Vývoj starobných dôchodkov na Slovensku: Grafický prehľad a analýza

Slovenská republika prešla od roku 1990, kedy sa transformovala z centrálne riadenej ekonomiky na trhovú ekonomiku, dlhú cestu. Od 1. januára 1993 sa Slovensko muselo s touto zmenou vyrovnávať samostatne. Dnes môžeme konštatovať, že životná úroveň obyvateľov sa zvýšila, žijeme dlhšie, sme vzdelanejší a životné prostredie je čistejšie. Napriek tomu, priepasť medzi Slovenskom a západnými krajinami zostáva v mnohých oblastiach stále značná. V porovnaní s Českou republikou sa nám nedarí dobiehať jej úroveň a v posledných rokoch dokonca stagnujeme v celkovej ekonomickej úrovni.

Demografické zmeny a trendy

Slovenská republika má v súčasnosti necelých 5,5 milióna obyvateľov, čo je o niečo viac ako polovica počtu obyvateľov v Česku. V období rokov 1963 - 1993 bol však trend výrazne odlišný, keď na území Slovenska vzrástla populácia o 24 % a v Česku len o 7 %. Veková štruktúra obyvateľstva sa v oboch krajinách za posledných 30 rokov zmenila - znížil sa podiel detí do 15 rokov a vzrástol počet ľudí nad 65 rokov.

Predlžovanie života a migrácia

Dožívame sa o niečo dlhšie ako v roku 1993, ale Česká republika sa nám vzďaľuje. Podľa posledných dostupných údajov zaostávame za Českom v strednej dĺžke života mužov aj žien. V roku 1993 sa ženy na Slovensku dožívali v priemere o niečo dlhšie ako v Česku, ale po takmer tridsiatich rokoch už to neplatí. U mužov došlo k výraznejšiemu nárastu rozdielu v dĺžke života v prospech Českej republiky. Trend na Slovensku je pozitívny, ženy žijú dlhšie o 1,5 roka a muži takmer o 3 roky v porovnaní s rokom 1993. Trend migrácie je v oboch krajinách podobný, ale objem sa výrazne líši. V oboch krajinách prevažuje počet prisťahovaných nad vysťahovanými, no v Česku je ich násobne viac.

Vzdelanie a ekonomický vývoj

Na Slovensku a v Česku bola miera vysokoškolsky vzdelaných mladých ľudí výrazne nižšia ako v súčasnosti. Podiel vysokoškolsky vzdelaných sa medzi uvedenými rokmi podľa dostupných štatistík výrazne zmenil a aktuálne dosahuje výrazne vyššie percento. Slovensku sa v období pred finančnou krízou darilo dobiehať západnú aj českú ekonomickú úroveň, v posledných rokoch však stagnujeme. V roku 1995 hrubý domáci produkt na obyvateľa v parite kúpnej sily nedosahoval ani polovicu priemeru krajín dnešnej EÚ 27. Zaostávali sme aj za Českom, ktoré už v tomto období dosahovalo 77,9 % úrovne krajín EÚ 27. Medzi rokmi 2000 a 2010 však Slovensko zaznamenalo výrazný pokrok, keď sa dotiahlo na 76,7 % priemeru EÚ 27 a zhruba 90 % českej úrovne a výraznejšie predbehlo aj Maďarsko a Poľsko. Údaje po roku 2015 dokonca naznačujú vzďaľovanie sa od priemeru EÚ 27.

Vývoj miezd a dôchodkov

Rast HDP sa pretavil aj do rastu priemernej mzdy v stálych cenách, ktorá sa medzi rokmi 1993 a 2021 zhruba zdvojnásobila. Podobne aj priemerný starobný dôchodok dosiahol zhruba 1,9-násobok úrovne z roku 1993. Z hľadiska miezd je možné vyjadriť aj prostredníctvom počtu tovarov, ktoré by si mohol spotrebiteľ za priemernú mesačnú mzdu v danom období zakúpiť. Z tohto hľadiska je kúpyschopnosť na Slovensku výrazne vyššia než bola v roku 1993. Okrem nárastu reálnej mzdy však vzrástlo aj zadlženie domácností. Podľa dostupných údajov na Slovensku narástol dlh domácností od roku 1995 o 30 percentuálnych bodov.

