Štandardy v starobných domoch pre dôchodcov na Slovensku

Starobné domy pre dôchodcov (DD) predstavujú dôležitú súčasť systému sociálnych služieb na Slovensku. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na štandardy, ktoré by mali tieto zariadenia spĺňať, a to s ohľadom na platnú legislatívu a potreby prijímateľov sociálnych služieb.

Legislatívny rámec sociálnych služieb

Poskytovanie sociálnych služieb na Slovensku sa riadi predovšetkým zákonom č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. Tento zákon definuje druhy sociálnych služieb, podmienky ich poskytovania, práva a povinnosti poskytovateľov a prijímateľov sociálnych služieb. Ďalšie relevantné právne predpisy sú zákon č. 302/2001 Z. z. a zákon č. 122/2013 Z. z.

Dôležitým princípom, ktorý zákon o sociálnych službách zdôrazňuje, je zákaz diskriminácie. Poskytovateľ sociálnej služby nemôže odoprieť prístup k službe na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, národného pôvodu alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, majetku, rodu alebo iného postavenia, zdravotného postihnutia a veku. Každý, kto žiada o poskytnutie sociálnej služby, má právo na jej poskytnutie v súlade so zákonom alebo na sociálne poradenstvo o možnostiach zabezpečenia potrebnej podpory.

Proces prijatia do zariadenia a zmluva o poskytovaní sociálnej služby

Prijatie do zariadenia sociálnych služieb (ZSS) a poskytovanie sociálnej služby musí byť založené na slobodnom a informovanom rozhodnutí prijímateľa. To zahŕňa aj súhlas so zmluvnými podmienkami upravenými v zmluve o poskytovaní sociálnych služieb. Poskytovateľ je povinný mať písomne vypracovaný transparentný a zrozumiteľný postup pri uzatváraní tejto zmluvy a viesť dokumentáciu o celom procese začatia poskytovania služby. Uzatvorenie zmluvy predstavuje dôležitý krok spolupráce medzi záujemcom a poskytovateľom.

Odborné činnosti a prístupy pri poskytovaní sociálnych služieb

Odborné činnosti v sociálnych službách musia byť vykonávané metódami, technikami a postupmi, ktoré zodpovedajú poznatkom humánne orientovaných vied a poznatkom o stave a vývoji poskytovania sociálnych služieb. Tieto metódy musia byť cielené, transparentné a orientované na zabezpečenie individuálnych potrieb prijímateľa, s dôrazom na holistický prístup a podporu jeho aktívnej účasti a spolurozhodovania. Poskytovatelia by mali uplatňovať inovatívne a overené vedecké poznatky a flexibilne ich využívať. Odborní zamestnanci musia mať dostatočné a rôznorodé zručnosti a znalosti pri poskytovaní odborných činností vrátane sociálneho poradenstva a sociálnej rehabilitácie a musia byť informovaní o nastavených postupoch a pravidlách.

Prečítajte si tiež: Rimavská Sobota: Regeneračné metódy

Dôležitá je aj podpora prijímateľov a ich rodín s cieľom podporiť nezávislý život a začlenenie do komunity. Zamestnanci by mali byť informovaní o dostupnosti a úlohe komunitných služieb a zdrojov.

Individuálny plán a jeho význam

Sociálne služby uvedené v § 26, § 27, § 33 až 40 a § 57 zákona č. 448/2008 Z. z. sú poskytované na základe individuálneho plánu, ktorý vychádza z individuálnych potrieb, schopností a cieľov prijímateľa. Tento plán je nástrojom spolupráce medzi prijímateľom a zamestnancami a mal by obsahovať ciele a želania prijímateľa v rôznych oblastiach (fyziologickej, sociálnej, psychickej, kultúrnej a spirituálnej), ako aj ciele v oblasti aktivizácie, vzdelávania a zamestnávania, ktoré smerujú k podpore nezávislého života, duševného zdravia alebo prevencii zhoršenia stavu. Cieľom individuálneho plánu je vytvoriť takú podporu, aby mohol prijímateľ žiť zmysluplný a čo najsamostatnejší život.

Poskytovateľ je povinný vytvárať priestor na to, aby pri všetkých rozhodnutiach poskytol prijímateľovi potrebnú podporu a rešpektoval jeho preferencie a želania. V prípade pobytovej sociálnej služby by mal poskytovateľ využívať všetky možnosti na uľahčenie prechodu prijímateľa ku komunitnému spôsobu života v prirodzenom prostredí. Individuálny plán by mal reflektovať rozhodnutia a preferencie prijímateľa, efektívne sa realizovať a byť pravidelne prehodnocovaný a aktualizovaný.

