Katastrálny zákon a vykonávacia vyhláška: Komplexný pohľad na evidenciu nehnuteľností

Kataster nehnuteľností predstavuje základný pilier evidencie vlastníctva a iných práv k nehnuteľnostiam na Slovensku. S katastrom nehnuteľností a zápisom doň sa stretne prakticky každý aspoň niekoľkokrát za život, či už je to predaj bytu, kúpa pozemku ako investícia alebo odpredaj nehnuteľností obcou. Proces evidencie nehnuteľností a zápisu práv k nim upravuje zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) a vyhláška Úradu geodézie, kartografie a katastra č. 461/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“) podľa § 80 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z.

Právny rámec a historický kontext

V Ústave Slovenskej republiky je právo vlastniť majetok zakotvené ako základné ľudské právo v čl. 20. Pri vlastníctve nehnuteľností sa s ním spája aj evidencia, ktorú vykonáva Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky prostredníctvom okresných úradov v katastri nehnuteľností. Pravidlá jeho fungovania obsahuje katastrálny zákon, jeho vykonávacia vyhláška a spravovací poriadok.

Na našom území sa evidencia pôdy odvíja od berných (daňových) rúl Márie Terézie, podľa ktorých bol v počiatkoch robený len súpis pozemkov a majetkov na daňové účely. Historicky sa evidencia nehnuteľností na Slovensku viaže na pozemkový kataster a pozemkové knihy, ktoré ríšsky zákonník č. 96 z roku 1871 prepojil a určil, že pozemkové hárky tvoria základ pre pozemkovú knihu. V pozemkovej knihe sa evidovali vlastnícke práva k nehnuteľnostiam a použitý bol intabulačný systém, podľa ktorého sa vlastníctvo nadobúdalo vkladom do pozemkovej knihy. Tento konštitutívny princíp bol zrušený Občianskym zákonníkom č. 141/1950 Zb., tzv. stredným občianskym zákonníkom, ktorý síce zápis do pozemkovej knihy naďalej predpokladal, ale prestal sankcionovať nezapisovanie do nej neplatnosťou úkonov. Tým a tiež skutočnosťou, že došlo k zmene v dôsledku prechodu na socializmus, ktorý uprednostňoval všeľudové vlastníctvo a potláčal osobné vlastníctvo k pôde, mnohé prevody a prechody vlastníckeho práva neboli do pozemkovej knihy zapísané. Taktiež zanikla dovtedajšia zásada, že stavba je súčasťou pozemku. Stav trval do roku 1964, keď štát zriadil strediská geodézie, ktoré evidovali nehnuteľnosti, a to v novozakladaných evidenciách, zoznamoch a súpisoch, z ktorých sa neskôr stali listy vlastníctva.

Od rozdelenia Československa a vzniku Slovenskej republiky nastala potreba samostatnej úpravy evidencie nehnuteľností, ako aj práv k nehnuteľnostiam. Právna úprava platná v období rokov 1993 až 1995 bola zakotvená v zákonoch č. 265/1992 Zb. o zápise vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam a v zákone č. 266/1992 Zb. o katastri nehnuteľností v Slovenskej republike. Išlo o predpokladané provizórne riešenie, ktoré malo byť platné dočasne, a to do doby prijatia moderného civilného kódexu. Keďže práce na novom občianskom zákonníku neboli zavŕšené a zákony zmeneným potrebám spoločnosti nevyhovovali, bola pre daný stav vypracovaná nová norma. Bol prijatý zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), ktorý nadobudol účinnosť 1. 1. 1996. Tento zákon aj s mnohými novelizáciami platí dodnes. Bezprostredne po ňom nasledovalo prijatie zákona č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii, ktorý na zákon č. 162/1995 Z. z.

Aj napriek tomu, že týmito zákonmi sa v súčasnosti riadime, stále je priestor na ich zlepšenie tak, aby nevznikali pri aplikácii výkladové problémy. Cieľom komentára je predovšetkým poskytnúť komplexný pohľad na problematiku katastra nehnuteľností v kontexte vykonávacej vyhlášky č. 461/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon).

