
Angorské králiky sú známe svojou dlhou, jemnou srsťou, ktorá sa využíva na výrobu kvalitnej a hrejivej angorskej vlny. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na starostlivosť a chov týchto jedinečných zvierat, od etických aspektov získavania vlny až po praktické rady pre chovateľov.
V chladnejších mesiacoch hľadáme oblečenie, ktoré nás zahreje, a prírodné materiály živočíšneho pôvodu patria k najkvalitnejším a najvyhľadávanejším. V poslednom období sa do popredia dostáva téma udržateľnej módy, ktorá stojí v protipóle k tzv. fast fashion. Vlnené látky, ako kašmír, mohér, alpaka, merino vlna či angorská vlna, majú spoločný pôvod - ide o materiály získavané zo srsti zvierat.
Zodpovednosť voči svojmu okoliu a planéte by sme mali prejavovať v každodennom živote a týka sa to aj nakupovania oblečenia. Existujú rôzne certifikácie pre textílie, ktoré sledujú celý ich výrobný proces, od chovu zvierat na farme cez továreň, kde sa spracúvajú, až po export. Všímanie si takýchto štítkov je prvý krok na ceste ku kúpe lepšieho produktu.
Vlna je výbornou voľbou z viacerých dôvodov - ide o čisto prírodný a obnoviteľný materiál, ktorý je navyše biologicky rozložiteľný, najmä v prípade, keď sa nekombinuje s inými vláknami. Všetko sa však začína pri chove zvierat a láskavom prístupe k nim.
Veľmi kontroverznou témou pri chove oviec je tzv. mulesing, poľnohospodárska metóda vyvinutá v 20. rokoch minulého storočia v Austrálii, ktorá mala slúžiť ako prevencia proti infekciám a škodcom spôsobujúcim zdravotné problémy oviec. Ide však o nesmierne bolestivý proces, pri ktorom sa často nepoužíva ani anestézia a neraz sa končí smrťou týchto bezbranných tvorov. Ďalší problém je strih oviec, ktorý neraz prebieha rýchlo, nešetrne až brutálne.
Prečítajte si tiež: Prevencia kriminality a postpenitenciárna starostlivosť
Priadka morušová patrí k jedinému domestikovanému druhu hmyzu odkázanému na človeka a aj v tomto prípade má jej chov odvrátenú stranu. V neetickom chove sa kukla usmrcuje ešte v kokóne buď vriacou vodou, alebo horúcou parou. Ak vás teda zaujíma pôvod značky a oblečenia, ktoré si kupujete, nebojte sa vziať zodpovednosť do svojich rúk a pýtajte sa, študujte, čítajte články a pozerajte videá.
Vlna je vďaka svojim skvelým vlastnostiam na trhu stále obľúbeným materiálom. Existuje viacero druhov vlny a každá má troška iné vlastnosti. Okrem ovčej vlny je to napríklad mohér, merino vlna, kašmírová vlna, vlna z angorského králika či alpaky. Vlna má vynikajúce termoregulačné vlastnosti, je prirodzene samočistiaca a nepohlcuje pachy tak ako iné materiály. Aj tu je však dôležité sledovať jej kvalitu a následne sa o ňu správne starať, aby vám takýto produkt čo najdlhšie vydržal.
Merino vlna sa získava z ovečiek rovnakého mena, ktoré sa chovajú najčastejšie v Austrálii. Často o nej počujeme v súvislosti s funkčnou spodnou bielizňou pre športovcov, ale hojne sa využíva aj pri výrobe svetrov, čiapok, šálov a podobne.
V obchodoch neraz narazíte na svetre z kašmíru, ktoré v posledných rokoch zaznamenali veľkú obľubu. Veľké percento kašmíru totiž pochádza z Číny a, žiaľ, veľkovýroba spôsobila aj nenávratné škody na životnom prostredí - čínske a mongolské pastviny sa menia na púšť, aby sa mohlo chovať stále viac kôz, z ktorých vlna pochádza. Na dotyk je kašmír veľmi jemný a patrí k najkvalitnejším vlneným materiálom. Keďže proces jeho spracovania je pomerne zložitý, je aj jeho cena celkom vysoká. Kašmírovým kozám totiž vlna dorastá pomaly a na rozdiel od oviec sa kašmír z nich vyčesáva.
Alternatívou ku kašmíru môže byť vlna alpaka, jemná, veľmi hrejivá a s nádychom luxusu. Na rozdiel od pomerne náročných kašmírskych kôz, lamy alpaky pijú menej vody a z ich srsti je možné vyrobiť napríklad viac svetrov.
