
Na Slovensku žije takmer milión ľudí v dôchodkovom veku. Mnohí z nich trávia jeseň života v špecializovaných zariadeniach, kde im štát finančne prispieva na opateru a bývanie. Život v kaštieli s rozsiahlym parkom, jazerom a kaplnkou, navyše v centre mesta, sa môže zdať ako idylický sen. Avšak, realita života v domove dôchodcov je komplexná a prináša so sebou rôzne výzvy.
V zariadeniach pre seniorov na Slovensku nachádza domov približne 240 klientov. Náklady na jedného klienta sa pohybujú okolo 800 eur mesačne, pričom klient prispieva sumou 150 až 200 eur v závislosti od jeho majetkových pomerov a typu ubytovania. Zariadenia sa snažia získavať finančné prostriedky aj z externých zdrojov, napríklad z eurofondov, na rekonštrukciu budov a zlepšenie vybavenia.
V slnečnej miestnosti jedného zariadenia pracuje za krosnami 72-ročná Štefánia Navrátilová. Pani Štefánia si život v domove pochvaľuje: "Z dôchodku 391 eur by mi v byte nezostalo ani na lieky. Ja som rada medzi ľuďmi, mám tu priateľov, sú tu veľmi dobré sestry, aj zdravie zatiaľ slúži." Za jednoposteľovú izbu, stravu a starostlivosť platí 233 eur mesačne. Zo zvyšných peňazí si kupuje lieky, obľúbené osemsmerovky, časopisy a ovocie.
Naopak, 67-ročný Ivan Kopča túži po návrate do svojho rodičovského domu. "Byť znova zdravý a vo svojom. Doma je doma," hovorí. Pán Ivan, bývalý šofér, sa do domova dostal po ťažkom úraze hlavy. V Stupave je už šesť rokov a udržiava kontakt so svojimi dvoma synmi. Svoju lásku ku kvetom prejavuje výsadbou sadeníc pred kaštieľom.
84-ročný Oldrich Zemánek, bývalý pracovník Slovenského rozhlasu, je v Stupave piaty rok. Do domova sa dostal po tom, čo prišiel o nohu a nemohol už bývať sám. Napriek závislosti od invalidného kresla si udržiava veselú myseľ čítaním, písaním a lúštením krížoviek.
Prečítajte si tiež: Trillium: Kvalitná starostlivosť pre seniorov
Zariadenia pre seniorov sa snažia prepojiť život klientov s vonkajším svetom. Organizujú sa rôzne aktivity, ako napríklad tvorivé dielne, športové hry, návštevy zdravotných klaunov, dobrovoľníkov a terapeutov so psami. V záhradkách sa pestuje zelenina a bylinky, čo slúži ako forma terapie.
V Seniorville Jablonové vedie 81-ročná Viera Baumannová krížovkársky krúžok a motivuje svojich spolubývajúcich. Do Jablonového sa rozhodla prísť, aby nečakala, kým ochorie. "Tu je to jedna rodina," hovorí.
Staroba prináša so sebou rôzne obavy a problémy, ktoré môžu ovplyvniť kvalitu života seniorov:
Wolfgang Schmidbauer, známy psychoanalytik, sa vo svojej publikácii zaoberá problematikou psychologických problémov staroby. Zdôrazňuje, že práca chráni človeka pred depresiou a po odchode do dôchodku môže nastať sklamanie a neschopnosť prispôsobiť sa novej realite.
Dôležitou témou je aj odchod detí z domu, ktorý môže byť pre rodičov životným zlomom. Menia sa úlohy a náplň každodenného života. Ďalším problémom je rola starého rodiča, ktorá sa mení a môže prinášať konflikty.
Prečítajte si tiež: Možnosti sociálnej pomoci Stará Turá
Schmidbauer sa venuje aj sexualite v starobe, ktorá je často tabuizovaná. Štúdie ukazujú, že telesne zdraví jedinci ostávajú aj po 80-tke sexuálne aktívni, avšak s vekom dochádza k zmenám sexuálnych orgánov a prežívania sexuality.
Autor upozorňuje aj na problematiku užívania liekov a na to, že starším ľuďom sú pomerne často predpisované nesprávne psychofarmaká. Zdôrazňuje spojitosť medzi zmenou prostredia a rozvojom demencie a varuje pred vnucovaním tzv. "opatrovateľskej kultúry" starému človeku.
Schmidbauer sa zaoberá aj psychoterapiou starých a hovorí, že skepsa S. Freuda v súvislosti s touto otázkou je už síce prekonaná, ale aj tak v podvedomí terapeutov nejakým spôsobom pretrváva. Staroba sa však nedá liečiť. Terapia pomáha uvedomiť si, čo pacientovi predtým robilo radosť, čo ho posilňovalo, budovalo.
