Podmienky odplaty za spotrebiteľský úver: komplexný pohľad

Spotrebiteľské úvery sú bežnou súčasťou finančného života mnohých ľudí. Sú však spojené s rôznymi poplatkami a podmienkami, ktorým je potrebné venovať pozornosť. Jednou z diskutovaných tém je odplata za spotrebiteľský úver a podmienky, za akých je možné ju uplatňovať.

Interpretácia úniového práva a ochrana spotrebiteľa

V aplikačnej praxi sa vyskytujú problémy s interpretáciou rozhodnutí Súdneho dvora EÚ a rešpektovaním výkladových pokynov v spotrebiteľských veciach. M. Slašťan uvádza, že nesprávna interpretácia a myšlienka absolútnej ochrany spotrebiteľa bez odlíšenia skutkových situácií vedú k judikatúre, ktorá popiera princíp právnej istoty a predvídateľnosti práva. Rozhodnutia sú často spracované na základe šablóny, bez rozlišovania skutkovej a právnej situácie.

Rozsudok Krajského súdu Prešov a poplatok za poskytnutie úveru

Referenčným rozhodnutím v tejto oblasti je rozsudok Krajského súdu Prešov zo dňa 21. novembra 2012, sp. zn. 18 Co 109/2011. Súd sa zaoberal poplatkom za poskytnutie úveru a jeho prijateľnosťou.

Neurčitosť poplatku a skutočné plnenie pre spotrebiteľa

Krajský súd Prešov uviedol, že poplatok za poskytnutie úveru je neprijateľný z dôvodu jeho neurčitosti. Poplatok by mal korešpondovať nejakému predmetu plnenia. Žalovaný (poskytovateľ úveru) nešpecifikoval, aké skutočné plnenie dostáva spotrebiteľ za tento poplatok. Hoci zákon o spotrebiteľských úveroch predpokladá poplatky okrem úrokov, je nevyhnutné, aby sa nimi platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho záujme.

Poplatok za uzavretie zmluvy a posúdenie bonity

Dá sa predpokladať, že poplatok je za uzavretie zmluvy, napísanie zmluvy a posúdenie bonity záujemcu o úver. Aj keby sa pripustil takýto vedľajší predmet plnenia, odvolací súd považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorej zodpovedá poplatok za vedľajšie plnenie, ktoré si spotrebiteľ neobjednal a ktoré slúži výlučne v prospech dodávateľa.

Prečítajte si tiež: II. pilier: čo sa mení?

Rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe

Pre porovnanie, Krajský súd Prešov dáva do pozornosti Rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe z 3. mája 2010, č. k. AZ 17 U 192/2010, v ktorom sa konštatuje, že poplatky za spracovanie pri poskytnutí spotrebiteľského úveru sú neprijateľné. Ak banka od spotrebiteľov požaduje poplatok za spracovanie pri poskytovaní spotrebiteľského úveru, poškodzuje tým spotrebiteľov a vystavuje ich neprijateľnému vedľajšiemu dojednaniu o cene.

Ekonomický záujem banky a poradenstvo zadarmo

Vyšší krajinský súd odmietol odôvodnenie banky, že poplatok je za preverenie úverovej spoľahlivosti (bonity) a výšky úrokovej miery. Súd uzavrel, že uvedené činnosti vykonáva banka vo vlastnom ekonomickom záujme minimalizovať nevymožiteľnosť vlastných pohľadávok. Spotrebiteľ dôvodne očakáva, že banka mu poradenstvo a informácie o poskytnutí úveru poskytne zadarmo.

Neprijateľné zaťaženie spotrebiteľa a nejasnosť zmluvnej podmienky

Zmluvná podmienka predstavuje neprijateľné zaťaženie spotrebiteľa, pretože je spotrebiteľovi účtovaný poplatok bez toho, aby banka spotrebiteľovi poskytovala skutočné protiplnenie. Zmluvná podmienka je neprijateľná aj z dôvodu, že nie je pre spotrebiteľa jasná a zrozumiteľná. Nie je z nej zrejmé, či poplatok za spracovanie bude na spotrebiteľa dopadať iba v prípade, ak uzavrie zmluvu o úvere, alebo aj v situácii, keď sa bude iba informovať ohľadom úverovej služby. Súd potvrdil rozhodovaciu líniu, podľa ktorej je pre spotrebiteľa vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme dodávateľa.