Prečítajte si tiež: Prevencia rizík v opatrovateľskej starostlivosti
Iným luxusným materiálom je mohér, ktorý sa zase získava z angorských kôz. Táto vlna sa strihá raz či dvakrát do roka - najvzácnejší a najjemnejší je tzv. kid mohair z mladých kôz. Ide opäť o veľmi jemnú, hrejivú vlnu, ktorá patrí k tým trvácnejším a odolnejším voči zmene tvaru aj po vypraní. Výborne absorbuje farby, a tak je aj v tomto smere určite dobrou voľbou.
Angorské králiky patria k zaujímavým a starým plemenám. Ich pôvod je nejasný, v Anglicku sa v 18. storočí chovali ako ušľachtilé. Dlhá srsť je výsledkom náhodnej mutácie. Za svoj názov vďačia podobe s angorskými mačkami a kozami. Tento druh neznesie vlhkosť, je náchylný na hygienu chovu a vyžaduje špecifickú starostlivosť. Vlna angorského králika sa dodnes používa v textilnom priemysle a je oveľa kvalitnejšia a hrejivejšia ako vlna oviec. Angorské králiky sa chovajú v rôznych farebných mutáciách, najčastejšia je však forma albino - biela, s červenými očami.
Angorský králik vyžaduje špecifickú starostlivosť, najmä kvôli svojej dlhej srsti. Je dôležité pravidelné česanie, aby sa predišlo zauzleniu a plstnateniu srsti. Králiky sa musia chrániť pred vlhkosťou a zabezpečiť im čisté a suché prostredie.
Ide o najprirodzenejšie a najstaršie zdroje vlákien, ktoré sa používajú na výrobu širokého spektra textilných výrobkov. Najčastejšie sa získavajú spracovaním srsti zvierat, aj preto sa označujú ako “vlna”. Ide o všeobecné pomenovanie viacerých typov živočíšnych vlákien. Občas sa však takéto vlákna nazývajú aj ako proteínové. Vlna sa získava opakovane, a to strihaním a vyčesávaním srsti zvierat. Priemer vlákna, od ktorého sa odvíja aj jeho mäkkosť a príjemný pocit, sa určuje jeho hrúbkou v mikrometroch - mikrónoch. Najbežnejšie typy priadze živočíšneho pôvodu sú: vlna oviec (označenie vlna), kôz (označenie kašmír, mohér), srsť angorských králikov (označenie angora) a tiav (označenie alpaka, vikuňa, ťava, lama).
Ide o najdostupnejší prírodný materiál, ktorý sa používa na výrobu pletacích priadzí. Ovčia vlna má zároveň výborné termoregulačné vlastnosti. V zime zohreje, v lete ochladí. Okrem toho má tiež schopnosť odvádzať a prijímať vlhkosť a dokáže absorbovať až tretinu svojej hmotnosti. Ovčia vlna je nevhodná pre ľudí alergických na lanolín. Ide o tuk, ktorý pochádza z ovčej vlny. Aj vďaka týmto vlastnostiam ovčia vlna ani po opakovanom nosení textílií nezapácha. Samozrejme, ovčia vlna je biologicky odbúrateľná a jednoducho recyklovateľná. Ako každý iný materiál, aj ovčia vlna môže mať rôzne vlastnosti a kvality. Závisí to najmä od konkrétneho druhu ovčieho plemena. Existujú plemená, ktoré sú šľachtené špeciálne na účely získavania čo najjemnejšej vlny. Takéto plemená a typ ovčej vlny sú známe pod pojmom merino.
Prečítajte si tiež: Všetko o poručníctve a náhradnej starostlivosti
Ide o jeden z najdrahších prírodných typov vlákien, ktoré poznáme. Kašmírová vlna sa získava aj z iných plemien, napríklad z tibetskej kozy. Ideálne podmienky na chov týchto kôz sú v Ázii. Vlákna kašmíru sú veľmi pružné a mäkké. Majú priemernú hrúbku iba 14 - 19 mikrónov (ľudský vlas má hrúbku 80 mikrónov). Priemerná ročná produkcia kašmíru z jedného zvieraťa je iba 300 g. Pre porovnanie, ročná produkcia vlny merino je 8 až 10 kg. Kašmír má však omnoho lepšie izolačné vlastnosti, je ľahký a odolný. Často sa kombinuje a zmiešava s vlnou a hodvábom, pretože oba tieto materiály sa svojimi vlastnosťami ku kašmíru výborne hodia. Kašmír môžete opatrne ručne prať tak ako jemnú vlnu alebo angoru. Dávajte si pozor na to, aby teplota vody nepresiahla 30 °C.
