Starostlivosť o dojčatá: História a moderný pohľad

Starostlivosť o dojčatá prešla dlhú cestu, od prvotných inštinktov až po sofistikované lekárske postupy. Tento článok sa zameriava na historický vývoj starostlivosti o dojčatá, s dôrazom na výživu, spánok a celkový vývoj.

História pediatrickej starostlivosti a neonatológie

História pediatrickej starostlivosti na Slovensku sa začala písať po druhej svetovej vojne. Vzniklo samostatné detské oddelenie v provizórnom drevenom baraku nemocnice. Jeho prvým primárom sa stal MUDr. Pavol Fabián, ktorý ho viedol až do roku 1974. Po dobudovaní tzv. chirurgického pavilónu Rooseveltovej nemocnice sa oddelenie presťahovalo na jeho 4. poschodie s počtom lôžok 56. Už vtedy sa lôžka členili na úseky dojčiat a batoliat s veľkými deťmi, novorodenci boli ošetrovaní samostatne.

Odbor starostlivosti o novorodenca - neonatológia - sa začal profilovať neskôr. Banskobystrická neonatológia začala písať svoju históriu v roku 1957, kedy vznikol úsek pre predčasne narodené deti, ktorý bol vtedy súčasťou detského oddelenia. Prvým primárom novorodeneckého oddelenia bol MUDr. Fraňo Ruttkay, od r. 1992 bol primárom MUDr. Juraj Zbojan PhD. V rokoch 2005 - 2014 viedla novorodenecké oddelenie MUDr. Miladka Mošková a od roku 2014 MUDr. Jana Nikolinyová, PhD. Od 12. apríla 2016 bolo oddelenie akreditované na Neonatologickú kliniku SZU.

Neonatologická klinika SZU FNsP F.D. Roosevelta je vysokošpecializovaným pracoviskom a spolu s II. Gynekologicko - pôrodníckou klinikou SZU tvoria jedno zo 6 perinatologických centier na Slovensku. Klinika zabezpečuje predoperačnú, ale i pooperačnú starostlivosť novorodencom vyžadujúcim chirurgický zákrok. Podieľa sa na transportnej službe kriticky chorých novorodencov v rámci koordinovaného transportného systému. V koordinácii s inými perinatologickými centrami, zabezpečuje starostlivosť aj o novorodencov z iných krajov.

Výživa dojčiat: Od materského mlieka po umelé náhrady

Materské mlieko - zlatý štandard

Materské mlieko je najprirodzenejšou a najvyhovujúcejšou výživou pre novorodencov. Je to druhovo špecifická strava, ktorá je pre trávenie a vstrebávanie najvhodnejšia. Živiny sa z neho získavajú najefektívnejšie a nezaťažujú obličky, pečeň a tráviaci systém. Dojčenie je dôležité pre rozvoj mozgu dieťaťa. Štúdia, ktorá skúmala 128 druhov cicavcov, vrátane človeka, dokázala, že rast mozgu u detí je určený dobou trvania tehotenstva a dĺžkou dojčenia.

Prečítajte si tiež: Prevencia kriminality a postpenitenciárna starostlivosť

Výskumníci hovoria, že zistenia posilňujú tvrdenie, že dojčenie je to najlepšie pre rozvoj mozgu a pridávajú ďalšiu váhu odporúčaniam Svetovej zdravotníckej organizácie o výhradnom dojčení počas prvých šiestich mesiacoch a pokračujúcom dojčení do dvoch rokov, ktoré je po pol roku, samozrejme, obohatené aj o pevnú stravu.

Materské mlieko sa skladá z mastných kyselín, ktoré sú veľmi vhodné pre organizmus dojčiat a sú veľmi dôležité pre vývoj mozgu, nervových buniek a zraku. Tieto omega-3 a omega-6 mastné kyseliny sa volajú LCP (nenasýtené mastné kyseliny s dlhým reťazcom). Materské mlieko obsahuje veľké množstvo rôznych druhov probiotických baktérií - u každej mamičky je toto zloženie do istej miery variabilné. Práve počas dojčenia sú odovzdávané dojčaťu probiotiká materského mlieka - potom sa uchytia v tráviacom trakte na stene čreva (črevnej sliznici), kde vytláčajú "nežiaduce" baktérie a tým zaisťujú zdravú črevnú mikroflóru, čo sa výrazne podieľa na intenzite obranyschopnosti u dojčených detí. Materské mlieko obsahuje rôznorodé množstvo prebioticky aktívnych oligosacharidov. Tieto zložky podporujú rast žiaducich probiotických baktérií v čreve.

Umelá výživa - alternatíva, keď dojčenie nie je možné

V prípade, že dojčenie nie je možné, je k dispozícii umelá dojčenská výživa. Výrobcovia sa snažia, aby sa zloženie umelej výživy čo najviac priblížilo materskému mlieku. Prvým dôležitým krokom bolo pridanie srvátky do kravského mlieka, aby sa zloženie bielkovín priblížilo materskému mlieku (cca 80 % kazeínu a 20 % srvátky). Ďalším krokom bolo pridávanie LCP mastných kyselín, pôvodne získavaných z vajec a rybieho oleja. Od roku 2002 sa do niektorých dojčenských výživ pridáva prebiotická vláknina.

