
Exekúcia je nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí, ktorý môže mať vážne následky pre povinného. Slovenský právny poriadok však poskytuje povinnému niekoľko prostriedkov ochrany proti exekúcii, ak sa vyskytnú prekážky ďalšieho postupu exekútora. Jedným z týchto prostriedkov sú námietky proti exekúcii.
Podľa exekučného poriadku, exekučný titul nemôže byť v rozpore so zákonom. Exekučný súd je povinný túto skutočnosť posudzovať v každom štádiu exekučného poriadku a ak zistí rozpor exekučného titulu so zákonom, exekučné konanie zastaví. Táto zásada sa uplatňuje pri rozhodcovských rozsudkoch a notárskych zápisniciach. V prípade platobného rozkazu, ktorý je právoplatný a vykonateľný, ale priznáva právo v rozpore so zákonom (napr. nezákonná výška úrokov z omeškania, priznanie poplatkov neuvedených v úverovej zmluve, úroky z omeškania z úrokov z omeškania), je postup exekučného súdu v súlade so zákonom.
Námietky proti exekúcii sú základným nástrojom obrany povinného proti exekúcii. Povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie námietky proti exekúcii do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Je dôležité si uvedomiť, že upovedomenie o začatí exekúcie je spravidla prvým úkonom, ktorým sa povinný dozvedá o prebiehajúcej exekúcii proti nemu.
Námietky je možné podať, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule.
Dôležité je, že v námietkach nemožno uvádzať dôvody, ktoré vznikli pred vydaním exekučného titulu. Exekučný súd totiž nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu ani posudzovať oprávnenosť nárokov ním priznaných. Do tohto okamihu mal účastník konania možnosť brániť sa pred všeobecným súdom v rámci prvostupňového, prípadne odvolacieho konania.
Prečítajte si tiež: Vedenie výsluchu a námietky
Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Musia obsahovať všeobecné náležitosti vyžadované pre každé podanie, t. j. kto ich robí, komu sú určené (označenie konajúceho exekútora), ktorej veci sa týkajú (označenie exekúcie podľa účastníkov a vymáhaného nároku, prípadne podľa spisovej značky), čo sa nimi sleduje a musia byť podpísané a datované.
Petit námietok sleduje, aby súd - tým, že námietkam vyhovie - rozhodol, že exekúcia na majetok povinného sa nezačala oprávnene a aby následne exekúciu zastavil. Námietky môžu smerovať aj len proti časti vymáhaného nároku.
Povinný doručuje námietky proti exekúcii exekútorovi. Exekútor následne doručí námietky súdu do piatich dní od ich doručenia povinným. O podaných námietkach rozhoduje súd.
Súdny poplatok za námietky proti exekúcii sa nevyrubuje.
Lehota na podanie námietok je 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty (t. j. deň doručenia upovedomenia o začatí exekúcie povinnému). Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
Prečítajte si tiež: Námietka zaujatosti voči policajtovi: Detaily a postup
Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon pri exekútorovi alebo sa námietky odovzdajú orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť (pošta). Odpustenie zmeškania lehoty je v exekučnom konaní vylúčené.
Súd rozhodne o námietkach proti exekúcii do 60 dní od ich doručenia. Ak súd námietkam vyhovie, exekúciu zastaví. Ak námietky zamietne, exekúcia pokračuje.
Súdny exekútor nemôže do uplynutia lehoty na vznesenie námietok proti exekúcii alebo dovtedy, kým sa mu doručí právoplatné rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli, vydať exekučný príkaz. Zákon však exekútorovi nezakazuje robiť úkony smerujúce k zisteniu majetku povinného ani niektoré ďalšie úkony.
Námietkam môže exekučný súd vyhovieť len v prípade ak sa preukáže, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku (napríklad bola celá vymáhaná suma už zaplatená alebo došlo ku kompenzácii, t. j. zániku nároku započítaním) alebo bránia jeho vymáhateľnosti (premlčanie a podobne), alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (exekučný titul, napríklad rozsudok nie je materiálne vykonateľný a podobne). Ak by nešlo o takýto prípad, súd námietky zamietne.
Účastník konania (teda nielen povinný) môže po doručení upovedomenia vzniesť u exekútora aj námietky proti trovám exekúcie, pokiaľ namieta len tieto trovy. Námietky proti exekúcii ako aj námietky proti trovám exekúcie sa musia podať exekútorovi, teda neadresujú sa súdu.
Prečítajte si tiež: Ako postupovať pri námietke zaujatosti notára?
Štyridsiata druhá novela Exekučného poriadku, zákon č. 2/2017 Z. z., priniesla zásadné zmeny v oblasti prostriedkov ochrany povinných v exekučnom konaní. Táto novela zrušila inštitút námietok proti exekúcii a nahrádza ho návrhom na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom.
Dôvodom tejto zmeny bola duplicita rozhodovania súdov, ktoré najprv rozhodovali o námietkach a potom o zastavení exekúcie. Nová koncepcia celkom upúšťa aj od inštitútu námietok proti trovám exekúcie, ako prostriedku obrany proti trovám vyčísleným exekútorom v upovedomení o začatí exekúcie.
Novelizovaný Exekučný poriadok rozlišuje medzi zastavením exekúcie súdom a zastavením exekúcie súdnym exekútorom. Zároveň rozlišuje návrh na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom a bez odkladného účinku.
Povinný môže do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie podať návrh na zastavenie exekúcie, ktorý bude mať odkladný účinok. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie.
Ak súd zamietne návrh na zastavenie exekúcie, ktorý bol podaný oneskorene, hoci by aj mohol byť dôvodný, exekúcia sa napriek tomu vykoná. Ochrana povinného je potom zabezpečená po skončení exekučného konania tzv. sporom z lepšieho práva, ktorý môže povinný vyvolať proti oprávnenému.
Exekučný poriadok po prvýkrát zveruje súdnemu exekútorovi možnosť zastaviť exekúciu. Exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie aj keď je 30 mesiacov neúspešná exekúcia voči právnickej osobe alebo päť rokov voči fyzickej osobe.
Komplexne prepracovaný bol aj inštitút odkladu exekúcie. Podrobne sa upravujú účinky jednotlivých dôvodov odkladu exekúcie ako tzv. „odklad s blokovaním“ a „odklad bez blokovania“.
V prípade odkladu exekúcie s blokovaním nie je dotknuté oprávnenie exekútora vykonávať úkony smerujúce k zisteniu a k zabezpečeniu majetku podliehajúcemu exekúcii. Dôvody pre odklad exekúcie s blokovaním sú smrť povinného, podanie vylučovacej žaloby, odklad alebo prerušenie exekúcie podľa osobitného predpisu, návrh na začatie konania pred Ústavným súdom SR a prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie.
V rámci odkladu exekúcie s blokovaním je upravený aj odklad exekúcie na žiadosť povinného, ktorý sa povinnému automaticky povolí na žiadosť raz za exekúciu, na maximálnu dobu tri mesiace.
Zákon č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ZoUNEK) začal platiť od 1. januára 2020. Tento zákon sa týka exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (tzv. staré exekúcie).
ZoUNEK upravuje podmienky zastavenia starých exekúcií, pričom rozlišuje medzi absolútnymi a relatívnymi výnimkami zo zastavenia.