Starostlivosť o hlas pre spevákov a rečníkov: komplexný sprievodca

Hlas je mocný nástroj, ktorý používame každý deň na komunikáciu, vyjadrovanie emócií a zdieľanie myšlienok. Pre spevákov a rečníkov je hlas obzvlášť dôležitý, pretože je to ich pracovný nástroj. Preto je dôležité sa oň starať a udržiavať ho v dobrej kondícii.

Hlas ako neoddeliteľná súčasť nás

Hovoríme, spievame, šepkáme… Hlas berieme ako prirodzenú súčasť seba samých. O hlasivkách, kde hlas vzniká, príliš nepremýšľame. Čo všetko ich ovplyvňuje, čím im škodíme alebo, naopak, prospievame? Už sa vám niekedy stalo, že ste stratili hlas? Človek je odrazu podivne bezmocný, namiesto modulovaného hlasu vydáva v lepšom prípade len chrapľavé zvuky, chrčanie či pišťanie, v tom horšom nehovorí vôbec.

Stratu hlasu si spravidla podvedome vieme vysvetliť: môže ísť o príliš hlasný spev, skandovanie na športovom zápase, emotívnu hádku s partnerom či jednoducho len dlhodobý pobyt v zafajčenom či nadmieru klimatizovanom prostredí. Nič z toho hlasivkám neprospieva. Ak si nie sme vedomí príčin chrapotu alebo straty hlasu a ak tento stav trvá dlhšie ako tri týždne, môže ísť o vážnejšie ochorenie.

Ako vzniká hlas a čo ho ovplyvňuje?

Hlasivky sú veľmi zjednodušene povedané dva väzivovo-svalové pruhy s dĺžkou asi 2,5 cm, ktoré sa rozkmitajú ako struny vydychovaným vzduchom a práve týmto pohybom k sebe a od seba sa tvorí hlas. Čím sú hlasivky kratšie, tým rýchlejšie kmitajú a hlas je vyšší. Samozrejme, kvalita hlasu sa neodvíja len od funkcie hlasiviek, vplyv má aj ústna dutina, hltan, podnebné oblúky, podnebné mandle, nosohltan, dýchacie cesty - hlas ovplyvňuje aj nedostatočný dych či celkovo znížená kapacita pľúc. Kvalitu hlasu mení i prebiehajúci zápal hlasiviek či nádorové bujnenie - či už benígne (nezhubné), či malígne, ktoré môže ohrozovať život.

Zafarbenie hlasu je viac-menej záležitosťou anatomických štruktúr, teda ide o akúsi vrodenú dispozíciu pre ten-ktorý hlas: niekto má hlasivky hrubšie, iný, naopak, jemné. Hlas netvoria len hlasivky, na jeho vzniku sa podieľa i rezonancia dýchacích ciest, záleží na priechodnosti nosa, funkcii hltanu - podnebných oblúkov, veľmi často sa negatívne môžu prejaviť zväčšené mandle… Obmena výšky hlasu (tóniny) sa deje zmenami postavenia hlasivkových chrupaviek, zmenou napätia hlasiviek, tlakom vydychovaného vzduchu a prácou svalov hrtana. Ide teda o celý komplex navzájom sa ovplyvňujúcich mechanizmov, preto je hlas u každého človeka celkom špecifický.

Prečítajte si tiež: Prevencia kriminality a postpenitenciárna starostlivosť

Zápal hlasiviek a iné ochorenia

Pôvodcom zápalu hlasiviek môže byť vírus alebo baktéria. Pri zníženej imunite pacienta sa infekcia usídli v jeho tele tam, kde nájde ,slabé‘ miesto, a u niekoho ide práve o oblasť hlasiviek. Ich zápal sa prejaví hlavne zmenou hlasu - buď jeho úplnou stratou, alebo zmenou kvality. Väčšinou ide o dlhodobý problém, u niektorých ľudí s tendenciou k opakovaniu. Náprava vyžaduje predovšetkým hlasový pokoj či maximálne obmedzenie hlasovej námahy. Tak isto treba nepolohovať hlas do šepotu, hoci si ľudia myslia, že tým hlasivkám uľavia.