Výskum a prínos profesora Švejcara

Profesor Josef Švejcar, jedna z najväčších osobností československej pediatrie, sa venoval hľadaniu vhodnej stravy pre deti, ktoré nemôžu byť dojčené. Zistil, že bielkovina sušeného mlieka je pre batoľa lepšie stráviteľná ako mlieko surové či varené. Svojím objavom dal základ výrobe novodobej dojčenskej výživy. Napriek práci s detskou výživou stále presadzoval názor, že dojčenie je to najlepšie pre matku a dieťa. Vravel, že umelá výživa sa môže stať dobrou náhradou, ale nikdy nedosiahne parametre materského mlieka.

Spánok dojčiat: Blízkosť a prirodzený rytmus

Deti spia rôzne. Jedno prespí celú noc, iné sa budí každú hodinu. Podľa Petra Fleminga, profesora vývojovej psychológie na univerzite v Bristole, myšlienka, že by deti mali spať celú noc, je výmyslom 20. storočia. Aj keď by rodičia chceli počuť niečo iné, prirodzenejšie je pre bábätká časté nočné budenie. „Deti nemajú predpoklady na to, aby spali dlhší čas bez prerušenia. Neexistuje absolútne žiadny dôkaz, aby ​bol dlhší spánok prospešný,“ povedal Fleming. V tomto názore podporuje vo svojej knihe Flemingovu teóriu aj profesor Švejcar, ktorý konštatuje, že spánkový režim malých detí sa ustáli až okolo tretieho roku života dieťaťa.

Prečítajte si tiež: Prevencia rizík v opatrovateľskej starostlivosti

Profesor Švejcar vyslovene odporúča spoločné spanie s deťmi, pretože vďaka pocitu blízkosti je dieťa omnoho viac spokojné a rýchlejšie sa upokojí. Profesor Švejcar vyvracia aj názor, že spoločné spanie je rozmaznávanie detí. Hovorí: „Nie je to pravda. Citová naviazanosť malých detí je absolútne potrebná na oboch rodičov, aby malo dieťa pocit opory." Keď sa vaše dieťa v noci ozve plačom, prirovnajte si jeho pocity k tomu, že je akoby neprirodzene vybrané zo svojho prostredia, t. j. z tehotenského bruška. „Očakávajú dobrú starostlivosť - chcú počuť tlkot nášho srdca, cítiť naše ľudské teplo.“

Vývoj mozgu: Investícia matky a dojčenie

Rast mozgu u detí súvisí s množstvom času a energie, ktoré mamičky investujú do svojich detí. Ukázali to výsledky nového výskumu. Štúdia, ktorá skúmala 128 druhov cicavcov, vrátane človeka, dokázala, že rast mozgu u detí je určený dobou trvania tehotenstva a dĺžkou dojčenia. V porovnaní s druhmi, ktoré sú približne rovnakej telesnej hmotnosti ako my - napríklad s danielmi, máme až šesťkrát väčší mozog. Daniele však dojčia maximálne šesť mesiacov, čomu predchádza len sedemmesačné tehotenstvo. Antropológovia z výskumnej skupiny evolučnej antropológie analyzovali štatistické dôkazy o mozgu a veľkosti tela, materskej investície a premenné životnej histórie u cicavcov, vrátane slonov, goríl a veľrýb. Zistili, že veľkosť mozgu v pomere k veľkosti tiel najviac súvisí s materskou investíciou - množstvom času, ktoré trávia matky tehotenstvom a následným čo najdlhším dojčením.

Moderné trendy a odporúčania

Moderná starostlivosť o dojčatá sa zameriava na individualizovaný prístup a rešpektovanie potrieb dieťaťa. Dôraz sa kladie na dojčenie, blízkosť, kontakt koža na kožu a včasnú diagnostiku prípadných problémov. Špecializovaná ambulancia pre novorodencov s perinatálnym rizikom zabezpečuje organizáciu špecializovanej zdravotnej starostlivosti a systematické sledovanie tejto skupiny pacientov do 3. roku života.

Banka ženského mlieka

Banka ženského - materského mlieka (BŽMM) zabezpečuje zber, spracovanie a distribúciu ženského mlieka (ŽM) a materského mlieka (MM). Môže poskytovať ŽM aj mimo rámec zdravotníckeho zariadenia nielen novorodencom, ale i deťom, dospelým, ktorých zdravotný stav si vyžaduje výživu ŽM. Súčasťou banky je propagácia dojčenia, získavanie darkýň, poradenská služba dojčiacim matkám a darkyniam.

Prečítajte si tiež: Všetko o poručníctve a náhradnej starostlivosti

tags: #starostlivosť #o #dojčatá #história