Prečítajte si tiež: Ako získať späť poplatok za kataster

Katastrálne konanie a zápis práv

Práva k nehnuteľnostiam sa zapisujú do katastra nehnuteľností v tzv. katastrálnom konaní (§ 22 ods. 1 katastrálneho zákona), pričom príslušný na toto konanie je okresný úrad, v ktorého územnom obvode sa nachádza nehnuteľnosť, ktorá je predmetom konania. Práva k tej istej nehnuteľnosti sa zapisujú v poradí, v akom sa okresnému úradu doručili zmluvy, verejné listiny alebo iné listiny o vzniku, zmene alebo zániku práva k nehnuteľnosti na zápis do katastra (§ 41 ods. 2 katastrálneho zákona). Najneskôr nasledujúci pracovný deň po dni doručenia zmluvy, verejnej listiny alebo inej listiny na zápis vkladom alebo záznamom okresný úrad vyznačí tzv.

Na zápis práva k nehnuteľnosti do katastra je spôsobilá písomne vyhotovená zmluva, verejná listina alebo iná listina v štátnom jazyku, českom jazyku alebo v úradne osvedčenom preklade bez chýb v písaní a počítaní a bez iných zrejmých nesprávností (§ 42 ods. 1 katastrálneho zákona). Tieto dokumenty pritom musia obsahovať označenie (§ 42 ods.

Katastrálna mapa a jej formy

(1) Katastrálna mapa je technickým podkladom na evidovanie nehnuteľností v katastri nehnuteľností (ďalej len „kataster“).

(2) Číselná mapa katastra je mapa katastra spracovaná na podklade číselných meračských údajov.

(3) Nečíselná mapa katastra je mapa katastra spracovaná na podklade grafických výsledkov podrobného merania, z ktorých je dokumentovaný iba grafický záznam obrazu vyjadrený fyzikálnou veličinou na fyzickom podklade, napríklad čiarami a znakmi na papieri. Nečíselná vektorová katastrálna mapa vzniká vektorizáciou na podklade nečíselnej katastrálnej mapy.

Prečítajte si tiež: Otváracie hodiny Katastrálneho úradu Zvolen

(4) Vektorizácia mapy je prevod mapy do elektronickej podoby mapy, v ktorej je každý prvok mapy zobrazený pomocou súradníc a atribútov veľkosti a smeru. Číselné výsledky meraní prevzaté do vektorovej katastrálnej mapy sú lokalizované v súradniciach geodetického systému S-JTSK.1) Jednoznačný obojsmerný vzťah medzi súradnicami jeho realizácie JTSK03, reprezentujúcej matematické vyjadrenie súradníc systému ETRS89,1a) využívanom pre meranie v prostredí aktívnych geodetických základov, a súradnicami v systéme S-JTSK definuje Prevodná interpolačná tabuľka. Transformáciu medzi uvedenými súradnicami zabezpečuje Rezortná transformačná služba zriadená úradom.

(6) Vektorová katastrálna mapa sa po prevzatí do katastra stáva katastrálnou mapou v elektronickej podobe. Predchádzajúca katastrálna mapa sa stáva neplatnou.

Identifikácia nehnuteľností a ich druhy

Nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom (§ 119 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník).

Podrobné body vo vektorovej katastrálnej mape a vo vektorovom geodetickom podklade sú označené kódom kvality podrobného bodu podľa prílohy č. 1.

V katastri sa evidujú:

Prečítajte si tiež: Dubovany: Katastrálne zmeny

1. pozemkoch,
2. stavbách,
3. rozostavaných stavbách,
4. a nebytových priestoroch,
5. c) druh pozemku a kód druhu pozemku podľa prílohy č.
6. d) kód spôsobu využívania pozemku podľa prílohy č.
7. e) kód druhu chránenej nehnuteľnosti podľa prílohy č.
8. h) kód spoločnej nehnuteľnosti podľa prílohy č.
9. c) druh pozemku a kód druhu pozemku podľa prílohy č.
10. f) kód spoločnej nehnuteľnosti podľa prílohy č.
11. c) kód druhu chránenej nehnuteľnosti podľa prílohy č.
12. d) kód druhu stavby podľa prílohy č.
13. b) kód druhu stavby podľa prílohy č.
14. f) kód druhu nebytového priestoru podľa prílohy č.
15. f) kód druhu nebytového priestoru podľa prílohy č.