Uzlíky na hlasivkách sú dôsledkom prepínania hlasu a nesprávnej hlasovej techniky a spravidla vznikajú u rečníkov, hlásateľov či spevákov. Odstrániť ich možno chirurgicky, ale okrem toho tiež býva potrebné zmeniť hlasovú techniku, aby sa znovu nevytvorili.

Dysfónia (zmena kvality hlasu), eventuálne afónia (strata hlasu) môže mať množstvo príčin. Dôležité je hlas neprepínať, pozor napríklad na konverzáciu v baroch či kluboch s hlasnou hudbou, kde nevedomky tlačíte hlas do neprirodzenej polohy, nepohybujte sa v zafajčenom prostredí a, samozrejme, nefajčite, lebo sliznice sa tým stávajú zraniteľnejšími. Dobré je tiež zvlhčovať sliznice popíjaním vody a, naopak, obmedziť konzumáciu tvrdého alkoholu, ktorý ich vysušuje. Pozor na prievan a klimatizáciu by si mali dávať ľudia, ktorí na prúdenie vzduchu reagujú citlivejšie.

Ak máte dlhodobé problémy s hlasom alebo ak vás dlhšiu dobu trápi chrapot (čo môže byť známka prítomnosti polypov, cýst či dokonca rakovinového bujnenia v danej oblasti), nechajte sa odborne vyšetriť.

Prvá pomoc pri chrapote a vyšetrenia

V lekárni si môžeme kúpiť niektorý z dezinfekčných či protizápalových lokálne pôsobiacich prípravkov, možno vyskúšať aj inhalačnú liečbu (pomocou bylinných výluhov či vincentky). Ak chrapot i napriek tejto počiatočnej starostlivosti neustúpi (rozhodne nečakajte dlhšie než mesiac!), človek by mal navštíviť ORL špecialistu alebo foniatra, ktorý zhodnotí pôvod ťažkostí a rozhodne o vhodnej liečbe.

Prečítajte si tiež: Prevencia rizík v opatrovateľskej starostlivosti

Vyšetrenie hlasiviek robí otorinolaryngológ či foniater pomocou laryngoskopie priamej alebo nepriamej, eventuálne možno použiť takzvanú stroboskopiu či videokymografiu. Vyšetrenia sa netreba obávať. Existujú však ľudia, ktorí majú extrémne vyvinutý dráždivý reflex, teda nepriaznivo reagujú, len čo sa dotknete hoc len vyšetrovacou lopatkou koreňa jazyka. Takého pacienta je teda vhodné najprv upokojiť a uistiť, že nejde o extrémne nepríjemný zákrok, prípadne je nutné sliznicu umŕtviť lokálnym anestetikom. Existuje aj tzv. psychogénna afónia, kedy funkcia hlasiviek nie je narušená, a napriek tomu chorý nie je schopný vydať ani hláska v dôsledku prežitia nejakého silného psychického šoku.

Čomu sa vyhnúť pre zdravé hlasivky?

• Prepínanie hlasu: Vyhnite sa konverzáciám v hlučných prostrediach, kde musíte prekrikovať hluk.
• Zafajčené prostredie a fajčenie: Sliznice sa tým stávajú zraniteľnejšími.
• Nedostatočná hydratácia: Zvlhčujte sliznice popíjaním vody.
• Nadmerná konzumácia alkoholu: Tvrdý alkohol vysušuje sliznice.
• Prievan a klimatizácia: Ak ste citliví na prúdenie vzduchu, dávajte si pozor.