Ide o vlnu a vlákna, ktoré pochádzajú z angorskej kozy z Malej Ázie. Angorská koza je veľmi náročná na chov, zle znáša vlhko a chlad a jej srsť vo vekom hrubne. Práve preto sa tie najjemnejšie vlákna získavajú z prvých dvoch strihaní kozliat, teda do prvého roku života.Takýto mohér je najkvalitnejší a označuje sa ako kid mohér. Tieto vlákna sú na dĺžku veľmi krátke. Angorská koza je veľmi náročná na chov, zle znáša vlhko a chlad. Mohérové vlákno je úplne tenké a jemné, vôbec neškriabe a neplstnatie. Je to spôsobené tým, že je vhladučké, pretože povrchové šupinky sú úplne jemné. Mohérové vlákno má krásnu charakteristickú štruktúru a je veľmi odolné voči opotrebovaniu.
Tento typ živočíšnej priadze pochádza zo srsti angorského králika, ktorý býva najčastejšie biely s červenými očami. Ich srsť sa často zauzľuje, plstnatie a vypadáva. Prvotriedna angorská vlna sa získava z chrbta angorského králika a tvorí iba tretinu srsti, ktorá králikovi rastie. Hrúbka vlákna je iba 12 až 16 mikrónov. Angora preto patrí medzi najjemnejšie prírodné vlákna. Vlákno je duté, ľahšie a hrejivejšie ako ovčia vlna. Hrúbka angorského vlákna je iba 12 až 16 mikrónov, a preto patrí medzi najjemnejšie prírodné vlákna. Vďaka výborným vlastnostiam patrí z roka na rok medzi obľúbenejšie textilné vlákna.
Alpaka je domestikovaný druh lamy, veľmi nenáročné zviera, ktoré má jemnú a hladkú srsť. Povrch srsti je jemnejší ako ovčia vlna. Hrúbka vlákna alpaky sa pohybuje v rozmedzí 14 až 40 mikrónov. Na pletacie priadze sa najčastejšie používa priadza s označením baby alpaka (20 - 23 mikrónov) a alpaka extrafein (23 - 26 mikrónov). Mnohí vlnu alpaky opisujú ako zmes mäkkého kašmíru a hladkého hodvábu. Vlna alpaky je pevnejšia a odolnejšia ako ovčia vlna. Zároveň má najviac prírodných odtieňov - 22 farieb v 60 rôznych odtieňoch.
Taktiež patrí medzi prírodné vlákna živočíšneho pôvodu, známe aj ako proteínové vlákna. Hodváb vzniká z vylúčkov žliaz húseníc niektorých nočných motýľov. Len málokto si pri kúpe hodvábneho kúsku uvedomí, že vznikol vďaka húsenici priadky morušovej. Zo zámotkov chovanej priadky morušovej sa získava prírodné hodvábne vlákno dvojakej kvality: gréž alebo mulberry silk. Ide o dokonale hladké, jemné, splývavé a lesklé vlákna alebo vlákna buret, nepravidelné, zrnité a matné hodvábne vlákna z hornej a vnútornej časti zámotku. Okrem hodvábu od Priadky morušovej poznáme aj divý alebo “planý“ hodváb - tussah. Tussahový hodváb je zvyčajne hrubší a tvrdší, je pevný, odolný a priedušný a aj prirodzene farebný. Vlákno prírodného hodvábu patrí medzi najjemnejšie z prírodných vlákien. Hodváb je mäkký, priedušný a má vynikajúce termoregulačné vlastnosti - v lete chladí a v zime hreje. Zo zámotkov chovanej priadky morušovej sa získava prírodné hodvábne vlákno dvojakej kvality - gréž a buret.
Práve pranie je niečo, čo pri vlnených kúskoch obmedzíte a namiesto toho ich budete vetrať - preto po každom nosení napríklad vlnený sveter preveste cez vešiak a nechajte ho poriadne vyvetrať na čerstvom vzduchu. Nebojte sa chladu, ten je práveže vítaný. Pri praní treba, samozrejme, používať správny prací prostriedok, aviváž treba zase úplne vynechať a uprednostňovať šetrné ručné pranie v studenej vode bez prílišného žmýkania a naťahovania. Podobne jemne treba zaobchádzať aj pri sušení - sveter nikdy nevešajte na sušiak mokrý, hrozí, že by sa vám roztiahol do neželaného tvaru. Naopak, sušte ho naležato.
Ak hľadáte alternatívy k vlne živočíšneho pôvodu, existuje mnoho možností, vrátane rastlinných vlákien ako bavlna, ľan a konope, ako aj syntetických vlákien ako akryl a polyester. Je dôležité zvážiť výhody a nevýhody každého materiálu, aby ste si vybrali ten, ktorý najlepšie vyhovuje vašim potrebám.
Zvyčajne sa získavajú spracovaním vybraných druhov rastlín. Na výrobu pletacích priadzí sa najčastejšie používajú bavlna a ľan. Do tejto skupiny však patria aj konope či viskózové vlákno.