Prečítajte si tiež: Starobné a invalidné dôchodky

Zadlženie štátu

V roku 1995 sme mali verejný dlh o niečo vyšší ako 20 % HDP. Odvtedy dlh k veľkosti ekonomiky narástol 3-násobne a za rok 2021 už presahuje maastrichtskú hranicu 60 % HDP. Ani v Českej republike neostal dlh na úrovniach ako na začiatku existencie samostatného štátu.

Trh práce a životné prostredie

Slovensko malo horšiu východiskovú pozíciu aj v prípade trhu práce. Ekonomická transformácia zasiahla Slovensko výraznejšie a v roku 1993 dosiahla miera nezamestnanosti na Slovensku 14,4 %, čo bolo trikrát viac než v Česku. Aj ďalší vývoj na Slovensku bol problematický, keď na prelome storočí sa miera nezamestnanosti približovala k 20 %. Nasledoval však postupný pokles, ktorý len dočasne prerušila finančná kríza a jej následky v rokoch 2008 - 2010 a pandémia v rokoch 2020 a 2021. Miera nezamestnanosti tak dosiahla historické minimum počas existencie samostatnej republiky v predpandemickom roku 2019 na úrovni 5,7 %. Slovensko za dobu svojej existencie spravilo výrazný pokrok aj v oblasti životného prostredia. Podobne ako v prípade Česka došlo medzi rokmi 1990 a 2020 k výraznému poklesu vystavenia prachovým časticiam PM2,5. Slováci vyprodukujú menej emisií skleníkových plynov než priemerný obyvateľ EÚ 27 a výrazne menej než Česi. K najväčšiemu pokroku v tejto oblasti však došlo medzi rokmi 1990 a 1994, čo súviselo s transformáciou ekonomiky.

Dôvera v inštitúcie a spoločenské hodnoty

Na Slovensku panuje vyššia dôvera vo väčšinu sledovaných inštitúcii. V roku 2017 tvorili výnimku len polícia, právny systém a systém zdravotnej starostlivosti. Medzi rokmi 1990 a 2017 sa rozdiel medzi dôverou v dané inštitúcie v SR a ČR ešte zväčšil v prospech Slovenska, okrem troch spomínaných oblastí. Najmarkantnejšia zmena rozdielu dôvery medzi SR a ČR bola zaznamenaná vo vzťahu k EÚ. V roku 2017 mali občania SR najväčšiu dôveru v armádu a vzdelávací systém, pričom občania ČR najviac dôverovali v zdravotnícky a vzdelávací systém. Najnižšiu dôveru mali občania SR v roku 2017 v právny systém a tlač. Pre občanov ČR to bol parlament a cirkev. Avšak dôvera v právny systém a tlač v SR je stále takmer dvojnásobná oproti dôvere v parlament a cirkev v ČR. Občania SR viac dôverujú skúmaným inštitúciám ako ľuďom. Podiel ľudí, ktorí si myslia, že vo všeobecnosti je možné ľuďom dôverovať sa na Slovensku po prepade medzi rokmi 1990 - 2008 v roku 2017 dostal na približne rovnakú úroveň ako v roku 1990. Aj keď je SR v roku 2017 na tom takmer rovnako ako ČR, dôvera voči ľuďom sa nepribližuje a stále výrazne zaostáva za západnými krajinami a predovšetkým za Škandináviou. Slovensko aj Česko ešte čaká dlhá cesta v priblížení sa v miere tolerancie k minoritám a migrantom ku krajinám západnej Európy. Podľa posledných dostupných údajov z roku 2017 až 44 % opýtaných v SR a 59 % v ČR by si za suseda neželalo mať imigranta alebo pracovníka zo zahraničia. Homosexuálov by si za suseda neželalo mať 38 % v SR a 23 % v ČR. Vnímanie role žien v spoločnosti po fáze približovania sa ku západným krajinám, podľa posledných dostupných dát za rok 2017, zaradilo spiatočku. Zároveň prevláda súhlas, že pri nedostatku pracovných miest majú muži väčšie právo na prácu ako ženy. Za ostatných 30 rokov sa zväčšil rozdiel medzi SR a ČR v podiele ľudí, ktorí považujú za veľmi dôležité, aby sa dieťa doma naučilo slušnosti, resp. tolerovať a rešpektovať ostatných. Výrazný pozitívny posun od roku 1990 nastal vo vnímaní svojho zdravotného stavu ako dobrého a v podiele ľudí, ktorí sa cítia šťastní.