Prezentačné zručnosti a ich význam

Prezentačné zručnosti v sociálnej komunikácii v rovine verbálnych schopností naznačujú fakt, že ide o komunikáciu predovšetkým prostredníctvom používania konvenčných symbolov ako výsledku socializačného konsenzu. V takomto poňatí komunikovať znamená vymieňať si verbálne informácie v sociálnom kontakte. Na našej planéte je množstvo svojbytných kódov, jazykov, ktoré nás oddeľujú. Sú však aj univerzálne, medzinárodné, ktoré nás spájajú. Prezentačné zručnosti v rovine verbálnej kvality nás usmerňujú, ako sa kultivovane a efektívne dorozumievať, nech už je náš prejav realizovaný v akomkoľvek jazyku.

"Rana spôsobená slovom nás zasiahne hlbšie, než rana spôsobená mečom." B. Shaw

Dnešná doba je poznamenaná neobyčajným rozmachom komunikačných foriem a prostriedkov. Na internetových stránkach pod pojmom komunikácia nájdeme nekonečné množstvo odkazov, ktoré nám ukazujú ďalšie aspekty v oblasti interpretácie pojmu komunikácia. Počnúc tými najfrekventovanejšími ako spoločenská, verbálna, neverbálna, vizuálna, mobilná, interkultúrna, virtuálna, rýchlostná, podniková, vedecká, marketingová, knižničná, masová, elektronická, v tiesni, v strese, v skupine, v tíme, až po tú najbližšiu vnútornú, či meditačnú. V dnešnej dobe už nestačí len rozvoj foriem komunikácie, do popredia sa dostávajú aj formy interpretácie a čím je človek viac vzdelaný, očakáva sa od neho vyššia úroveň ovládania komunikačných schopností.

Aj v osobnom a profesijnom živote predstavuje efektívna komunikácia jeden z najdôležitejších prvkov, ktorý vytvára kultivované medziľudské vzťahy. Kvalitná verbálna komunikácia je dôležitá v spoločenskom, v školskom, v pracovnom prostredí, a v poslednom období sa zvyšujú požiadavky aj pre oblasť riadenia. Dnes už nikoho neprekvapia rastúce nároky na komunikatívnosť zamestnancov jednotlivých firiem. Je dôležité ich utvárať už v školskom veku, nakoľko zo dňa na deň sa nadobudnúť nedajú. Súčasná komunikačná kultúra vyžaduje zmeny, ktorými prechádzajú takmer všetky školské ustanovizne. Zvyšujú sa nároky na interpersonálne vzťahy v celej škále budúceho pôsobenia našich súčasných žiakov, pedagogického a riadiaceho personálu.

Prečítajte si tiež: Všetko o poručníctve a náhradnej starostlivosti

Komunikatívnosťou rozumieme schopnosť rozumieť a byť zrozumiteľný, informovať včas, otvorene si stáť za svojím názorom, používať zdvorilostné formy vyjadrovania, komunikovať efektívne, kultivovane a v neposlednej miere brať ohľad na kultúrne rozdiely účastníkov komunikácie.

Človek komunikuje vo svojom spoločenskom prostredí už tým, že existuje. Ostatných ľudí oslovuje svojim bytím. Prihovára sa svojim výzorom, výrazom, vzhľadom, rečou, pohybmi, oblečením, správaním a hodnotením iných.

Prenos informácií pomocou znakových systémov

Prenos vzájomných informácií sa uskutočňuje pomocou znakových systémov. Systém znakových jazykových symbolov sa používa vo verbálnej komunikácii, z lat. verbum - slovo, ktorá predstavuje najuniverzálnejší prostriedok výmeny informácií, ktorý je produktom ľudskej kultúry. Verbálna komunikácia spočíva v rôznorodosti ponímania znakov a ich významov pre adresáta aj odosielateľa.

Jazykový znak - slovo je výnimočné tým, že pre každého môže mať iný obsah. To je dôsledok skutočnosti, že slovo má súčasne dva významy:

• je nositeľom „významu“ - predstavuje lexikálnu definíciu slova s konvenčným obsahom - ide o denotatívny vecný jazyk,
• je nositeľom „zmyslu“ - predstavuje emocionálny, osobný konotatívny význam, ktorý sa týka širšieho rozsahu myšlienok, citov, predstáv, podmienených osobnou skúsenosťou. Táto skutočnosť môže spôsobovať odlišnosti v chápaní a interpretovaní tej istej informácie, čo býva zdrojom rôznych medziľudských nedorozumení.