Poskytovateľ musí mať individuálny plán vypracovaný písomne alebo audiovizuálne tak, aby bol zrozumiteľný prijímateľovi, jeho rodine a podpornej komunite. Plánovanie, realizácia a hodnotenie priebehu poskytovania služby by malo prebiehať spoločne s prijímateľom s ohľadom na jeho osobné ciele a možnosti. Ak je prijímateľom maloleté dieťa, rozhodujúce postavenie má rodina a pri plánovaní sa vychádza z individuálnych potrieb rodiny. Prijímateľ má právo na výber kľúčového pracovníka v procese individuálneho plánovania.

Kľúčovou hodnotou sociálnych služieb je podpora zvyšovania aktívnej účasti prijímateľov pri definovaní ich vlastných potrieb. Voľba cieľov a metód spolupráce by mala byť akceptovaná prijímateľom a jeho rodinou. Poskytovateľ sociálnej služby zabezpečuje, aby individuálny plán bol plánom prijímateľa, ktorý sa aktívne zúčastňuje na jeho tvorbe a realizácii. Účasť na individuálnom plánovaní je slobodnou voľbou prijímateľa.

Prečítajte si tiež: Vzťah starých rodičov a vnúčat

Poskytovateľ je povinný určiť kľúčového pracovníka, ktorého si prijímateľ vybral na základe osobnej preferencie. Zároveň musí zabezpečiť každému prijímateľovi prístup k rôznym druhom aktivizácie, ktoré zohľadňujú jeho potreby a preferencie a prostredníctvom ktorých môže rozvíjať svoje kognitívne schopnosti a zručnosti v oblasti zamestnávania, vzdelávania alebo v iných oblastiach. Rozvoj zručností by mal byť prispôsobený osobným preferenciám, veku, zdravotnému stavu a individuálnym schopnostiam a môže obsahovať aj rozvoj každodenných zručností vrátane úkonov starostlivosti o seba.

Poskytovateľ sociálnej služby by mal tiež podporovať prijímateľov v založení a rozvíjaní ich podpornej sociálnej siete a udržiavaní kontaktu s členmi svojej sociálnej siete tak, aby im uľahčil nezávislý život a začlenenie sa do komunity. Poskytuje podporu v prepájaní a sieťovaní prijímateľov, ich rodín a blízkych osôb v súlade s ich predstavami.

Zdravotná starostlivosť a komunikácia

Poskytovateľ sociálnej služby aktívne podporuje prijímateľa pri realizácii jeho práva na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. V prípade potreby zdravotných výkonov, ktoré nie je možné poskytovať v zariadení, musí mať vypracovaný postup pre zabezpečenie adekvátnej zdravotnej starostlivosti.

Zrozumiteľná komunikácia a vzájomné zdieľanie dôležitých informácií je základom všetkých procesov v sociálnych službách, nakoľko vytvára základ pre informované rozhodovanie a prijímanie informovaných rozhodnutí všetkých zúčastnených strán. Poskytovateľ aktívne informuje záujemcu alebo prijímateľa o aktuálnej situácii a podmienkach poskytovania služby.

Prevencia krízových situácií a ochrana práv

Poskytovateľ sociálnej služby musí mať vypracované postupy a pravidlá riešenia krízových situácií a systém preventívnych opatrení na predchádzanie ich vzniku. Musí mať zistené rizikové oblasti, v ktorých hrozí riziko porušovania základných ľudských práv a slobôd a mať písomne vypracované vnútorné preventívne opatrenia na predchádzanie ich porušovaniu.

Prečítajte si tiež: Všetko o práve starých rodičov

Pri poskytovaní sociálnej služby musí mať poskytovateľ určené postupy a pravidlá používania prostriedkov netelesného a telesného obmedzenia v jasne definovaných prípadoch nutnosti ich využitia. Všetky použitia obmedzení je povinný hlásiť v súlade so zákonom. Prijímatelia nesmú byť vystavení izolácii alebo obmedzujúcim prostriedkom. Poskytovateľ uplatňuje prioritne alternatívne riešenia a zamestnanci sú vyškolení v deeskalačných technikách, krízovej intervencii, plánovaní rizík a predchádzaní utrpenia. Nastavenie týchto techník je realizované a konzultované s prijímateľmi tak, aby boli identifikované spúšťače a faktory, ktoré môžu byť nápomocné v predchádzaní kríz.

V súlade so sociálno-ekologickým prístupom je dôležité nadväzovanie na bežné zdroje prijímateľov, ako sú služby určené pre bežnú verejnosť, kontakt s rodinou, priateľmi a inými dôležitými osobami a subjektmi v ich prirodzenom prostredí.