Spotrebiteľská zmluva a úverový právny vzťah

Krajský súd Prešov nemal za sporné, že ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 Občianskeho zákonníka, rovnako ako i to, že ide o úverový právny vzťah a absolútny obchod. Na vec z uvedeného dôvodu dopadajú aj ustanovenia Obchodného zákonníka. Poskytovateľ úveru (žalovaný) v čase poskytnutia úveru poskytoval úvery a pôžičky z vlastných zdrojov nebankovým spôsobom.

Premisy odôvodnenia a "inšpiratívny zdroj"

Svoj záver o neprijateľnosti poplatku za poskytnutie úveru, Krajský súd Prešov vystaval na tvrdení, že i. poplatok je neurčitý, pretože nie je špecifikované, aké skutočné plnenie dostáva spotrebiteľ, za ktoré má poplatok zaplatiť a ii. obe kľúčové premisy, na ktorých je odôvodnenie založené, prevzal z „inšpiratívneho zdroja“ - Rozhodnutia Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe z 3. mája 2011 č. k. AZ 17 U 192/2010.

Prečítajte si tiež: Postúpenie pohľadávky DPH – komplexný prehľad

Aplikácia spotrebiteľského práva a ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka

Z hľadiska aplikácie spotrebiteľského práva na uvedený právny vzťah ("v duchu a zmysle sekundárneho práva EÚ") je kľúčové ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané."

Transparentné dojednanie poplatku a výluky z neprijateľnosti

Ak chce niekto posudzovať, či transparentné dojednanie poplatku za poskytnutie úveru je či nie je neprijateľným dojednaním, musí primárne vyriešiť otázku, či sa nejedná o jednu z vyššie zmieňovaných výluk, ktoré neprijateľnosť vylučujú. Existuje viacero samostatných výluk, ktoré neprijateľnosť vylučujú.

Smernica 93/13/EHS a vnútroštátna transpozícia

V zmysle Smernice 93/13/EHS, ktorá predstavuje základ komunitárnej regulácie v boji proti uplatňovaniu neprijateľných (nekalých) zmluvných podmienok a vnútroštátnou transpozíciou ktorej sú predovšetkým ustanovenia piatej hlavy prvej časti Občianskeho zákonníka, sa v úvodnom ustanovení článku 1 ods. uvádza.

Zákonná úprava a zmluvné dojednanie

Pokiaľ sa zákonná úprava premietne ("skonkrétni") v zmluvnej úprave, ak je zmluvná úprava využitím oprávnenia vyplývajúceho / prevzatého zo zákonnej úpravy, potom je zrejmé, že takéto zmluvné dojednanie odráža (je premietnutím / dôsledkom) záväzného zákonného ustanovenia.

Kogentné a dispozitívne normy a Súdny dvor Európskej únie

Uvedené sa vzťahuje tak na právne normy kogentnej, ako aj dispozitívnej povahy, ako vyplýva z 13. odôvodnenia Smernice 93/13 („….. keďže v tomto ohľade znenie kogentné zákonné alebo regulačné opatrenia uvedené v článku 1 ods. 2 zahŕňa pravidlá, ktoré podľa zákona platia medzi zmluvnými stranami za predpokladu, že neboli vytvorené žiadne iné dohody …..“); rovnaký záver potvrdil aj Súdny dvor Európskej únie v rozsudku zo dňa 21.03.2013, RWE Vertrieb, C-92/11 (bod 26): „Ako totiž vyplýva z trinásteho odôvodnenia smernice 93/13, vylúčenie stanovené v článku 1 ods. 2 smernice 93/13 sa vzťahuje na zmluvné podmienky odrážajúce ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré platia medzi zmluvnými stranami bez ohľadu na ich voľbu alebo ustanovenia, ktoré sa uplatnia automaticky, to znamená v prípade, ak neexistujú odlišné ustanovenia, ktoré si zmluvné strany v tomto ohľade dohodli.“. Rovnako ako príklad možno uviesť rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C 34/13 Kušaniová v. SMART CAPITAL, a.s.

