Spracovanie výsledkov kvality života seniorov SF-36

Abstrakt: Sclerosis multiplex (SM) je chronické ochorenie, pre ktoré je typická demyelinizácia axónov a funkčné zmeny v centrálnej nervovej sústave. Rozmiestneniu lézií zodpovedajú aj symptómy, ktoré negatívne ovplyvňujú kvalitu života pacientov a zahŕňajú široké spektrum problémov od únavy, vizuálnych problémov, pohybových ťažkostí až po kognitívne obmedzenia. Cieľom tejto práce je získať náhľad do problematiky kognitívneho spracovania informácií, pozornosti a ich súvisu s fyzickou a mentálnou kvalitou života (PCS, MCS) u pacientov so SM. Výskumu sa zúčastnilo 155 pacientov (75.5% žien), ktorí vyplnili sebaposudzovaciu škálu SF-36 (fyzická a mentálna kvalita života) a podstúpili neurologické vyšetrenie testom PASAT (kognitívne spracovanie informácií a pozornosti). PASAT nepreukázal súvis s PCS, ale v rámci MCS štatisticky významne sýtil varianciu (5%) závisle premennej.

Úvod do problematiky sclerosis multiplex a kvality života

Sclerosis multiplex (SM) je chronické ochorenie, ktoré je charakterizované nepredvídateľným priebehom. Poškodenia, ktoré v rámci tejto chronickej choroby nastávajú, postihujú najmä centrálny nervový systém (CNS). Manifestujú sa zmenami v sivej a bielej hmote mozgu a miechy, dochádza k demyelinizácii axónov a následne k ich poškodeniu. SM sa často krát začína prejavovať už na začiatku dospelosti, zhruba od dvadsiateho roku života a postihuje viac ženy ako mužov, a to v pomere 2:1. Etiopatogenéza dodnes nie je objasnená a zatiaľ nejestvuje žiaden liek, ktorý by dokázal túto chorobu úspešne vyliečiť. Priebeh tohto ochorenia je vysoko individuálny (Dennison a kol., 2009).

Toto ochorenie ovplyvňuje mnohé stránky života, počnúc zmyslami a končiac sociálnymi kontaktmi. Fyzické obmedzenia, ktoré prináša SM sa prejavujú v najjednoduchších úkonoch každodenného života ako sú obliekanie, prijímanie potravy, kúpanie či cestovanie. Únava, ktorá je jedným z najčastejšie uvádzaných symptómov tohto ochorenia môže ovplyvňovať aj koníčky pacientov alebo ich voľnočasové aktivity (Edmonds a kol., 2007). Zmeny v schopnosti vykonávať svoje zamestnanie, kvôli zhoršujúcemu sa zdravotnému stavu sú pre pacientov s chronickým ochorením obzvlášť nepríjemné. Všetky tieto zmeny vyžadujú psychologickú adaptáciu na zmenenú situáciu. Strach zo straty nezávislosti, z nepochopenia zo strany blízkych alebo zmien v doterajšom fungovaní, vyvolávajú otázky a pochybnosti o psychologickej identite chorého a negatívne ovplyvňujú kvalitu života súvisiacu so zdravím u pacientov so SM (Edmonds a kol, 2007; Nagyová, 2005). Kvalita života je multidimenzionálny koncept, ktorý zahŕňa fyzický, ako aj mentálny komponent. Ďalšou oblasťou, ktorá je diagnózou SM ovplyvnená je kognitívne fungovanie pacientov. Výskum a klinická prax poukazuje na to že populácia pacientov so SM dosahuje vo viacerých neuropsychologických testoch nižšie skóre ako zdravá populácia (Scherder a kol., 2017; Hanneghan a kol., 2017). Pacienti s dlhším trvaním ochorenia mávajú zvyčajne výraznejšie znížené kognitívne fungovanie v porovnaní s pacientmi, ktorí trpia týmto ochorením kratšiu dobu (Roy a kol., 2017).