Odchýlky vo výdavkoch na dôchodky v roku 2024

Vybrané výdavky prekročili v roku 2024 odhad Výboru pre daňové prognózy o 1 058 mil. EUR (8,2% odhadovaných vybraných výdavkov). Vybrané výdavky Sociálnej poisťovne pozostávajú z výdavkov fondov nemocenského poistenia, starobného poistenia, invalidného poistenia a poistenia v nezamestnanosti a v roku 2024 tvorili približne 21% rozpočtovaných výdavkov verejnej správy. Veľká časť odchýlky, na úrovni 823 mil. EUR, vyplývala z účtovného zaznamenania výdavkov na 13. dôchodok mimo výdavkov Sociálnej poisťovne v Rozpočte verejnej správy na roky 2024 až 2026 (RVS). Zvyšná časť podhodnotenia v dôchodkových dávkach súvisela najmä s väčším ako očakávaným počtom novopriznaných predčasných dôchodkov v roku 2024 a vyšším ako odhadovaným celoročným vplyvom dôchodkov priznaných v roku 2023. Na druhej strane, výdavky na dávky nemocenského fondu boli vyplatené v menšom objeme ako predpokladala prognóza.

Skutočné výdavky na dôchodky boli o 1 138 miliónov (9,9%) vyššie v porovnaní s predpokladmi rozpočtu najmä v dôsledku novej legislatívy iniciovanej na konci roka 2023. Najvýraznejšou položkou legislatívy bolo navýšenie a včlenenie 13. dôchodku do okruhu dávok Sociálnej poisťovne vo výške 823 mil. EUR. K vyššiemu ako odhadovanému čerpaniu dôchodkových dávok prispel aj bezprecedentný nárast počtu odchodov do predčasného starobného dôchodku, ktorý navýšil výdavky o 154 mil. EUR v porovnaní s očakávaniami. Výrazný záujem o predčasný dôchodok bol motivovaný priaznivými parametrami, na základe ktorých sa určovala výška priznaného dôchodku a legislatívnou zmenou, ktorá umožnila odchod do predčasného dôchodku všetkým, ktorí získali 40 odpracovaných rokov. Tretím faktorom vysvetľujúcim odchýlku boli vyššie výdavky súvisiace s dôchodkami priznanými v roku 2023. Odhad vychádzal zo zjednodušeného prístupu, ktorý explicitne nemodeloval celoročný vplyv novopriznaných a zaniknutých dôchodkov. Zvyšné rozdiely možno pripísať najmä mierne vyššími počtami priznaných starobných, invalidných dôchodkov a vdovských dôchodkov a mierne vyššími výdavkami súvisiacimi so zmenami prílohy č.

Prečítajte si tiež: Krajský súd Nitra o starobných dôchodkoch

Vývoj predčasných starobných dôchodkov

Predčasné starobné dôchodky sú nižšie ako riadne starobné, čo odráža skutočnosť, že ich poberatelia odchádzajú do dôchodku skôr, než dosiahnu zákonom stanovený vek. Graf znázorňuje vývoj ich priemernej výšky v posledných rokoch, pričom vidno mierny, ale postupný nárast. Rozdiel medzi predčasným a riadnym dôchodkom je často diskutovaný najmä v kontexte dlhodobej finančnej udržateľnosti systému. Mnohí ľudia však volia predčasný dôchodok kvôli zdravotným alebo pracovným dôvodom, aj za cenu nižšieho mesačného príjmu. Téma tak ostáva citlivým bodom v sociálnej politike.

Prečítajte si tiež: Všetko o dobrovoľných príspevkoch na dôchodok

tags: #starobné #dôchodky #graf #vývoj