? Ako bude aktivizácia realizovaná - výber aktivizačného materiálu? Kde sa aktivizácia uskutoční - ako bude pripravená miestnosť? Kedy sa aktivizácia uskutoční?
Reminiscencia je cieľavedomá práca so spomienkami. Ide o proces znovu prežitia minulých zážitkov a udalostí v prítomnosti, čo pomáha človeku k dosiahnutiu jeho životnej integrity. Je vhodné aby malo zariadenie svoju vlastnú reminiscenčnú miestnosť, nie je to však podmienka. Reminscencia by sa mala vykonávať 1 týždenne v trvaní 1-2 hodiny v homogénnej skupine (čiže skupine, ktorá sa navzájom pozná). Vhodné témy sú hudba a spev, domáce albumy, osobné predmety, manipulácia s predmetmi (napr.
Zariadenie pre seniorov v Trnave je jedným z mála zariadení, ktoré pristupujú k poskytovaniu sociálnych služieb inovatívnym spôsobom. Svojim klientom ponúka moderné aktivity, podložené odbornými štúdiami a skúsenosťami z praxe, ktoré reagujú na ich individuálne potreby či želania a zároveň majú pozitívny vplyv na ich psychické i fyzické zdravie. Riaditeľka zariadenia Anna Menkynová objasňuje motiváciu prinášať do oblasti sociálnych služieb nové postupy: „Dlhé roky sú seniori v našej spoločnosti vnímaní ako ľudia, ktorí už nič navyše nepotrebujú. Ak však máme poskytovať kvalitné sociálne služby a zvyšovať kvalitu ich života, musíme tieto mýty búrať. Som veľmi rada, že naše zariadenie je akýmsi ukazovateľom a dobrým vzorom pre iné zariadenia, ktoré si od nás berú dobré skúsenosti a nápady. Dúfam, že sa časom vytvorí nová paradigma, založená na tvrdení, že sociálne služby sa dajú poskytovať aj modernejším spôsobom a veková hranica nebude brzdou pri zavádzaní inovatívnych aktivít.“
Prečítajte si tiež: Ako sa neloví raticová zver?
Medzi liečebné metódy a záujmové činnosti zariadenia aktuálne patria canisterapia, ergoterapia či záhradná terapia prostredníctvom Floramobilu. Spolupráca s Montessori klubom Slnečnica a školami prináša obohacujúce medzigeneračné stretnutia a vítaným spestrením týždňa sú Piatkové výlety mimo zariadenia. Do programu činností zariadenia v súčasnosti patrí aj unikátny digitálny projekt virtuálnej reality, ktorý prináša pozitívne stimuly pre klientov.
Do kategórie moderných liečebných postupov s priaznivými účinkami na duševnú a telesnú kondíciu patrí aj populárna canisterapia založená na vzájomnom kontakte človeka a psa. V zariadení pre seniorov ju využívajú dlhodobo ako podpornú psychoterapeutickú metódu. Raz za týždeň navštevuje centrum Border kólia Bini, ktorá pod vedením trénerky Zdenky Mauricovej pomáha klientom s rozvojom komunikácie, so zlepšením jemnej a hrubej motoriky, budovaním sociálnych vzťahov a s tréningom pamäte. Anna Menkynová upresňuje: „Táto terapia zahŕňa aktivity, ktoré vytvárajú príležitosť na motivačné, odpočinkové alebo terapeutické situácie, ktoré sú zamerané na zlepšenie kvality života a rozvoj sociálnych schopností. Hlavným cieľom je aktivizácia klienta a posilnenie jeho žiaduceho správania.“ Medzi využívané techniky patrí hladenie psa, komunikácia so psom a terapeutom, zadávanie povelov, odmeňovanie psa, či interakcia s hračkou.