Cieľ štúdie a výskumná vzorka

Cieľom tejto práce je získať náhľad do problematiky kognitívneho spracovania informácií, pozornosti a ich súvisu s fyzickou a mentálnou kvalitou života u pacientov so sclerosis multiplex. Súbor pacientov pozostával z ľudí s diagnostikovanou sclerosis multiplex, ktorí navštevovali Neurologickú kliniku Univerzitnej Nemocnice Louisa Pasteura v Košiciach, pokrývajúcu oblasť Východoslovenského kraja. Oslovených bolo 214 pacientov z ktorých 58 pacientov odmietlo spoluprácu (24 mužov a 35 žien), čo zodpovedá podielu 72.9% spolupracujúcich respondentov. Vylučujúcimi kritériami bol kognitívny deficit (skóre v teste Mini-Mental State Examination<24), tehotenstvo, a vek nižší ako 18 rokov. Na základe týchto kritérií bol zo štúdie vylúčený jeden participant. Všetci pacienti písomne súhlasili so zaradením do štúdie, ktorá bola vopred schválená etickou komisiou UPJŠ LF.

Metódy hodnotenia kvality života a kognitívnych funkcií

So zdravím súvisiaca kvalita života bola hodnotená dotazníkom SF-36 (36-item Short-Form health survey) (Ware a Sherbourne, 1992). Dotazník SF-36 pozostáva z 8 škál, pričom 4 škály sa týkajú fyzickej kvality života (fyzické fungovanie; fyzické roly; telesná bolesť; všeobecné zdravie) a ďalšie 4 sa týkajú mentálnej kvality života (vitalita; sociálne fungovanie; emocionálne roly; duševná pohoda). Hrubé skóre z tejto škály je transformované do 100-bodovej škály, kde hodnota 0 označuje veľmi nízku a hodnota 100 optimálnu kvalitu života súvisiacu so zdravím. Sluchový test zameraný na sériové sčítavanie čísel v pravidelnom tempe je testom kognitívnych funkcií, ktoré hodnotia rýchlosť a flexibilitu spracovania sluchových informácií, rovnako ako aj matematické schopnosti. Pôvodne bol tento test vypracovaný Gronwallom v roku 1977 na monitorovanie rehabilitácie pacientov s ľahkými zraneniami hlavy (Gronwall, 1977). Neskôr bola adaptovaná aj na použitie u pacientov so SM (Rao a kol., 1989). PASAT je pacientom administrovaný pomocou CD prehrávača. Jednociferné čísla sú v tomto teste prezentované každé 3 sekundy a úlohou pacienta je sčítať každé nové číslo s tým, ktoré bolo administrované ako predchádzajúce. Kurtzke Expanded Disability Status Scale (EDSS) je najpoužívanejšou škálou pri hodnotení funkčného stavu u pacientov so SM, ktorá hodnotí úroveň postihnutia pacienta v ôsmych funkčných systémoch centrálnej nervovej sústavy a skóre z každej škály je porovnávané so štandardmi pre pohyblivosť pacienta (Kurtzke, 1983).

Prečítajte si tiež: Sociálny výskum a štatistika

Štatistická analýza dát

Prvým krokom štatistickej analýzy bolo deskriptívne zhodnotenie vzorky pomocou frekvencií a aritmetického priemeru. Následne sme pomocou regresnej analýzy zisťovali asociácie medzi fyzickou a mentálnou kvalitou života ako závislými premennými a kognitívnou kapacitou spracovania informácií ako nezávislou premennou. Vek, pohlavie, najvyššia ukončená úroveň vzdelania, dĺžka ochorenia a EDSS plnili úlohu kontrolných premenných.