Ide o najrozšírenejšiu plodinu, ktorá sa používa na výrobu odevných priadzí. Bavlna je cenovo dostupná, zároveň veľmi priedušná a pomerne pevná. Ako u všetkých prírodných vlákien, za najkvalitnejšie sa považujú dlhovláknové druhy bavlny, ktoré sa bežne označujú ako egyptská bavlna. Sú náročnejšie na pestovateľské podmienky, a preto oveľa drahšie. Okrem bielej bavlny existujú aj odrody prirodzene farebných bavlníkov. V Južnej Amerike už pred stáročiami pestovali domorodci niekoľko druhov prírodne farebnej bavlny. Nahnedo sfarbenú bavlnu nazývanú coyote nebo coyuche a dodnes ju pestujú Indiáni kmeňa Nahua v Mexiku. Bavlna nie je pružná, no zároveň sa vôbec nekrčí.
Ľan je jednou z najstarších kultúrnych plodín. Od 19. storočia sa stal základnou plodinou pre textilný priemysel. Ľanové priadze sú zvyčajne nerovnomernej hrúbky, tvrdé, hladké a rovné. Majú však skvelé vlastnosti - priedušnosť, nasiakavosť a chladivosť. Za najväčšie negatívum ľanových vlákien sa považuje veľká krčivosť. Keď je ľan mokrý, je až o 30 % pevnejší ako suchý ľan.
Ide o zvláknenú, chemicky čistú celulózu, ktorá sa vyrába podobne ako syntetické vlákna. Rozomletím dreva, najčastejšie smrekového, a jeho chemickou úpravou sa pripraví tekutá masa čistej celulózy. Táto masa sa potom pretlačí cez veľmi jemné trysky. Viskózové vlákno je pôvodom prírodné vlákno, vytvorené umelou cestou. Je mäkké, savé a netvorí sa v ňom statická elektrina. Rôzne druhy viskózy sa získavajú z rôznych druhov drevín. Viskózové priadze sú hladké, lesklé a splývavé. Za sucha je viskózové vlákno rovnako pevné ako bavlna, za mokra sa však jeho pevnosť znižuje až o 50 %. Hlavnou nevýhodou je značná krčivosť a malá odolnosť.
Konopná priadza je najsilnejšia spomedzi všetkých rastlinných priadzí. Väčšina konopných priadzí pochádza z ekologického hospodárstva a je vhodná napríklad na výrobu nákupných tašiek alebo záster. Vlákno z konope je chladné a ľahké, ako aj pomerne tuhé. Konope sa viac využíva na výrobu doplnkov ako oblečenia, keďže sú vlákna veľmi odolné a tuhé.
Poznáme ich od roku 1938 a používajú sa ako cenovo dostupnejšia náhrada za prírodné vlákna. Oproti prírodným vláknam sú však syntetické pevné, odolné voči oderu, nekrčivé a rýchloschnúce. Sú takmer nezničiteľné, no čo je pre prírodu najhoršie, nedajú sa rozložiť. Navyše nedostatočne prepúšťajú vzduch a vlhkosť, “elektrizujú” a priťahujú špinu. Syntetické vlákna sa vyrábajú zvlákňovaním z východiskového materiálu, ktorý sa získava úpravou ropy.
Polyamid sa začal vyrábať v roku 1938 ako prvé syntetické vlákno pod názvom nylon. Polyamid je pevný za sucha aj za mokra, pružný a veľmi odolný proti oderu. Jeho použitie v pletacích priadzach má zvyčajne praktické dôvody. Nylon sa nekrčí a jednoducho sa udržiava. Je málo nasiakavý, no drahší ako akryl.
Akryl bol po prvý raz vyrobený v roku 1939. Vlastnosti akrylu sú však od vlny veľmi odlišné. Vôbec nehreje, je nepriedušný a zadržiava nepríjemný zápach. Aj napriek viacerým negatívnym vlastnostiam je akryl odolný, dobre sa udržiava a je lacný.
Elastické vlákna s obchodným označením lycra, elastan alebo spandex sú vyrobené z polyuretánu. Tieto vlákna sa môžu natiahnuť minimálne na trojnásobnú dĺžku a po uvoľnení ťahu sa vrátia na pôvodný rozmer. Do odevných materiálov sa pridáva najmenej 10 % polyuretánu, a to pre zvýšenie pružnosti.
Označujú sa aj ako zmesové vlákna alebo zmesové priadze. Kombinovanie vlákien má veľmi jednoduché vysvetlenie. Pokiaľ je obsah pridaných syntetických vlákien iba 30 až 35 %, na dotyk je látka stále príjemná a nepôsobí umelo.
tags: #starostlivosť #o #angorského #králika #chov