
Spotrebiteľský úver je finančný nástroj, ktorý umožňuje jednotlivcom financovať ich spotrebu. Tento článok poskytuje podrobný pohľad na spotrebiteľský úver, jeho definíciu, právnu reguláciu na Slovensku a dôležité aspekty, ktoré by spotrebitelia mali zvážiť pred jeho využitím.
Spotrebný úver je typ úveru, ktorý fyzická osoba (spotrebiteľ) použije na financovanie svojej osobnej spotreby. Ide zvyčajne o bezúčelový úver, pri ktorom nie je potrebné dokladovať účel použitia finančných prostriedkov. Využíva sa napríklad na nákup spotrebnej elektroniky, zariadenia do domácnosti, dovolenky a podobne. Poskytuje sa bez potreby založenia nehnuteľnosti a často aj bez dokladovania účelu použitia finančných prostriedkov.
V bežnej praxi sa používa aj pojem spotrebný úver, ktorým sa označuje bezúčelový úver určený na osobnú spotrebu (napr. dovolenka, elektronika, nábytok). Rozdiel je teda v účele použitia.
Dôležité je rozlišovať medzi pojmami "spotrebný úver" a "spotrebiteľský úver". Každý spotrebný úver je z pohľadu zákona spotrebiteľský úver, ale nie každý spotrebiteľský úver je spotrebným úverom v užšom zmysle slova.
Na Slovensku sa poskytovanie spotrebiteľských úverov riadi zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákon nadobudol platnosť 2. apríla 2010 a prešiel niekoľkými zmenami.
Prečítajte si tiež: Výber tlačidlového telefónu pre seniora
Podľa zákona je spotrebiteľ fyzická osoba, ktorá koná mimo podnikateľskej činnosti alebo mimo výkonu svojej práce. Veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver.
Spotrebiteľský úver - pôžička je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru. Medzi úvery, ktoré sa riadia podľa zákona o spotrebiteľských úveroch patria spotrebiteľské úvery od bánk, kreditné karty, leasing, úver a pôžička splátkových spoločností. Pod spotrebiteľským úverom sa rozumie každý úver, ktorý je poskytnutý na viac ako 3 mesiace od 200 do 20 000 EUR, splácaný musí byť minimálne štyrmi splátkami. Spotrebiteľský úver podľa zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
Celkové náklady spotrebiteľa, ktoré sú spojené so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úrokov, poplatkov, provízií a daní. Spotrebiteľ musí zaplatiť tieto náklady v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, okrem notárskych poplatkov. Úroková sadzba spotrebiteľského úveru je vyjadrená ako fixná alebo variabilná úroková sadzba.
Od 30. septembra 2015 je veriteľ povinný na účely poskytovania spotrebiteľských úverov poskytovať údaje o úveroch aspoň do jedného elektronického registra údajov o spotrebiteľských úveroch, získavať a účelne využívať údaje o spotrebiteľských úveroch tak, aby boli splnené podmienky. Veriteľ musí zriadiť aspoň jeden register, ktorý vedie prevádzkovateľ (prevádzkovateľ nemôže byť zároveň veriteľ). Prevádzkovateľ registra je povinný oznámiť NBS zriadenie registra, dátum začatia vykonávania činnosti, názov a sídlo prevádzkovateľa registra, zoznam údajov v registri a zriaďovateľov registra a aj zoznam veriteľov, poskytujúcich údaje do registra. Údaje v registri sa uchovávajú po dobu piatich rokov od zániku záväzku spotrebiteľa voči veriteľovi.
Počas doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere je veriteľ povinný informovať spotrebiteľa o každej zmene úrokovej sadzby písomnou formou, a to najmenej 15 dní pred nadobudnutím účinnosti tejto zmeny.
Prečítajte si tiež: Spotrebiteľský úver a jeho odplata
Spotrebiteľ je oprávnený odstúpiť od zmluvy o spotrebiteľskom úvere bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní odo dňa uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo odo dňa, keď sú spotrebiteľovi doručené zmluvné podmienky. Spotrebiteľ má právo kedykoľvek počas doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere úver úplne alebo čiastočne splatiť pred dohodnutou lehotou splatnosti.