Výsledky výskumu

Výskumný súbor pozostával zo 155 pacientov, zo toho žien bolo 117 (75.5%), priemerný vek bol 40.12±9.75 roka a priemerná dĺžka ochorenia bola 7.54±5.74 roka. Signifikantné korelácie boli pozorované medzi vekom a trvaním ochorenia, EDSS, PASAT a fyzickou kvalitou života (PCS). V prvom regresnom modeli týkajúcom sa PCS boli premenné vek (β=-0.20, p≤0.05) a EDSS (β=-0.58, p≤0.05) jedinými premennými ktoré boli významne asociované so závislou premennou. V modeli kde bola závislou premennou MCS, bol po vložení všetkých premenných do analýzy signifikantný výsledok pozorovaný len pri premennej PASAT (β=0.23, p≤0.05). Finálny model vysvetlil 38% celkovej variancie závislej premennej PCS a v modeli MCS bol podiel vysvetlenej variancie 5%.

Diskusia a interpretácia výsledkov

Cieľom našej práce bolo zistiť či existujú asociácie medzi fyzickou a mentálnou kvalitou života u pacientov so SM a kognitívnou kapacitou spracovania informácií a kontinuálnou pozornosťou meranými testom PASAT. Zmeny v kognitívnom fungovaní sa u pacientov so SM týkajú viacerých oblastí, ktoré zodpovedajú funkčným zmenám v centrálnej nervovej sústave. Pamäť a pozornosť pri spracovávaní informácií sú jednou z najčastejšie postihnutých oblastí (Hanneghan a kol., 2017), pričom práve pozornosť je dôležitou súčasťou kognitívnej výbavy, ktorá sa podieľa na zvládaní testu PASAT. Štatistické analýzy v tejto práci nenašli asociácie medzi fyzickou kvalitou života a kognitívnymi funkciami spracovávania informácií a pozornosťou, čo je v súlade so závermi iných autorov (Pavsic a kol., 2015; Shawaryn a kol., 2002), ktorí v rámci farmakologických intervencií nezaznamenali zlepšenie v kognitívnej oblasti, zatiaľ čo pozorovali zlepšenie v motorických funkciách. Jednou z kognitívnych funkcií ktoré sa však ukazujú ako čiastočne ovplyvniteľné farmakologickými intervenciami je pozornosť (Kunkel a kol., 2015). Variancia v rámci mentálnou kvalitou života bola vysvetlená na úrovni 5% zásluhou kognitívnej kapacity spracovania informácií a kontinuálnej pozornosti. Práce iných autorov poukazujú aj na rolu vzdelania (Scarpazza a kol., 2013) a jeho asociácie s kognitívnymi zmenami. Podobná asociácia bola pozorovaná v našom súbore len pred pridaním premennej PASAT do analýz, avšak potenciál môže byť využitý na zlepšenie mentálnej kvality života, ktorá vykazuje asociáciu s kognitívnymi funkciami aj pokontrolovaní pre významné klinické premenné ako sú dĺžka trvania SM, či funkčný stav meraný EDSS. Edukačný program zameraný na zlepšenie kognitívne fungovanie by mohol mať potenciál nepriamo ovplyvniť aj mentálnu kvalitu života pacientov. Závery tejto štúdie by mohli byť využité pri vytváraní intervenčného programu zameraného na mentálnu kvalitu života u ľudí so sclerosis multiplex zameraného na nefarmakologické intervencie pracujúce s premennými ako coping alebo sociálna participácia, ktoré nereagujú na farmakologickú liečbu, ale sú kľúčovými premennými v oblasti mentálnej kvality života, ktorá je asociovaná s kognitívnou kapacitou spracovania informácií a kontinuálnou pozornosťou.

Dopady pandémie COVID-19 na psychické zdravie seniorov v zariadeniach sociálnych služieb

