
Stanislav Baran, výrazná osobnosť slovenského futbalu, oslávil prednedávnom svoje 65. narodeniny. Jeho príbeh je príbehom celoživotnej vášne pre futbal, od hráčskych začiatkov až po trénerskú kariéru, ktorá ho zaviedla k úspechom na mládežníckej úrovni i k práci s mužmi.
"Futbal je môj celoživotný koníček, ktorému som zasvätil v podstate celý môj doterajší život," hovorí Stanislav Baran, ktorý futbalovo vyrastal v Tatrane Prešov. Už v dorasteneckom veku ukázal svoj talent, keď sa v roku 1978 stal dorasteneckým majstrom Slovenska. Bol súčasťou tímu, ktorý bojoval o československý primát so Spartou Praha. V pamätnom zápase na Letnej, ktorý sa skončil remízou 1:1, strelil Baran gól hostí. Doma však Šarišania nestačili na silného súpera z hlavného mesta a prehrali 0:2.
Jeho sľubne rozvíjajúcu sa kariéru v seniorskom futbale, žiaľ, pribrzdili zdravotné problémy s kolenom. Za Tatran odohral len sedem zápasov počas troch rokov. Pokračoval v jeho "béčku" v drese Šarišských Michalian, neskôr v Sabinove a napokon sa vrátil do Š. Michalian.
Popri futbalovej kariére Stanislav Baran nezaháľal a ukončil vysokoškolské štúdium. Pedagogická práca a trénerské vzdelávanie išli ruka v ruke, až kým nezískal najvyšší trénersky stupeň - EURO PRO licenciu. V roku 1997 sa začal venovať trénovaniu mládeže v Tatrane Prešov, kde pracoval s mladším aj starším dorastom.
Prelom v jeho trénerskej kariére nastal v roku 2000, keď začal pôsobiť ako asistent trénera Petra Poláka pri reprezentácii SR U18 a U19. O dva roky neskôr dosiahol tento tandem doteraz najväčší úspech mládežníckeho futbalu na Slovensku. "Sokolíci" postúpili v baráži cez silné Portugalsko na európsky šampionát 19-ročných.
Prečítajte si tiež: Fabuš a Kulichová: Pohľad na paliatívnu hospicovú starostlivosť
Na šampionáte v Nórsku Slovensko excelovalo. Po víťazstvách nad domácimi rovesníkmi 5:1 a nad Českom 5:2 prehrali až so Španielskom 1:3 (neskorším víťazom turnaja). V súboji o bronz zdolali Írsko 2:1. Zisk cenného kovu znamenal aj účasť na majstrovstvách sveta v Spojených Arabských Emirátoch v roku 2003.
Na majstrovstvách sveta v Spojených Arabských Emirátoch Slovensko na úvod zvíťazilo nad domácim výberom 4:1 a nad Panamou 1:0. Prehralo s Burkinou Faso 0:1. Osemfinálový žreb prisúdil mladým Slovákom Brazíliu. Zápas bol dramatický a skončil sa prehrou 1:2 v predĺžení. Denník Šport vtedy napísal: Slováci cestujú domov so vztýčenou hlavou.
Baran si zaspomínal na hráčov, ktorých trénoval: "Trénoval som výborných hráčov, akými boli Žofčák, Šebo, Halenár, Zošák, Čech, Bruško, Kurty, Pečovský, Konečný, Kostoláni, Jurko a ďalší."
V roku 2004 sa Stanislav Baran dohodol s najvyššími slovenskými futbalovými funkcionármi na trénovaní SR U18 a U19. So "staršími" sa v rámci 1. fázy kvalifikácie o postup na ME trikrát umiestnil na prvom alebo druhom mieste, čím Slovensko získalo právo účasti v druhej fáze, odkiaľ postupoval už len víťaz, čo sa, žiaľ, trikrát nepodarilo. „Mladší“ v roku 2005 triumfovali v Českej republike vo finále Ježkovho memoriálu nad Švédskom 3:0. V roku 2006 súperili v rozhodujúcom stretnutí o prvenstvo na Slovakia Cup-e s Českom. Po bezgólovej remíze prehrali nešťastne na penalty 3:4. O rok neskôr rivalom spoza rieky Moravy prehru vrátili, po góloch Procházku a Sylvestra vyhrali vo finále 2:0.
"Veľmi dobre si spomínam na spoluprácu s mnohými hráčmi, napríklad s Hamšíkom, ktorý v tom čase už prichádzal na zrazy s talianskej Brescie, ďalej Jendrišekom, Pekárikom, Ďubekom, Ďurišom, Procházkom, Sylvestrom, Stochom, Weissom, Grendelom, Kuzmom, Hlohovským, Dúbravkom, synom Martinom Baranom, Katonom, Leškom, Zápotokom, Piroškom, Krajníkom a ďalšími," zaspomínal si Baran.
Prečítajte si tiež: Notárske služby na Slovensku
Po skončení zmluvy so SFZ v lete 2007 zmenil Stanislav Baran pôsobisko a presunul sa do Žiliny, kde sa stal šéftrénerom mládeže a súčasne viedol starší dorast U19. "Bola to pre mňa veľká trénerská skúsenosť. Pracovať vo výborných podmienkach a zúčastňovať sa na kvalitne obsadených turnajoch."
Po dvoch rokoch sa presunul na východ a zasadol na lavičku mužov Trebišova. "Išlo vôbec o moju prvú skúsenosť s mužským profesionálnym futbalom v pozícii kauča. Spoznal som tam veľmi dobrých ľudí a rád sa k nim vraciam." Po čase tak opäť rozvíjal talenty v klube, v ktorom vyrástol. Na starosti mal 16 a 17-ročných, pri 19-ročných pôsobil ako asistent trénera. Jeho rukami prešli súčasní reprezentanti Suslov a Tupta, ďalej Luterán, Múdry, Slebodník, Olejník, Fojtiček, Katona, Leško, syn Martin, Piter-Bučko, Špyrka, Pavúk, Grejták, Poláček, Talian a ďalší.
"Po odkúpení klubu mestom už nebol záujem o moju prácu." A pokračoval ďalej vo Svidníku, v Župčanoch, momentálne vedie už druhý rok mužov Kendíc. "Našiel som tam výborné tréningové podmienky. Starosta obce Igor Kočiško s prezidentom klubu Martinom Dupkalom, spoločne s partiou zanietených sponzorov, sa snažia poskytovať hráčom a realizačnému tímu čo najlepšie podmienky. Vytvorila sa tam futbalovo aj ľudsky veľmi dobrá partia. V jari sme sa tešili z postupu do severnej skupiny 5. ligy VsFZ. Aktuálne sme v tabuľke na druhom mieste len s dvojbodovou stratou za vedúcou Dulovou Vsou a usilujeme o ďalší posun vyššie."
Aj za tieto dielčie úspechy, aj za tie predchádzajúce, by sa chcel oslávenec poďakovať najbližším, "manželke Eve, synovi Martinovi a dcére Alene s rodinami, ktorí mi vytvárajú príjemné rodinné zázemie, vďaka ktorému sa môžem venovať môjmu koníčku - mojej láske," dodal Stanislav Baran.
Okrem aktívneho pôsobenia vo futbale sa meno Stanislava Barana objavuje aj v kontexte rôznych zmlúv a dohôd. Nižšie je uvedený zoznam niektorých z nich:
Prečítajte si tiež: Poľnohospodárske stroje a železnica
Poznámka: Tento zoznam nemusí byť úplný a slúži len na ilustráciu.