(1) Údaje o nehnuteľnostiach podľa § 7 písm.

Spôsob využívania pozemku a chránené nehnuteľnosti

(1) Spôsob využívania pozemku vyjadruje účel využívania pozemku; zapíše sa na základe verejnej listiny, inej listiny alebo žiadosti vlastníka alebo inej oprávnenej osoby.

(2) Spôsoby využívania pozemkov sa v katastri označujú kódmi podľa prílohy č.

(3) Druhy chránenej nehnuteľnosti sa v katastri označujú číselnými kódmi podľa prílohy č.

(4) Kódom druhu chránenej nehnuteľnosti sa v súbore popisných informácií označí každá dotknutá nehnuteľnosť.

Oznámenie o návrhu na vklad a poznámky

(3) Oznámenie o návrhu na vklad má informatívny charakter pre okresný úrad a nemá vplyv na poradie zápisov podľa § 41 ods. Každému účastníkovi konania sa zasiela jeden rovnopis rozhodnutia o povolení vkladu. Na vykonanie záznamu na návrh podľa § 34 ods.

(1) Poznámka, ktorá obmedzuje vlastníka nakladať s nehnuteľnosťou, je najmä poznámka zapísaná na základe uznesenia súdu o predbežnom opatrení, ktorým sa zakazuje nakladať s nehnuteľnosťou, upovedomenia o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti, rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania, rozhodnutia o zriadení daňového záložného práva, daňového exekučného príkazu, colného exekučného príkazu, uznesenia súdu o zaistení nehnuteľnosti, uznesenia súdu o zaistení majetku, ustanovenia § 39 ods.

Obnova katastrálneho operátu a miestne prešetrovanie

(2) Obvod obnovy predstavuje územie s pozemkami určenými na vykonanie obnovy.

(3) Okresný úrad oznámi obci termín začatia a rozsah obnovy katastrálneho operátu novým mapovaním najmenej 30 dní pred začatím obnovy katastrálneho operátu novým mapovaním. Oznámenie o začatí obnovy katastrálneho operátu novým mapovaním zašle okresný úrad aj susedným obciam so žiadosťou, aby poskytovali nevyhnutnú súčinnosť.

(2) Ak všetci dotknutí vlastníci pri miestnom prešetrovaní svojím podpisom potvrdili, že uznávajú hranicu podľa skutočnej držby ako vlastnícku, považuje sa táto hranica podľa § 3 ods. 2 zákona za vlastnícku hranicu. Táto skutočnosť sa vyznačí v zápisnici o vykonaní miestneho prešetrovania stanoviskom vlastníkov a iných oprávnených osôb „Vlastníci týchto pozemkov vyhlasujú, že uznávajú priebeh hraníc pozemkov parcelné číslo …

(3) Pri miestnom prešetrovaní hraníc druhov pozemkov sa zisťuje skutočný spôsob využívania pozemku, ktorý sa uvedie v zápisnici o vykonaní miestneho prešetrovania kódom podľa prílohy č.

(4) Zmeny evidovaných údajov o vlastníkoch alebo iných oprávnených osobách sa zaznamenajú v zápisnici o vykonaní miestneho prešetrovania.

(5) Ak komisia pri miestnom prešetrovaní zistí nesúlad skutočného stavu so stavom evidovaným v katastrálnom operáte, vyzve vlastníka alebo inú oprávnenú osobu na predloženie príslušných rozhodnutí alebo iných listín na zápis zmenených údajov do katastra v určenej lehote.

(6) Účasť vlastníkov a iných oprávnených osôb zabezpečí obec podľa § 20 ods. 1 písm.

(4) Ak sa námietke vyhovelo a netreba vykonať miestne prešetrovanie alebo meranie, chybný údaj obnoveného katastrálneho operátu sa bezodkladne na mieste opraví.