Posledné dva roky sme svedkami udalosti, ktorá sa opakuje raz za niekoľko dekád. Koronavírus SARS-CoV-2, ktorý vyvoláva závažné infekčné a respiračné ochorenie COVID-19 spôsobil, že sa svet zastavil pod mohutnou vlnou pandémie. Pandémia, ochromila zdravotnícke systémy krajín po celom svete ako aj podnikateľské prostredie a nastavila zrkadlo nášmu doterajšiemu spôsobu života. Zostali sme zaskočení, nepripravení a v neposlednom rade aj neochotní zmeniť svoje správanie v záujme vyššieho dobra, čoho výsledkom bolo nekontrolovateľné šírenie vírusu a následná smrť. Dôležitým faktorom, ktorý potvrdzujú štatistiky z krajín po celom svete je, že ochorenie má fatálne následky najmä pre ľudí nad 65 rokov. Okrem ekonomických dôsledkov a obrovského množstva ľudských životov má pandémia na svedomí aj škody na mentálnom zdraví ľudí, najmä tých najohrozenejších, ktorými sú v tejto situácii bezpochyby seniori. Závažnosť ich situácie umocňuje skutočnosť, že seniori sú aj bez prítomnosti pandémie skupinou, ktorá je spoločnosťou marginalizovaná a nie je jej venovaná dostatočná pozornosť.

Svetová zdravotnícka organizácia v jednom zo svojich článkov opisovala mentálne zdravie ako stav blahobytu, v ktorom si jednotlivec môže uvedomiť svoj vlastný potenciál, zvládať bežné stresové situácie, ktoré prináša život, produktívne pracovať a prispievať do komunity, v ktorej žije. Keyes (2005) hovorí, že mentálne zdravie je definované ako prítomnosť emocionálnej pohody v kombinácii s vysokou úrovňou psychických, logických a sociálnych funkcií. Mentálne zdravie je subjektívny a komplexný termín zasahujúci emocionálnu, psychickú aj sociálnu rovinu a spolu s fyzickým zdravím, s ktorým sa ovplyvňujú a existuje medzi nimi silná recipročná väzba, opisovaná aj autormi Nabi et al., (2008) sú neoddeliteľnými súčasťami, ktoré spoločne tvoria koncept celkového zdravia.

Prečítajte si tiež: Ako správne udeliť súhlas UPSVaR

Osamelosť sa vyskytuje vo všetkých vekových kategóriách, avšak častejšie sa vyskytuje u starších ľudí (Aylaz et al., 2012). V súčasnosti neexistuje konsenzus v názore na to čo osamelosť je. Azda najsimplexnejšie osamelosť definovali Hewstone a Cairns (2001), ktorí o nej hovorili ako o deficite v prežívaní kvalitných a mnohopočetných sociálnych vzťahov. Tiež je dôležité dodať, že jedným z charakteristických znakov osamelosti je jej subjektivita (Peplau, & Perlman, 1982) a teda určitá jedinečnosť v jej pociťovaní. Nedávny výskum poukázal na to, že osamelosť sa môže objavovať častejšie a dosahovať vyššie úrovne (Pinquart, & Sörensen, 2003) u starších ľudí žijúcich v zariadeniach sociálnych služieb (ZSS) ako u tých, ktorí žijú doma (Grenade, & Boldy, 2008). Cacioppo et al., (2010) a Yunus et al., (2013) hovoria, že osamelosť bola identifikovaná v prierezových aj longitudinálnych štúdiách ako závažný rizikový faktor pre vznik symptómov depresie, čím ukazujú, že medzi osamelosťou a depresivitou je istá súvislosť.

Depresia predstavuje jeden z najčastejších psychologických problémov starších ľudí (Helvik et al., 2016). Jongenelis et al., (2004) hovoria, že riziko vzniku depresie u seniorov, ktorí žijú v ZSS je 3 až 4-krát väčšie ako u tých seniorov, ktorí žijú doma. Okrem toho symptómy depresie súvisia s poklesom zdravia a kognitívnych funkcii (Segel-Karpas et al., 2017) a taktiež zvyšujú riziko spáchania samovraždy u seniorov (Wang et al., 2015). Počas druhej vlny pandémie sa stalo štandardom, že klientom ZSS bol zamedzený nielen kontakt s vonkajším svetom, ale často aj kontakt v samotnom zariadení. V najkritickejších momentoch museli klienti ostávať úplne izolovaní a osamotení vo svojich izbách. Croezen a kol. (2015) Brooks a kol. (2020) tvrdia, že zníženie sociálnej interakcie má negatívny vplyv na duševné a fyzické zdravie starších ľudí.