Moderná rétorika

Etymológia slova rétorika siaha do starovekého Grécka a základ slova predstavuje pojem rhésis - reč. „Rhétor“ v starovekom Grécku neoznačoval človeka, ktorý len bežne hovorí, ale označoval majstra slova. „Rétorika“ sa ponímala ako veda o reční a umení rečniť. Dominantným komunikačným prostriedkom bol živý prítomný hlas. Ten musel ovládať priestory, v ktorých človek pôsobil a to zreteľne a presne, či už jeho nositeľom bol politik, učiteľ, sudca, herec. Tí všetci boli úspešní v tej miere, v akej boli majstrami - rétormi. Starovekí Gréci venovali problematike rétoriky a etike rétora významnú pozornosť. Dobre si uvedomovali, že rečou môže nadchnúť tisícky ľudí, aktivizovať ich k veľkým činom, ale aj k bezhlavému konaniu. Rečníkov nižšej kategórie volali demagógovia. Pojem pochádza z demos - ľud a ago - zavádzať, teda zavádzať ľudí. Demagóg pracuje s polopravdami, mobilizuje predsudky a nestráni sa ani použitiu lží. „Spôsob reči je obrazom ducha“ - tak bolo heslo starých Rimanov. Zaujímavosťou je, že hodnota rétoriky v starom Grécku a Ríme bola vyjadrená v samotnom označení človeka ako homo loquens - tvor hovoriaci. Až v 18. storočí sa objavuje dnes bežné označenie homo sapiens - tvor mysliaci. V Grécku rétori rétoriku využívali vo forme štylistických cvičení, aktívnych vystúpení v akademických rétorských školách. Klasická rétorika si dobre uvedomovala, že hodnotiť reč je nutné z oboch pólov, z pozície rečníka a poslucháča. Skutočný rétor myslí nielen na obsah a formu svojho prejavu, ale aj na účinky v sociálnom teréne, do ktorého vstupuje. Preto nemôže nikdy hovoriť nezodpovedne. Interpretovaná téma musí „žiť s ľuďmi“, musí byť podaná vždy v zodpovedajúcom jazyku so spôsobom argumentácie pre konkrétnu cieľovú skupinu.

Vo všeobecnosti rétoriku rozdeľujeme na:

• priamu (vizuálnu) - bežná reč, vystúpenie, rokovanie, prejav, prednáška, výklad učiva, slávnostná reč pri rôznych príležitostiach, oznámenia, vyhlásenia, inštrukcie a pod.,
• nepriamu (sprostredkovanú) - telefón, zvukový záznam, videonahrávky, chat, internet a pod.

Otázka: Na čo všetko by prišiel rečník, keby si vyskúšal povedať text nahlas?

Možno aj na to, že jeho prednes, či prejav je neprehľadný, zachádza do nepodstatných podrobnosti, je nezáživný, monotónny, plný „hm“, „eh“, zbytočne pridlhý.

Kvalita verbálneho úspechu býva závislá na kvalite prípravy, zmysluplnosti rozsahu, schopnosti prednesu a pohotovosti v prezentácii. Rečník je každý, kto hovorí pred inými ľuďmi, nech je k nim v akomkoľvek vzťahu. Najdôležitejšie je, aby si realizátor monológu či dialógu uvedomil, čo má hovoriť, pre koho, ako to má odieť do slov. Mal by vedieť svoju reč pripraviť, vytvoriť a predniesť. Za všetko čo povie, nesie zodpovednosť.

V pedagogickej praxi zohráva práve majstrovstvo učiteľa významnú rolu, ktorá spočíva v nájdení miery obsahu a formy verbálneho prístupu k žiakom, aby učiteľ hovoril zrozumiteľne, motivačne, aby nezabúdal na didaktické zásady postupnosti, primeranosti, aby sa jeho snaha neminula účinku, resp. aby nepôsobila na žiakov kontraproduktívne.