Ďalšou inovatívnou terapiou, ktorá pozitívne pôsobí na človeka tým, že ho aktívne zapája do určitého zamestnania je ergoterapia. Táto aktivita je vnímaná súčasne ako prostriedok aj cieľ liečby. Podporuje telesné i psychické funkcie a napomáha obnovovať a udržiavať schopnosti potrebné k vykonávaniu každodenných úkonov. Seniorom umožňuje zachovať si nezávislosť. Riaditeľka ZpS opisuje ako funguje táto metóda v praxi: „Na účely aktivity s prvkami ergoterapie nám slúži dobré vybavená spoločenská miestnosť a záhrada. Využívame pomôcky ako sú včelí vosk, farby, látky, glycerín, nádoby či levanduľa. Pracuje sa v skupinách aj individuálne na poschodiach. Aktivitu vedú sociálni pracovníci a inštruktori sociálnej rehabilitácie. Medzi naše najčastejšie činnosti patrí šúpanie levandule, výroba sviečok, výroba mydiel, šitie a práce v záhrade.“ Tieto cvičenia napomáhajú k zlepšeniu jemnej motoriky či koordinácií pohybov a podporujú vytrvalosť, koncentráciu a udržanie pozornosti. U klientov sa zvyšuje sebadôvera a pocit užitočnosti, odstraňuje sa sociálna izolácia.
Príjemnou voľnočasovou a zároveň liečebnou činnosťou je aj záhradná terapia pomocou Floramobilu. Ide o špeciálny mobilný vozík na kolieskach, určený na pestovanie rastlín, ktorý je prispôsobený na prisunutie k lôžku imobilného klienta a umožňuje vysunutie pracovnej dosky priamo nad neho. „Záhradná terapia pomocou Floramobilu využíva liečivý vplyv prírody na človeka. Toto prostredie ponúka množstvo inšpirácií, ktoré lákajú k pohybovým aktivitám. Umožňuje človeku uvoľniť negatívne pocity, odbúrava stres a klientom prináša odpočinok a harmóniu. Pomáha im tiež zvládať najrôznejšie choroby a psychické poruchy. Práca s Floramobilom prispieva k zlepšeniu sociálnych vzťahov, k rozvoju samostatnosti, zodpovednosti a schopnosti spolupracovať.
S cieľom podporovať a rozvíjať medzigeneračné vzťahy sa realizuje projekt Spájanie generácií, v rámci ktorého zariadenie spolupracuje s Montessori klubom Slnečnica, základnou školou na Ulici A. Kubinu či so strednou školou Blahoslavenej Laury. Centrum pravidelne navštevuje aj CDR Trnava a do projektu by sa mala čoskoro zapojiť aj Trnavská klubovňa. „Deti zapájame do aktivity SMART vzdelávanie, kedy spolu s našimi klientmi pracujú na tabletoch, vyhľadávajú videá, alebo hrajú hry na tréning pamäte. V tvorivých dielňach sa aktívne zúčastňujú tvorby výrobkov, alebo trávia čas s našimi klientmi pri spoločných hrách. Vzájomné stretnutia spestrujú tiež malým kultúrnym programom. Starší študenti sa zapájajú do prechádzok v meste, prípadne pomáhajú s nákupom“, uvádza detaily medzigeneračnej spolupráce, riaditeľka ZpS. Prínos tejto metódy je obojstranný. Prostredníctvom spoločných aktivít s mladšou generáciou, nadobúdajú seniori pocit užitočnosti, rastie u nich sebadôvera a sebaúcta. Vytvárajú si nové priateľstvá, čím dochádza k obmedzovaniu ich sociálnej izolácie. Deti pri kontakte so staršími ľuďmi zasa nadobudnú zmysel pre zodpovednosť, veľkorysosť, solidaritu a naučia sa tolerancii.