Na Slovensku počas pandémie ešte nebola realizovaná štúdia, ktorá by sa zaoberala psychickým zdravím seniorov žijúcich v ZSS preto sme sa rozhodli zmapovať úroveň ich osamelosti, depresivity a celkového všeobecného zdravia. Tieto úrovne následne porovnáme z hľadiska veku a zameriame sa aj na frekvenciu kontaktu s ich blízkymi v čase druhej vlny pandémie. V kontexte uvedeného si kladieme otázku: Ako sa mení úroveň osamelosti, depresivity a celkového všeobecného zdravia z hľadiska veku a častosti kontaktu s blízkymi v čase pandémie? Teoretické východiská naznačujú, že v skupine seniorov nie je depresia nezvyčajným javom a u ľudí, ktorí žijú oddelení od rodiny v ZSS sa toto riziko zvyšuje tým, že stratili pre nich jednu z najvýznamnejších sociálnych istôt - rodinné prostredie (Vitorino a kol, 2013, Bujdová, Bujda, & Razzouková, 2013). Zamedzenie kontaktu s rodinou má potenciál zvyšovať riziko vzniku nežiadúcich psychických problémov. Pandémia nepriniesla so sebou len zamedzenie kontaktu, ale taktiež aj zníženú fyzickú aktivitu. Fyzická aktivita v neskoršom veku znižuje riziko chorôb, pomáha zvládať súčasné stavy a rozvíja a udržiava fyzické a psychické funkcie (Cunningham, & O’ Sullivan 2020).

Cieľ výskumu a výskumné otázky

Cieľom nášho výskumu je zistiť, aká je momentálna úroveň depresivity, osamelosti a celkového všeobecného zdravia klientov žijúcich v ZSS. Keďže aktuálne neexistujú dáta na základe ktorých by sme mohli naformulovať hypotézy, stanovili sme si nasledovné 4 výskumné otázky:

1. Aká je úroveň osamelosti, depresivity a celkového všeobecného zdravia u klientov ZSS?
2. Aký je vzťah medzi parametrami depresivity, osamelosti a celkového všeobecného zdravia v našom výskumnom súbore?
3. Aký je súvis medzi častosťou kontaktu klientov s rodinou a úrovňou ich depresivity, osamelosti a celkového všeobecného zdravia?

Ochorenie COVID-19 je súčasťou našich životov len relatívne krátku dobu a to aké závažné budú negatívne dopady pandémie na psychiku človeka nie je zatiaľ dostatočne preskúmané. Preto náš výskum radíme do kategórie exploračných, v ktorom začneme deskriptívnymi metódami a budeme pokračovať inferenčnou štatistickou analýzou.

Prečítajte si tiež: Návod na účtovanie faktúry za dotáciu

Výskumný súbor a metodológia

Výskumný súbor tvorili klienti z rôznych ZSS na Slovensku. Všetky osoby boli na začiatku testovania oboznámené so zámerom, účelom a cieľom testovania, kde sa spracovanie ich osobných údajov riadi nariadením EP a Rady EÚ č. 2016/679 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov. Taktiež dodávame, že vedenie inštitúcii bolo oboznámené so zámerom výskumu a taktiež si preštudovali dotazník, ktorý sme vytvorili a udelili súhlas na testovanie svojich klientov. Výber klientov bol zabezpečený odborným personálom, konkrétne psychológmi, vedúcimi pracovníkmi zdravotného a sociálneho úseku, ktorí ich zároveň sprevádzali počas procesu testovania. Etická komisia UMB udelila súhlas na realizáciu výskumu. Dotazníky sme distribuovali klientom, ktorých psychomotorické tempo a úroveň kognitívnych funkcií bola podľa subjektívneho názoru personálu na takej úrovni, ktorá im dovoľuje vypĺňať dotazník podľa vlastného presvedčenia. Napriek tomu, ak personál usúdil, že klient je vhodný kandidát na vyplnenie dotazníka, no má určité prekážky, ktoré mu zabraňovali vyplniť ho samostatne, bola mu poskytnutá pomoc personálu. Vypĺňanie dotazníkov sme zahrnuli do procesu ich aktivizácie. Štúdia je súčasťou výskumu k rigoróznej práci, ktorej cieľom je porovnať psychický stav klientov pred vakcináciou a po vakcinácii na ochorenie COVID-19. Počet respondentov je 159 vo veku nad 60 rokov z 11 rôznych ZSS. Výskumný súbor tvorilo 57 mužov a 102 žien.