Stretávame sa s niekoľkými typmi rečníkov (Kohout, J., 1999):

• vie čo, vie ako,
• vie čo, nevie ako,
• nevie čo, vie ako,
• nevie čo, nevie ako.

Každý verbálny prejav by mal predstavovať jednotu obsahu a formy.

Obsah v sebe spája rozpracovanie a odpovede na otázku: „Čo všetko chcem povedať, čo všetko je vhodné povedať, čo všetko poviem.“

Forma je odpoveďou na otázku: „Ako to poviem“, vrátane paralingvistických, extralingvistických a metalingvistických prostriedkov komunikácie.

Pre učiteľa, na to aby úspešne vykonával svoju profesiu, nestačí len penzum získaných odborných vedomostí a metodických i didaktických zručností získaných v univerzitnom štúdiu. Existuje aj psychologický rozmer, ktorý spočíva v uspokojovaní vlastnej potreby hovoriť, komunikovať a aktívne pristupovať k svojim žiakom. Hovoriť kultivovane, motivačne, s istou dávkou presvedčivosti, záujmu a zapálenosti pre danú vec. Učiteľ, ktorý v sebe túto potenciu nemá, pomerne rýchlo zistí, že nie je pre danú profesiu dostatočne kvalitatívne saturovaný a zvlášť ak bude mať možnosť komparácie s inými kolegami. Učiteľ má byť kvalitný rétor a má byť vzorom pre svojich žiakov. V neposlednej miere aj riadiaci pracovník školy má byť motivačným faktorom v kvalite verbálneho prejavu pre svojich podriadených.

Hlas ako citlivý nástroj

Hlas je citlivým nástrojom, ktorý treba modulovať tak, ako to vyžaduje obsah reči aj auditórium. Ľudský hlas osciluje okolo 50 - 60 decibelov. Šeptavý hlas, približne 20 decibelov, sústredí pozornosť. Hovor nad 60 decibelov je vnímaný ako nepríjemný a odpudzujúci. Vieme, že hlbšia poloha hlasu upokojuje, zvýšené tóny prezrádzajú excitáciu. Veľký význam majú pauzy, tempo reči, intonácia. Hlas je človeku daný geneticky. Vyvíja sa s jeho dospievaním a stárnutím. Človek sa naučil používať hlas ako nástroj komunikácie, a preto sa oň musí starať.

Tipy a triky pre zdravý hlas

• Hydratácia: Pite dostatok vody počas celého dňa.
• Vlhké prostredie: Používajte zvlhčovač vzduchu, najmä v suchých miestnostiach.
• Hlasový odpočinok: Doprajte svojmu hlasu pravidelný odpočinok, najmä po náročnom používaní.
• Správna technika: Naučte sa správnu techniku dýchania a tvorby hlasu.
• Vyhýbajte sa dráždivým látkam: Obmedzte konzumáciu alkoholu, kofeínu a vyhýbajte sa fajčeniu.
• Zdravá strava: Jedzte vyváženú stravu bohatú na vitamíny a minerály.
• Pravidelné cvičenie: Udržujte sa v dobrej fyzickej kondícii, čo prispieva k zdravému hlasu.
• Dostatočný spánok: Doprajte si dostatok spánku, aby sa vaše telo a hlasivky mohli zregenerovať.
• Odborná pomoc: V prípade problémov s hlasom vyhľadajte odbornú pomoc foniatra alebo logopéda.

Sirop des Chantres

Sirop des Chantres sa ideálne odporúča pre unavené hlasivky. HERBALGEM Sirop Chantres je ideálny pomocník pre hlasivky a zdravie dýchacích ciest. Tento špeciálne vyvinutý sirup je určený na upokojenie podráždených hlasiviek, podporu čistejšieho a silnejšieho hlasu a ochranu hlasového aparátu pri nadmernej námahe alebo nepriaznivých podmienkach.

tags: #starostlivosť #o #hlas #pre #spevákov #a