
Starobný dôchodok a materská sú dve dôležité oblasti sociálneho zabezpečenia, ktoré sa dotýkajú mnohých občanov Slovenskej republiky. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o aktuálnych pravidlách a zmenách v týchto oblastiach, s dôrazom na zákon č. 352/2022 Z. z., ktorý priniesol významné novinky, ako napríklad rodičovský dôchodok.
Národná rada SR schválila dňa 5. októbra 2022 zákon č. 352/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. s účinnosťou od 1. novembra 2022, pričom niektoré zmeny nadobudli účinnosť od 1. januára 2023, prípadne až od 1. januára 2024. Jednou z dôležitých zmien je zavedenie rodičovského dôchodku, ktorý je platný od 1. januára 2023. Rodičovský dôchodok zvyšuje sumu starobného dôchodku poberateľom, ktorým ho vypláca Sociálna poisťovňa.
Za rok 2023 Sociálna poisťovňa vyplatila poberateľom starobných dôchodkov rodičovský dôchodok jednorazovo, v úhrnnej sume za celý rok. Vo výplatnom termíne v máji 2023 bol rodičovský dôchodok vyplatený tým dôchodcom, ktorí boli k 28. februáru 2023 poberateľmi starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku. Od roku 2024 sa suma rodičovského dôchodku vypočíta ako 1,5 % z jednej dvanástiny úhrnu vymeriavacích základov dieťaťa v roku 2022, z ktorých bolo zaplatené poistné na starobné poistenie.
Nárok na rodičovský dôchodok a jeho výška sa posudzuje/prehodnocuje vždy k 1. januáru príslušného kalendárneho roka. Dieťa nemusí byť dôchodkovo poistené počas celého roka, stačí, ak bolo dôchodkovo poistené čo len jeden deň. Suma rodičovského dôchodku sa určí aj v prípade, ak sú podmienky nároku na rodičovský dôchodok a nároku na jeho výplatu splnené len za časť kalendárneho mesiaca.
Ak rodič dieťaťa začne poberať starobný dôchodok od 30. januára, má nárok na rodičovský dôchodok len za jeden deň v mesiaci január. Dôležité je, že rodičovský dôchodok za rok 2023 bol vyplatený jednorazovo v úhrnnej sume za celý rok bez ohľadu na výšku rodičovského dôchodku.
Prečítajte si tiež: Kontakty na Sociálnu poisťovňu Lučenec
Rodičovský dôchodok je výhodný najmä pre poberateľov dôchodkov, ktorí vychovali viac detí dôchodkovo poistených na Slovensku (pracujúcich alebo podnikajúcich na Slovensku, poistených v SP). Naopak, čím nižší vymeriavací základ má dieťa, tým nižší rodičovský dôchodok budú mať jeho rodičia.
Rodičovský dôchodok nie je vyplatený, ak dieťa pracovalo v profesii s nízkou hladinou miezd, ak dieťa časť roka nemalo mzdu, ak dieťa bolo poistencom štátu, alebo ak deti nepracujú a sú nezamestnané. Rodičovský dôchodok nedostane ani osoba, ktorá sama nemá nárok na starobný dôchodok, hoci už je v dôchodkovom veku, pretože nedosiahla najmenej 15 rokov dôchodkového poistenia.
Dieťa môže Sociálnej poisťovni oznámiť (do konca augusta predchádzajúceho kalendárneho roka), že rodičovi nemá vzniknúť nárok na rodičovský dôchodok vo vzťahu k tomuto dieťaťu. Pri "odštartovaní" systému rodičovských dôchodkov bolo možné prvýkrát urobiť takéto vyhlásenie do 28. februára 2023. Naopak, ak dieťa do konca augusta nejakého roku vyhlási, že rodičovi má vzniknúť nárok na rodičovský dôchodok, rodičovi vznikne nárok na rodičovský dôchodok od 1. januára nasledujúceho roka.
Rodičovský dôchodok, ktorý dostáva rodič pracujúceho dieťaťa, nie je financovaný z odvodov jeho dieťaťa. Princíp výpočtu rodičovského dôchodku je síce taký, že rodičovský dôchodok je (zjednodušene) vo výške 1,5 % vymeriavacieho základu dieťaťa, ale to je len spôsob, ako sa určí výška rodičovského dôchodku. Pracujúci občan bude platiť odvody presne tak isto, ako platil doteraz.
Odhaduje sa, že za rok 2023 dosiahla celková suma vyplatená na rodičovských dôchodkoch približne 300 miliónov eur.
Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info
Skutočnosť, či dieťa je, alebo nie je sporiteľom v II. pilieri, nemá vplyv na výšku rodičovského dôchodku. Suma rodičovského dôchodku sa vždy určí ako 1,5 % z jednej dvanástiny úhrnu vymeriavacích základov, ktoré malo dieťa v období 2 rokov dozadu a z ktorých bolo zaplatené poistné na starobné poistenie, a to bez ohľadu na skutočnosť, či dieťa je, alebo nie je sporiteľom v II. pilieri. Rovnako ani skutočnosť, či poberateľ dôchodku bol, alebo nebol sporiteľom v II. pilieri, nemá vplyv na výšku rodičovského dôchodku.
Výška budúceho starobného dôchodku dieťaťa vôbec nezávisí od toho, či jeho rodičia dostávajú rodičovský dôchodok.
Materské je dávka zo sociálneho poistenia, ktorá nahrádza príjem počas obdobia, kedy sa osoba stará o novonarodené dieťa.
Nárok na materské má poistenkyňa, ktorá je nemocensky poistená alebo v ochrannej lehote po zániku poistenia. Podmienkou je získanie 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred pôrodom. Ochranná lehota po zániku poistenia je 7 dní, ak poistenie trvalo menej ako 7 dní, ochranná lehota je toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie. Ak poistenkyni poistenie zaniklo v období tehotenstva, ochranná lehota je 8 mesiacov. Ochranná lehota nevzniká pri prerušení poistenia.
Materské sa vypláca od začiatku 6. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, najskôr od 8. týždňa pred týmto dňom. Ak sa materské pred pôrodom vyplácalo kratšie ako 6 týždňov z iného dôvodu ako, že pôrod nastal skôr, nárok na materské je len do konca 28. týždňa od pôrodu, pri osamelej do konca 31. týždňa od pôrodu, pri viac deťoch do konca 37. týždňa od pôrodu, najdlhšie do konca 34., 37. resp. 43. týždňa. Ak dieťa zomrelo v období nároku na materské, nárok na materské je do konca 2. týždňa odo dňa úmrtia dieťaťa, najneskôr do konca 34., 37., 43. týždňa.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva a rodinná výpomoc
Iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a stará sa o dieťa, má nárok na materské odo dňa prevzatia do starostlivosti. Podmienkou je 270 dní NP v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti.
Pre určenie denného vymeriavacieho základu (DVZ) je potrebné zistiť rozhodujúce obdobie. Rozhodujúce obdobie sa zisťuje ku dňu vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky. Ak dôvod vznikol v ochrannej lehote, rozhodujúce obdobie sa zisťuje ku dňu zániku nemocenského poistenia. Zistí sa počet dní rozhodujúceho obdobia a vylučujú sa dni, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na NP a obdobia prerušenia poistného. DVZ pre nemocenské dávky sa zaokrúhľuje sa na 4 desatinné miesta nahor. Maximálny DVZ v roku 2017 bol 58,0603.
Dobrovoľne nemocensky poistená osoba platí poistné spolu (na dobrovoľné nemocenské a dobrovoľné dôchodkové poistenie) 33,15% zo zvoleného vymeriavacieho základu. Na to, aby sa materské vypočítalo zo základu, z ktorého sa dobrovoľné poistenie platí, musí dobrovoľné poistenie, z ktorého sa nastupuje na materské, trvať najmenej 26 týždňov (182 dní) - ak by trvalo kratšie obdobie, materské sa vypočíta len z minimálneho základu. Určený vymeriavací základ pri dobrovoľnom poistení je možné zmeniť najskôr po 6 mesiacoch. Nahlásený nový vymeriavací základ platí od 1. dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola zmena oznámená. V čase, kedy dobrovoľne nemocensky poistená osoba čerpá materské a dobrovoľné poistenie si nezruší, sa poistné na dobrovoľné poistenie neplatí.
Pani Xénia bola nemocensky poistená v zamestnaní na dobu určitú od 1.9.2018 do 30.4.2019. Potom bola nezamestnaná. Vo februári 2020 jej lekár oznámil, že je tehotná, dátum počatia určil na 20.1.2020 a deň pôrodu na 22.10.2020. Pani Xénia sa čo najrýchlejšie prihlásila na dobrovoľné nemocenské poistenie - a to dňa 1.3.2020. Vymeriavací základ si určila 2026 eur aby získala maximálnu materskú. Od 1.6.2020 bola pani Xénia na rizikovom tehotenstve - bola práceneschopná. Pani Xénia má počas PN nárok na nemocenské z dobrovoľného poistenia.