Klienti vyplnili nami pripravený dotazník, ktorý sa skladal z 3 subtestov a to General Health Questionnaire (GHQ-12), Beck’s Depression Inventory (BDI-6) a UCLA Loneliness scale (ULS-8) a niekoľkých doplňujúcich otázok týkajúcich sa miery kontaktu s rodinou, ich psychického stavu, toho či prekonali ochorenie COVID-19 a aké majú pocity z tohto vírusového ochorenia. Dotazník posúdenia celkového všeobecného zdravia, GHQ-12 pozostáva z 12 položiek, každá z nich posudzuje závažnosť psychického stavu za posledných niekoľko týždňov, používajúc škálu od 0 po 3. Potenciálne skóre sa pohybuje v rozmedzí od 0 po 36, s tým, že vyššie skóre indikuje horší stav (Goldberg a Williams, 1998). BDI-6 bol derivovaný z originálnej 21 položkovej verzie v klinickej validačnej štúdii, ktorou sa skúsení psychiatri snažili zachytiť závažnú depresívnu poruchu (MDD- major depressive disorder) pomocou kratšej verzie testu BDI (Bech a kol. 2009). ULS-8 (Hays, DiMatteo, 1987) vznikol deriváciou originálnej verzie ULS-20 používa sa ako praktická alternatíva na meranie frekvencie a intenzity pocitu osamelosti, pričom používa škálu od 1 po 4. Vyhodnocuje sa celkové skóre osamelosti, ktoré sa pohybuje od 8 po 32 pričom vyššie skóre indikuje vyššiu úroveň osamelosti. Dáta sme spracovali v štatistickom programe SPSS25.

Analýza dát a výsledky

Po rozdelení nášho výskumného súboru do kategórie či už podľa veku, alebo častosti kontaktu sme mali príliš malé skupiny na to, aby sme ich mohli komparovať. Preto sme dáta analyzovali pomocou korelácií. Môžeme badať, že priemer osamelosti v našom výskumnom súbore je vyšší ako polovica celkového možného skóre (>16) a to podľa Shevlin a kol. (2013) determinuje určitú patologickosť stavu. Škály pre BDI-6: 0-5 minimálna alebo žiadna depresia, 6-7 stredná (mild) depresia, 7+ ťažká depresia. Priemerná úroveň depresie dosahuje 4,45 čo značí, že v priemere sa naši participanti nachádzajú v škále minimálna alebo žiadna depresia.

Korelácie medzi premennými sme posudzovali Spearmanovým korelačným koeficientom. Na hladine významovosti p ≤ 0,05 konštatujeme silné pozitívne vzťahy medzi premennou celkové skóre depresivity, osamelosti aj celkového všeobecného zdravia. Náš výskumný súbor vykazoval slabý pozitívny vzťah medzi depresivitou a vekom a taktiež aj medzi celkovým všeobecným zdravím a vekom. Ďalším významným ukazovateľom pri vykazovaní korelácii bol ukazovateľ častosti kontaktu. Kontakt bol vzhľadom na pandemickú situáciu prevažne telefonický. Slabý až stredne silný negatívny vzťah dosahoval ukazovateľ častosti kontaktu s premennými osamelosť, depresivita a celkové všeobecné zdravie. Tým konštatujeme, že čím vyššie skóre dosahujú participanti v týchto ukazovateľoch, tým menej kontaktu majú so svojimi blízkymi. Slabú pozitívnu koreláciu dosiahol ukazovateľ častosti kontaktu s vekom, môžeme teda konštatovať, že čím je človek starší tým viac kontaktu má so svojimi blízkymi.