Poskytovateľ sociálnej služby vytvára podmienky na to, aby prijímateľ mohol využívať iné služby verejného charakteru v komunite. Má spracované a realizuje preventívne opatrenia a postupy na zabránenie mučeniu alebo krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu v súlade s Ústavou SR a ostatným formám zlého zaobchádzania. Zamestnanci zaobchádzajú s prijímateľmi ľudsky, dôstojne a s úctou. Žiadny prijímateľ nesmie byť vystavený akejkoľvek forme týrania, ponižujúceho zaobchádzania, zneužívania alebo iným formám zlého zaobchádzania. Poskytovateľ má prijaté náležité opatrenia, aby nedochádzalo k žiadnym formám týrania, zanedbávania, zneužívania alebo zlého zaobchádzania a pomáha prijímateľom, ktorí boli týraní, zanedbávaní alebo zneužívaní, získať potrebnú podporu.

Spokojnosť klientov a mechanizmy spätnej väzby

Poskytovateľ informuje a sprístupní prijímateľom mechanizmy/spôsoby nastavené pre vyjadrenie ich názorov a pripomienok k poskytovaniu služieb a ich zlepšovaniu. Rešpektuje právo prijímateľa na vyjadrenie spokojnosti alebo nespokojnosti s kvalitou poskytovanej služby. Vyjadrenie nespokojnosti nie je dôvodom na vyvodzovanie dôsledkov, ktoré by prijímateľovi spôsobili akúkoľvek ujmu. Poskytovateľ sa pravidelne zaujíma o názor prijímateľa na poskytovanú službu.

Osoba, ktorá sa domnieva, že práva a právom chránené záujmy prijímateľa boli porušené, môže podať sťažnosť. Poskytovateľ informuje prijímateľov o postupoch podávania podnetov a sťažností na báze dôvery, taktiež o možnosti využiť pomoc orgánov a inštitúcií, ktoré pôsobia v oblasti ochrany a podpory ľudských práv alebo v oblasti ochrany práva.

Spokojnosť so sociálnou službou sa vymedzuje ako reakcia na rozdiel medzi očakávaniami klienta a realitou. Pri vyjadrovaní takéhoto rozdielu sa môže zameriavať na znaky výkonu sociálnej služby, alebo na udalosti, ktoré klient považuje za dôležité.

Realita života v domove pre seniorov

Valéria Ovsánková, ktorá má skúsenosti s prácou so seniormi v zahraničí, upozorňuje na istý rozpor medzi idealizovaným obrazom domovov pre seniorov a realitou, ktorú prežívajú ich obyvatelia. Prospekty zariadení často vytvárajú dojem dlhého pobytu na dovolenke, no realita je často odlišná. Rozhodnutie o umiestnení príbuzného do domova pre seniorov zvyčajne robia príbuzní (deti, vnuci), pričom samotný senior už o tom často nevie rozhodnúť.

Domovy pre seniorov sa snažia motivovať klientov, aby si vybrali práve ich zariadenie, pretože je to pre nich významný zdroj príjmov. Klient dostane izbu alebo apartmán, so starým alebo novým nábytkom, sám alebo so spolubývajúcim - všetko podľa jeho solventnosti. Akýkoľvek nadštandard si musí priplatiť.

Klienti sú v zariadení vlastne na doživotie, ich pôvodný domov navždy stratia - keďže sami v ňom už nie sú schopní fungovať. Celý ich životný priestor sa výrazne zmenší - všetky predmety, ku ktorým sa viažu celoživotné spomienky, majú často hodnotu len preňho, a keď sa musí vysťahovať, musí zredukovať obsah svojho pôvodného domova na 1 miestnosť. Musí si vybrať, čo si vezme so sebou (fotky rodičov, súrodencov, svadobné, fotky detí, keď boli malé, nejaké spomienkové predmety, albumy, atď.). Málokto si uvedomí, že za celý život sa toho nazbiera neúrekom. Obrazy, nábytok, plné skrine šiat, obuvi, riad… toto všetko tvorilo tomuto človeku domov po celé desaťročia. Ide len dožiť do nejakého domova - hoci aj najnablýskanejšieho. To je realita. Starý človek toto všetko cíti, prežíva a necháva si to pre seba, pretože o takýchto veciach sa nahlas akosi s nikým nehovorí. To sú tie neprenosné zážitky v živote, ktoré človek pochopí väčšinou, až keď sa v tejto situácii sám raz ocitne.

Často ostane len 1 izba, alebo apartmán, v ktorom je senior 3/4 času sám. Zvyšok času s personálom. Príbuzní prichádzajú nakrátko, posedia pri káve, nezvyknú sa zdržať dlho. Iní neprichádzajú vôbec. V tejto situácii už naozaj mnohí starí ľudia nevidia veľkú motiváciu tu byť ešte dlho. Všetko, čo malo v ich živote význam, je preč a vedia, že navždy.

tags: #stari #dom #dochodcov #štandardy