Od 1. januára 2026 novela zákona o sociálnom poistení upravuje hodnotenie obdobia starostlivosti o dieťa na dôchodkové účely. Cieľom novely zákona je zabezpečiť, aby obdobie starostlivosti o dieťa počas zákonom ustanovenej doby po jeho narodení nemalo negatívny vplyv na sumu dôchodku poistenca, ktorý túto starostlivosť zabezpečoval.
Obdobie starostlivosti o dieťa od 1. januára 2026 je naďalej obdobím dôchodkového poistenia na dôchodkové účely. Od 1. januára 2026 sa umožňuje súbežné povinné dôchodkové poistenie fyzických osôb, ktoré sú poistené priamo zo zákona, ak spĺňajú zákonné podmienky, tzv. „poistenci štátu“, a zamestnanca alebo samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO). To znamená, že aj poistenec poistený z dôvodu starostlivosti o dieťa do šiestich rokov veku alebo dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom najdlhšie do 18 rokov veku môže súčasne vykonávať zárobkovú činnosť, a to bez ohľadu na dosahovaný príjem.
Na základe zmeny zákona sa garantuje, že od 1. januára 2026 sa na sumu dôchodku za obdobie poistenia z starostlivosti o dieťa nezapočíta nižší vymeriavací základ ako 60 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve Slovenskej republiky z pred dvoch rokov. Ak teda poistenec štátu bude vykonávať zárobkovú činnosť (ako zamestnanec alebo SZČO) a jeho vymeriavací základ bude nižší, „dorovná sa“ na hodnotu 60 % priemernej mzdy. Ak bude zarábať viac, započíta sa mu skutočne získaný vymeriavací základ.
Sociálna poisťovňa prepočíta novým spôsobom dôchodky priznané od 1. januára 2004 podľa zákona o sociálnom poistení. Prepočítajú sa starobné, predčasné starobné a invalidné dôchodky tých poberateľov, ktorí získali obdobie starostlivosti o dieťa a na určenie novej sumy dôchodku sa novým spôsobom určí priemerný osobný mzdový bod, a to podľa právnych predpisov účinných od 1. januára 2026. Vzhľadom na tak rozsiahlu a náročnú agendu zákon stanovuje lehotu na prepočet do 31. decembra 2031.
Ak nie ste povinne poistení a chcete sa zabezpečiť v prípade neočakávaných situácií, môžete využiť dobrovoľné poistenie. Jeho účelom je nahradiť vám príjem v prípade straty, alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a zabezpečenie príjmu v čase pracovnej neschopnosti, tehotenstve i počas materskej.
Môžete si vybrať jeden samostatný druh poistenia, alebo viaceré poistenia v rámci piatich balíkov, ktoré ponúka Sociálna poisťovňa.
Dobrovoľne poistená osoba platí poistné spolu (na dobrovoľné nemocenské a dobrovoľné dôchodkové poistenie) 33,15% zo zvoleného vymeriavacieho základu. Vymeriavací základ nesmie byť nižší ako stanovený minimálny vymeriavací základ v danom roku a vyšší ako maximálny vymeriavací základ.
Dobrovoľne poistená osoba si môže zmeniť vymeriavací základ najskôr po uplynutí šiestich mesiacov od posledného určenia vymeriavacieho základu.
Dôchodkový vek sa v roku 2026 nemení. Pre ročníky poistencov narodených po 31. decembri 1966 je naviazaný na strednú dĺžku dožitia. Poistencom, ktorí sa narodili po roku 1966, bude ich dôchodkový vek známy päť rokov vopred - zvyšovanie dôchodkového veku sa opätovne naviazalo na strednú dĺžku života.
Povinnosť zamestnávateľov predkladať Sociálnej poisťovni evidenčné listy dôchodkového poistenia (ELDP) je od 1. januára 2026 zrušená. Údaje, ktoré o svojich zamestnancoch doposiaľ zamestnávateľ predkladal prostredníctvom ELDP, bude Sociálna poisťovňa získavať zo svojich informačných systémov.
Sociálna poisťovňa je od roku 2026 povinná pravidelne zasielať poistencom dôchodkovú prognózu obsahujúcu informácie o ich budúcich dôchodkových nárokoch. Periodicita zasielania bude závisieť od veku konkrétneho poistenca.