Kontextuálne poznatky a interpretácia

Prostredníctvom programu SenSkype (online rozhovory klientov ZSS Viničky a študentov psychológie v roli poradcov), ktorý sa začal realizovať na Katedre psychológie Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici počas prvej vlny pandémie, sme mali možnosť dozvedieť sa viac o ľuďoch, ktorí žijú v ZSS. Následne po ukončení vysokoškolského štúdia sa jeden z autorov stal psychológom v zariadení sociálnych služieb a ďalej spoznával život a príbehy týchto ľudí. Informácie, ktoré mu klienti zariadení poskytli boli hlavným motívom danej výskumnej štúdie. Ľudia majú rôzne dôvody prečo sa ocitnú v ZSS, niektorí nechcú byť na príťaž svojim rodinám, niektorí sa už nevedia sami o seba postarať a nemajú rodinu, ktorá by im vedela pomôcť. Prostredníctvom rozhovorov s klientmi sme sa dozvedeli, že sú aj takí, ktorí sú radi, že sú v zariadeniach, keďže si tam našli nových priateľov. Cez deň si pospevujú, štrikujú, hrajú karty, vykonávajú mnohé spoločenské aktivity, ktoré by neboli schopní robiť sami doma. Život v ZSS dokáže ľuďom opäť vrátiť chuť do života. Samozrejme sú tam aj klienti, ktorým je veľmi ťažko, trápia ich rôzne choroby, majú obmedzený pohyb, chýba im rodina, čo vytvára základ pre vznik rôznych psychických ťažkostí. Avšak koronavírus prekvapil všetkých klientov a zamestnancov týchto zariadení. Zrušili sa všetky spoločenské aktivity, obmedzil sa kontakt s rodinnými príslušníkmi a následne so stupňujúcou sa silou pandémie sa zamedzil klientom kontakt aj priamo v zariadení. Na vrchole druhej vlny pandémie sme realizovali náš výskum, ktorého cieľom bolo zistiť aká je úroveň osamelosti, depresivity a celkového všeobecného zdravia klientov týchto zariadení na Slovensku a ako súvisí s ich vekom a častosťou kontaktu s ich blízkymi.

Diskusia a závery o psychickom zdraví seniorov v ZSS

Výsledky naznačujú, že súbor našich participantov sa v priemere cíti osamelo. Štúdie, ktoré sa venujú ľuďom v seniorskom veku opisujú skutočnosť, že osamelosť sa v seniorskom veku vyskytuje v značnej miere a jej výskyt nie je len zriedkavý (Výrost, Baumgartner in: Výrost, Slaměník 2001). Naše výsledky sú v súlade s predošlými výskumami, ktoré hovorili o úrovni osamelosti seniorov v ZSS pred pandemickou situáciou. Androvičová, Rácz a Krchnák (2015, in: Šlosiar, Palenčár, Duško 2015) opisujú pojem generačná osamelosť, čo predstavuje situáciu, kedy jedinec už vo svojom živote nemá rovesníkov, nemá vo svojom živote ľudí zo svojej minulosti, s ktorými by zdieľal spomienky, názory, pohľady, predstavy a preto aj človek, ktorý má okolo seba milujúcu rodinu, nenachádza to správne pochopenie a pociťuje osamelosť (Lovašová, & Garberová, 2018). V parametri celkové všeobecné zdravie sme taktiež zaznamenali zvýšené priemerné hodnoty, ktoré podľa Shevlin a kol. (2013) signalizujú určitý prípad, ktorému treba veno…

Táto práca bola podporená Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe zmluvy č. APVV-15-0719 (50%) a Vedeckou grantovou agentúrou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR a Slovenskej akadémie vied na základe zmluvy č.

Mgr. MUDr. doc. MUDr. Mgr.

tags: #spracovanie #výsledkov #kvality #života #seniorov #sf-36