Prečítajte si tiež: Nájom a energie: Kto čo platí?

Absolútny obchod a Obchodný zákonník

Zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom, a to s ohľadom na kogentné ustanovenie § 261 ods. 6 pís. d) Obchodného zákonníka, t.j. úverové zmluvy sa vždy budú vo svojej podstate spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka (keďže sa jedná o absolútny obchod, t.j. povaha účastníkov zmluvy je právne irelevantná), a pravidlá, ustanovené v ustanoveniach Obchodného zákonníka, sa v prípade, ak to je dôsledkom charakteru kontrahujúceho dlžníka, dopĺňajú pravidlami ďalšími.

Zákon o spotrebiteľských úveroch a typ zmluvy

To, že sa na úverovú zmluvu aplikujú ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch, neznamená, že by zmluva bola nejakým osobitným, nominátnym typom v zmysle pomenovaných zmlúv podľa Občianskeho zákonníka, resp. Obchodného zákonníka. Zmluva podliehajúca režimu zákona o spotrebiteľských úveroch nie je samostatným, osobitným, pomenovaným, záväzkovoprávnym vzťahom, ale jedná sa o pojem druhový, ktorým sa označuje akákoľvek zmluva, kauzou (hospodárskym účelom) ktorej je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov veriteľom spotrebiteľovi (ak sa nejedná o poskytnutie peňažných prostriedkov jedným zo spôsobov uvedených v ustanovení § 1 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch), v § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch je všeobecne (pozitívnou definíciou) vymedzené, že spotrebiteľským úverom je na účely tohto zákona dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi, pričom výnimky z tejto všeobecnej definície (napriek tomu, že sú splnené definičné znaky uvedené v ustanovení § 1 ods.

Kogentné ustanovenia a úverová zmluva

Ustanovenie § 499 je zákonodarcom začlenené do zoznamu tzv. kogentných ustanovení, pri ktorých sa zmluvným stranám neumožňuje od nich odchýliť prípadne ich vylúčiť (§ 263 ods. 1 Obchodného zákonníka). Spomedzi ustanovení Obchodného zákonníka regulujúcich úverovú zmluvu ako absolútny obchod [§ 261 ods. 6 písm. d)] patrí do skupiny kogentných ustanovení ustanovenie § 497 definujúce základnú typovú charakteristiku úverovej zmluvy a práve ustanovenie § 499.

Odplata za dojednanie záväzku a právny poriadok

Je teda evidentné, že slovenský právny poriadok inštitút odplaty za dojednanie záväzku poskytnúť úver vyslovene pozná a jeho používanie predpokladá, a túto skutočnosť dlhodobo rešpektuje ako právna veda, tak aj súdna prax najvyšších súdnych autorít (viď napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obo 86/99 zo dňa 01.05.2001). Zhodne bola priznaná možnosť takýto poplatok účtovať aj napr. v Českej republike, ešte počas účinnosti Obchodného zákonníka (viď napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn.

Odplata ako premietnutie zákonnej úpravy

Odplata za dojednanie záväzku poskytnúť úver je premietnutím zákonnej úpravy § 499 Obchodného zákonníka, predstavuje preto zrejmú výluku zo spotrebiteľského prieskumu.