Terapeut má pacientovi pomôcť "vystúpiť" z jeho situácie, aby si urobil odstup a aby to podľa možností dokázal sám. Dôležitú úlohu hrá taký obraz staroby, aký má terapeut z detstva (prenos), a očakávanie, že pacient bude na jeho snahu reagovať pozitívne (protiprenos).
Psychoterapia starých je viac opaterou ako liečením. Terapeut preberá vedenie a pomáha pacientovi orientovať sa v realite. Vedenie predpokladá, že terapeut má reálny odhad toho, čo je možné, a že je stále pripravený na dialóg.
Prečítajte si tiež: Nové zariadenie pre seniorov v Starej Ľubovni
Na Slovensku existujú zariadenia, ktoré sa snažia poskytovať seniorom dôstojnú starobu a služby na kvalitnej úrovni. Jedným z nich je nezisková organizácia Dominik vo Veľkej Lehote. Zariadenie je bezbariérové, personál má uniformy a rôzne krídla zariadenia majú odlišné farby, aby sa klienti v priestore ľahšie orientovali.
V časti, kde sú ľudia s demenciou, majú steny béžovú farbu, pretože farebnosť pre nich predstavuje nadbytočné vzruchy. Pre klientov s Alzheimerovou chorobou je prispôsobená aj záhrada. Na dverách izieb je presvetľovací prvok, aby sa personál mohol presvedčiť, či senior náhodou nespadol. V izbe je polohovateľné elektrické lôžko, komunikačný systém pacient-sestra, zvýšené stoličky, televízor a pripojenie na internet.
V Dominikovi žijú s obcou a neuzatvárajú sa. Na obedy, do obchodu, do kaderníctva alebo k lekárovi chodia aj dedinčania. Ak je v Dominikovi kultúrne vystúpenie či iná akcia, pozvú aj ľudí z Veľkej Lehoty.
Po raňajkách sa ľudia zídu na rannej aktivite, ktorá trvá asi trištvrte hodiny. Klienti si čítajú o rôznych pamiatkach na Slovensku, alebo si prečítajú príbeh na zamyslenie, o ktorom sa potom rozprávajú. Potom nasledujú aktivizačné činnosti, ktoré sa líšia podľa dní.
Na okraji obrovskej vnútornej záhrady je reminiscenčný domček, okolo ktorého pobehujú ovečky. Každý štvrtok v ňom prebieha spomienková terapia.
Sociálna adaptácia nemôže byť plnohodnotná bez aktívneho vzťahu seniora k sociálnemu prostrediu. Adaptácia seniora súvisí s tým, ako zachováva, plní a rozvíja svoju zmenenú funkciu, ako sa zúčastňuje na živote rodiny, aké má kontakty s inými ľuďmi, ako udržiava svoje fyzické a duchovné schopnosti na základe uspokojovania vlastných potrieb.
Za začiatok sociálnej staroby treba považovať rok odchodu ženy a muža do starobného dôchodku, teda okolo 60. roku života. Tento vek je podmienený vznikajúcim sociálnym statusom muža a ženy pri odchode do dôchodku. Status dôchodcu má predovšetkým výrazný psychologický a emocionálny dosah pre jednotlivca a jeho okolie, ale tiež predstavuje zmenu jeho spoločenského postavenia danú nielen obmedzením spoločenských aktivít, ale aj ekonomického obmedzenia.
S odchodom do dôchodku každá sociálna pozícia nadobúda na dynamike vzťahov a v súčasnosti sa s narastajúcim vekom len ťažko udržiava. V starobe často prevláda pridelená sociálna pozícia vyjadrená sociálnym statusom seniora odkázaného na dôchodok. Práve z tohto dôvodu senior stráca prestíž.
Dôležitým sociálnym faktorom, ktorý ovplyvňuje život staršieho človeka, je vstup do dôchodku. Vtedy dochádza k obmedzeniu rozsahu činností, k strate dovtedajšieho programu a k zúženiu styku s ostatnými ľuďmi. Senior začína sústreďovať pozornosť na svoje problémy, pripisuje im veľký význam. Takéto správanie môže viesť k sociálnej izolácii.
V súčasnosti je dôležité propagovať celoživotný aktívny prístup k životu a zvyšovať informovanosť verejnosti o formách zdravého života v starobe. Na Slovensku sa zatiaľ tento postoj nestal bežnou súčasťou života dnešných seniorov.
Je nesmierne dôležité, aby človek vyššieho veku nachádzal zmysluplnosť svojho života, a aby bola čo najdlhšie zachovávaná jeho autonómia. Vo väčšine je starnutie pokračovaním predchádzajúceho štýlu života a preto je nutné začať s aktívnym prístupom čo najskôr.
Ľudia musia poznať dôležitosť včasnej prípravy na starnutie, rozvíjať mimopracovné aktivity, vzdelávanie, prínos zdravého životného štýlu a preventívne opatrenia. Je značná súvislosť medzi aktívnym štýlom života a zdravotným stavom človeka. Rovnako má na prežívanie aktívneho života značný vplyv vzdelanie, partnerské spolužitie a celoživotný optimistický postoj k životu.