(6) Po skončení konania o námietkach sa vyhotoví protokol, ktorý podpíše zamestnanec katastrálneho úradu, zástupca obce a zhotoviteľa.

Geometrický plán a aktualizácia katastrálnej mapy

Geometrický plán je grafickým znázornením nehnuteľností, ktoré vzniknú rozdelením alebo zlúčením nehnuteľností, vyjadruje stav nehnuteľností pred zmenou a po zmene s uvedením doterajších a nových parcelných čísel, výmer, druhov pozemkov a ďalších údajov.

(2) Žiadosť o vykonanie zmeny obsahuje predmet zmeny a listinu preukazujúcu zmenu, ak je potrebná.

(4) Hraničný znak sa na hranici pozemku umiestni tak, aby jeho stred bol totožný s lomovým bodom hranice.

(1) Záväznými podkladmi na vyhotovenie geometrického plánu sú údaje súboru geodetických informácií a súboru popisných informácií.

(2) Ak existuje viac využiteľných podkladov, na vyhotovovanie geometrických plánov sa prednostne použijú podklady s vyššou meračskou hodnotou.

(4) Geometrický plán sa používa ako podklad na právne úkony, ak údaje doterajšieho stavu geometrického plánu sú zhodné s platnými údajmi katastra.

(2) Elektronický podklad na aktualizáciu súboru geodetických informácií podľa odseku 1 písm.

a) na aktualizáciu číselnej vektorovej katastrálnej mapy podľa § 1 ods.

b) na aktualizáciu nečíselnej vektorovej katastrálnej mapy podľa § 1 ods.

c) podľa § 1 ods.

d) na aktualizáciu mapy určeného operátu podľa § 2 ods.

e) vektorový geodetický podklad, ak sa v nečíselnej vektorovej katastrálnej mape na účely vytýčenia určia lomovým bodom vytyčovanej hranice čísla bodov a súradnice v S-JTSK podľa § 55 ods.

(4) Súradnice bodov, ktoré sa preberajú do katastra, sa transformujú z geodetického systému, v ktorom sa vykonáva meranie (ETRS89, JTSK03) do S-JTSK podľa § 1 ods.

(5) Pred vykonaním meračských prác sa lomové body hraníc podľa odseku 1 písm.

(1) Čísla a súradnice bodov v katastrálnom území s nečíselnou katastrálnou mapou, ktoré tvoria hranice pozemkov a boli určené v inom zázname podrobného merania zmien s kódom kvality T=3 a T=4 podľa prílohy č.

(2) Poloha bodov uvedených v odseku 1 sa overí ako pri identických bodoch. Novourčené súradnice sa porovnajú so skôr určenými súradnicami v S-JTSK. Ak vyhovujú kritériu uvedenému v § 56 ods. 6, ich súradnice a čísla sa prevezmú zo záznamu podrobného merania zmien, v ktorom boli pôvodne určené. Ak nevyhovujú kritériu uvedenému v § 56 ods.

(1) Identické body sú jednoznačne identifikovateľné podrobné body v teréne a zobrazené na katastrálnej mape, ktoré slúžia na zobrazenie a spojenie výsledku merania s obsahom mapy.

(3) Body podľa odseku 2 možno považovať za identické, ak sú splnené kritériá presnosti ustanovené v prílohe č. 13, v závislosti od pôvodu určenia posudzovaného bodu.

(4) Na účely aktualizácie číselnej vektorovej katastrálnej mapy sa za identické body vyberú body, ktoré umožňujú určiť polohovú odchýlku Äp medzi polohou bodu určeného pri pôvodnom meraní obsahu mapy a polohou identického bodu určenou meraním pomocou aktívnych geodetických základov, s následným využitím Prevodnej interpolačnej tabuľky alebo základnej transformácie.

Meračská sieť a pomocné meračské body

(1) Meračskú sieť tvoria body geodetických základov, podrobné geodetické body, pomocné meračské body alebo ich kombinácia.

tags: #katastrálny #zákon #vykonávacia #vyhláška #znenie