Ignorovanie kogentného ustanovenia § 499 Obchodného zákonníka

Krajský súd Prešov síce v odôvodnení rozhodnutia citoval ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, podľa ktorého zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky, avšak z neznámeho dôvodu ani nespomenul (a pri aplikácii úplne ignoroval) kogentné ustanovenie § 499 Obchodného zákonníka. Vôbec neuviedol, či a ako posúdil povahu riešeného poplatku za uzavretie zmluvy v nadväznosti na toto zákonné pravidlo aj s vyložením príslušných právnych následkov z toho plynúcich. Vo všetkých prípadoch bol povinný vysvetliť, ako sa vyporiadal s výlukami zo spotrebiteľského prieskumu normovanými vnútroštátnou aj komunitárnou úpravou.

Absencia reflektovania na vnútroštátnu právnu reguláciu

V rozsudku tak úplne absentuje reflektovanie na jedinú a výslovnú (navyše kogentnú) vnútroštátnu právnu reguláciu odplaty za dojednanie záväzku poskytnúť úver, napriek tomu, že súd deklaroval posudzovanie úveru aj ako absolútny obchod a mal aj z vlastnej iniciatívy veriteľovo poskytovanie úverov ako predmet podnikania za zistené a nesporné, čo je úplne zrejme postup v rozpore so zákonom ako materiálne (vo vzťahu k podstate riešených vzťahov), tak i formálne.

Právo na súdnu ochranu a relevantná právna norma

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napríklad IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 299/04) do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon (napríklad IV. ÚS 77/02, IV.

Arbitrárnosť a odklon od ustálenej judikatúry

Ako vo vzťahu k uvedenému konštantne judikuje ako Najvyšší súd SR, tak i Ústavný súd SR (napr. Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. apríla 2016, sp. zn. 4 Cdo 337/2015, Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 154/05 z 28. februára 2006), za arbitrárny, resp.

Odplata za dojednanie záväzku a zákonné pravidlo

Zmluvnými stranami v riešenom prípade dohodnutá odplata za dojednanie záväzku poskytnúť úver odráža zákonné pravidlo normované v § 499 Obchodného zákonníka a jej neprijateľnosť je tak z podstaty veci vylúčená.

Hlavný predmet plnenia a Súdny dvor Európskej únie

V rozsudku Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 03.06.2010, Cajade Ahorros y Monte de Piedadde Madrid, C-484/08 (bod 34), sú definované parametre hlavného predmetu plnenia ako „zmluvné podmienky, ktoré neboli individuálne dohodnuté a ktoré opisujú základné plnenia zmlúv uzavretých medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom“.

Úrok a poplatky ako celková odplata

Je nepochybné, že táto celková odplata je tvorená úrokom a poplatkami, v uvedenom smere sa úplne pregnantne vyjadril Najvyšší súd Českej republiky, ktorý v Stanovisku občanskoprávního a obchodního kolegia Nejvyššího soudu ze dne 23. 4. 2014 k některým otázkám ujednání o poplatku za správu úvěru ve smlouvách o úvěru, sp. zn. Cpjn 203/2013 (R 44/2014) uviedol: "Smyslu a účelu úvěru odpovídá pojetí tohoto bankovního produktu jako komplexu (balíčku) plnění, jehož součástí je řada vzájemně souvisejících bankovních služeb a jemuž odpovídá cena rozložená do jednotlivých sjednaných úhrad. Bankovní poplatky (včetně poplatku za správu úvěru) tak představují (vedle úroku a dalších odměn) část vícesložkové ceny celého komplexu plnění (shodně Frank, R., Veselková, P., Wolff, P. Přípustnost poplatků za správu a vedení úvěrových účtů vedených pro spotřebitele. Právní rozhledy 2013, č. 15-16, s. 515 an., dále Bejček, J. Ochrana spotřebitele, nebo i pokrytecky zastřená ochrana věrolomnosti? Soudce 2013, č. 9, s. 42.

Odplata ako súčasť hlavného predmetu plnenia

Odplata za dojednanie záväzku poskytnúť úver je tak, ak je dohodnutá, súčasťou hlavného predmetu plnenia / hlavným predmetom plnenia. Je síce možné takúto odplatu…

tags: #odplata #za #spotrebitelsky #uver #podmienky