Symbol nového, aktívneho, cieľavedomého a informovaného prístupu samotného seniora k svojmu životu, predstavuje edukácia seniorov. Dnes existuje vedná disciplína, označovaná termínom geragogika, ktorá je zameraná na výchovu seniorov.
S touto situáciou sa stretla väčšina z nás, či už u klienta, alebo ju dôverne poznáme z vlastnej rodiny so skúsenosťami so staršími rodinnými príslušníkmi. Snažíte sa seniorovi všestranne pomôcť, ale on odmieta. Prečo to robí a ako situáciu riešiť?
Medzi najčastejšie formy odmietania patrí:
Aj keď senior odmieta pomoc, je dôležité, aby vedel, že ho máte radi a v prípade potreby sa na vás môže kedykoľvek obrátiť, hoci aj o pol roka. Vyhnite sa vyhrážaniu typu ,,toto je poslednýkrát, čo ťa prosím“ alebo ,,keď so mnou nebudeš hovoriť teraz, viac to s tebou skúšať nebudem“. Seniorovi aj napriek odmietnutiu venujte dostatok pozornosti, zapájajte ho do aktivít a nenechávajte ho osamote.
Je dobré, pokiaľ sa dá so seniorom o jeho probléme rozprávať. Povedzte mu o svojich obavách, vyjadrite mu podporu a povzbuďte ho k vyhľadaniu pomoci. V komunikácii sa najlepšie osvedčuje trpezlivý prístup bez nátlaku.
Verejné domovy seniorov po Slovensku sú plné, súkromné sú pre mnohých ľudí drahé. S opatrovateľkou sme prešli niekoľko domácností seniorov a videli sme dilemy, či majú odísť z domu do ústavnej starostlivosti.
Mária Kelemenová, 83-ročná osamelá žena z Vinice, sa po zranení dostala do domova pre seniorov. Július Končer, o takmer desať rokov mladší muž, hovorí, že staroba je zlá. Tvrdí, že po smrti manželky to doma sám už nezvláda. Keď sme sa stretli s Máriou Feketeovou, ešte sa len rozhodovala, či pôjde do domova pre seniorov, veľa možností však nemala. Sama vo veľkom rodinnom dome to už nezvládala, navyše nedokázala hradiť energie bez ohľadu na energetickú krízu ani platiť za opatrovateľskú službu.
Dlhoročná sociálna pracovníčka Erika Kušická z Vinice hovorí, že na starobu nie sme pripravení a málo o nej v spoločnosti hovoríme. Prišli sme s ňou do domácností viacerých seniorov, ktorým sa zásadne mení život.
V prvom rade majú poskytovanie služieb pre seniorov na starosti obce, je to však aj úloha žúp. Starostov, primátorov a aj županov volíme v spojených voľbách 29.
Banskobystrický samosprávny kraj patrí medzi najrýchlejšie starnúce regióny na Slovensku. V tomto kraji evidujú 590 žiadostí o umiestnenie do domova pre seniorov. Čo štát, župy a samosprávy urobia s ľuďmi, keď pre nich nie je miesto?
Seniori, ktorí čakajú na umiestnenie a krajské alebo obecné zariadenia pre nich nemajú voľné miesta, môžu požiadať o miesto v neverejných zariadeniach. Keď sa doma o seniora stará príbuzný, môže požiadať o opatrovateľský príspevok. V mestách a obciach môžu požiadať o opatrovateľskú službu, ktorá dokáže v určitej miere seniorovi pomôcť.
Banskobystrický samosprávny kraj pred vyše rokom predstavil projekt starostlivosti o seniorov, zriadil Agentúru integrovanej starostlivosti. Projekt je unikátny z niekoľkých dôvodov. Prvým je jednoduchá myšlienka spojenia malých obcí do celkov a následná dostupná starostlivosť o seniorov v ich domácom prostredí.
Index starnutia na Slovensku sa neustále zvyšuje. V roku 2001 bol 96,8 a v roku 2010 už 141,7. Európa aj Slovensko starnú, ale podľa prognóz Eurostatu na najbližšie desaťročia sú výhľady Slovenska málo optimistické a budeme patriť medzi krajiny s najväčším vplyvom starnutia na štruktúru populácie.
Eurostat predpokladá, že Európska únia bude mať v roku 2080, ak sa nič nezmení, vyše 29 percent ľudí starších ako 65 rokov a takmer 13 percent nad 80 rokov. Slovensko bude mať ľudí starších ako 65 rokov 30 percent (dnes 13 percent), ale už o dvadsať rokov skôr a podobná situácia je aj u starších ako 80 rokov.
Po decentralizácii sociálnych služieb za dostupnosť a poskytovanie sociálnych služieb zodpovedajú obce a samosprávne kraje.