Spotrebiteľské úvery nie sú jedinou možnosťou financovania spotreby. Existujú aj iné možnosti, ako napríklad:
Bankové spotrebné úvery sa na rozdiel od nákupov na splátky vybavujú pomerne zložito. Klient totiž musí preukázať schopnosť splácať úver zo svojho príjmu. Banky navyše často vyžadujú rôzne formy zábezpeky, ako napríklad ručenie fyzickou osobou, záložné právo na nehnuteľnosť, vinkuláciu vkladov, životné poistenie, prípadne založenie cenných papierov. Naopak výhodou bankového spotrebného úveru oproti nákupu na splátky je nižšia úroková sadzba.
Kreditnou kartou čerpá klient stále znovu obnovovaný (tzv. revolvingový) úver a zároveň si otvára dvere na jeho opätovné čerpanie až do vopred stanoveného limitu.
Ako jednu z možností možno takisto použiť kontokorentný úver.
Prečítajte si tiež: Všetko o Spotrebiteľskom Revolvingovom Úvere
Zákon č. 129/2010 Z. z. definuje spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa.
Medzi spotrebiteľské úvery patria aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie.
Obmedzenie hornej hranice výšky úveru sa nevzťahuje na úver formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť do jedného mesiaca. Na spotrebiteľský úver formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, sa vzťahujú len niektoré ustanovenia zákona.
Ak spotrebiteľ a veriteľ z dôvodu neplnenia záväzkov spotrebiteľa vyplývajúcich z pôvodnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavrú novú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorou sa odkladajú splátky alebo sa mení spôsob splácania a ktorej účelom je zabrániť prípadnému súdnemu konaniu o nárokoch veriteľa, pričom podmienky splácania vyplývajúce z novej zmluvy o spotrebiteľskom úvere nie sú pre spotrebiteľa horšie ako podmienky splácania vyplývajúce z pôvodnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, vzťahujú sa na novú zmluvu o spotrebiteľskom úvere len niektoré ustanovenia zákona.
Veriteľ alebo finančný agent je povinný pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytnúť spotrebiteľovi informácie o:
Tieto informácie je veriteľ alebo finančný agent povinný poskytnúť prostredníctvom formulára pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere, ktorý je uvedený v prílohách č. 3 a 4 zákona, a to v listinnej podobe alebo v podobe zápisu na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Veritelia sú povinní poskytovať údaje o spotrebiteľských úveroch aspoň do jedného elektronického registra údajov o spotrebiteľských úveroch. Cieľom je zabezpečiť, aby veritelia získavali a účelne využívali údaje o spotrebiteľských úveroch tak, aby boli splnené podmienky pre posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať úver.
Prevádzkovateľ registra je povinný oznámiť Národnej banke Slovenska zriadenie registra, dátum vzniku, začatia a ukončenia vykonávania činnosti registra, názov registra a sídlo prevádzkovateľa registra, zoznam údajov v registri, zoznam zriaďovateľov registra a zoznam veriteľov, ktorí poskytujú údaje do registra a každú zmenu týchto údajov.
Údaje o spotrebiteľovi a jeho spotrebiteľských úveroch, ktoré veriteľ poskytol do registra, sa uchovávajú v registri päť rokov od zániku záväzkov spotrebiteľa zo spotrebiteľských zmlúv voči veriteľovi.
Veriteľ je povinný pred poskytnutím spotrebiteľského úveru posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov.
Veritelia sú povinní použiť dostatočné, primerané a aktuálne informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, peňažných záväzkoch spotrebiteľa, výške celkovej zadlženosti a ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať:
Veriteľovi alebo finančnému agentovi sa zakazuje predkladať spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení tohto zákona.
Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ust. § 52. Vychádzajúc z tohto ustanovenia spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
tags: #spotrebiteľský #úver #definícia