Prečítajte si tiež: Ako sa seniori môžu učiť nové veci
Pravidelných vychádzok mimo zariadenia sa zúčastňujú klienti spolu so zamestnancami viac ako dva roky. Sú vhodné pre tých, ktorým zdravie umožňuje absolvovať cestu peši, na invalidnom vozíku alebo s pomocou chodúľky. Reakcie klientov na piatkové výlety sú veľmi pozitívne. Pobyt na čerstvom vzduchu a socializácia im veľmi prospievajú. Anna Menkynová o tejto aktivite hovorí: „Piatok je deň, na ktorý sa klienti veľmi tešia, pretože zažijú veľa príjemných podnetov v meste, v prírode, alebo počas návštev Dolnej Krupej, Smoleníc, Bratislavy či Piešťan, kam často vyrážame. Cez letné mesiace sme začali s opekačkami v Kamenáči a návštevami kúpaliska. V Trnave sa v piatok pravidelne koná mestský trh, ktorého sa s klientmi tiež radi zúčastňujeme. Keď nám praje počasie vyberieme sa spoločne na pešiu zónu, posedíme v kaviarňach alebo sa zvezieme na rikši aj do vzdialenejšieho okolia.“
Pre ľudí v produktívnom veku sú moderné technológie samozrejmosťou, no aj pre mnohých seniorov je používanie technologických noviniek bežnou súčasťou ich každodenného života. Ako uvádza Anna Menkynová: „Dnešný senior nie je senior spred dvadsiatich, či dokonca pätnástich rokov. Väčšina našich klientov očakáva, že internet bude súčasťou ich životov aj u nás. Veľa z nich využíva internetbanking a pozerá filmy online. Chcú byť súčasťou verejného života a nechcú zostať izolovaní v zariadení, kde sa ocitli z dôvodu fyzického obmedzenia.“ Jedným zo spôsobov, ako sprostredkovať imobilnému klientovi prechádzku v prírode, či zážitok z koncertu alebo návštevy zaujímavého vzdialeného miesta, je využiť neobmedzené možnosti virtuálnej reality. Táto technológia mu umožní zaspomínať si na staré časy, zabaviť sa, prejsť sa po lese alebo posedávať pri fontáne na rušnom námestí.
Zmyslom virtuálnej reality nie je klientov izolovať a uzatvárať v imaginárnom svete, ale prinášať im prostredníctvom moderných médií zážitky a podnety využiteľné v reálnom živote. „Virtuálna realita pomáha okrem mentálnych funkcií udržiavať, zdokonaľovať a rozvíjať nové motorické schopnosti. U klientov sa zlepšuje udržiavanie rovnováhy a stabilizuje sa chôdza. Pozitívny vplyv má tiež na neuropatickú, chronickú i akútnu bolesť. Mentálna prítomnosť vo virtuálnom svete a nutnosť reagovať na nové stimuly pomáha odvrátiť pozornosť od fyzickej bolesti. Trojrozmerné interaktívne prostredie, ktoré užívateľ preskúmava ako skutočný fyzikálny priestor, u neho vyvoláva a udržiava pozitívne emócie. Takýto zážitok má potenciál priaznivým spôsobom ovplyvňovať sebavyjadrenie seniora. Podnecuje u neho zvedavosť a posilňuje jeho pozitívny životný pocit“, vysvetľuje prínosy využitia virtuálnej reality pre seniorov, riaditeľka Anna Menkynová. Aktuálne využívajú klienti virtuálnu realitu dva až tri krát do mesiaca. Vo virtuálnom priestore strávia v priemere 20 minút až 1 hodinu. Dĺžka času, ktorý aktivite venujú závisí od ich momentálneho fyzického a duševného rozpoloženia. Seniori na lôžku si môžu vybrať či chcú sledovať koncert alebo využijú čas relaxovaním. Virtuálny obsah, ktorý je momentálne k dispozícii, pozostáva z relaxačného videa, spojeného s prechádzkou v prírode, alebo koncertu populárnej hudobnej skupiny.
Okrem vyššie spomenutých aktivít existuje množstvo ďalších možností, ako aktivizovať seniorov v zariadeniach sociálnych služieb aj mimo nich. Medzi ne patria:
Vo vzdelávacom procese seniorov musia byť dodržané určité zásady edukácie:
tags: #spôsoby #aktivizácie #seniorov #aktivity