
Narušená komunikačná schopnosť predstavuje rozsiahlu oblasť, ktorá ovplyvňuje životy mnohých jedincov. Starostlivosť o osoby s takýmito ťažkosťami si vyžaduje komplexný prístup, ktorý zahŕňa pedagogické, psychologické a medicínske aspekty. Cieľom tohto článku je poskytnúť ucelený pohľad na problematiku narušenej komunikácie, vrátane jej príčin, prejavov a možností intervencie.
Logopédia, etymologicky odvodená od gréckych slov "logos" (slovo) a "paideia" (výchova), je vedný odbor špeciálnej pedagogiky, ktorý sa zaoberá výchovou a vzdelávaním osôb s narušenou komunikačnou schopnosťou. Logopédia sa venuje korekcii a odstraňovaniu porúch reči, ako je koktavosť, chybné vyslovovanie, alebo mutizmus (úplná strata reči). Odborník v tejto oblasti sa nazýva logopéd. Logopédia skúma rečovú komunikáciu po fyziologickej, patologickej a pedagogickej stránke a študuje jej vplyv na osobnosť. Zaoberá sa príčinami, vznikom a vývojom porúch reči. Hoci má logopédia korene siahajúce tisícročia dozadu, ako veda sa začala rozvíjať až začiatkom 20. storočia.
Klinická logopédia sa zameriava na diagnostiku a terapiu porúch komunikácie u detí a dospelých. Jej cieľom je pomôcť osobám s narušenou komunikačnou schopnosťou rozvíjať reč a odstraňovať vady a poruchy, čo je úzko spojené s výchovou myslenia a osobnosti jedinca.
Vývin reči je komplexný proces, ktorý začína už od narodenia. Prvé slová dieťaťa sú dôležitým míľnikom, ale komunikačné schopnosti sa budujú postupne od plaču, cez bľabotanie, až po prvé zrozumiteľné slová a vety.
Vývin reči je u každého dieťaťa individuálny, ale existujú určité časové rozmedzia, kedy by sa mali objaviť určité prejavy. Približne po 3. mesiaci života sa objavuje tzv. pudové džavotanie, kedy dieťa experimentuje so svojimi artikulačnými orgánmi a vydáva zvuky, ktoré počuje vo svojom okolí. Po 6. mesiaci hovoríme o napodobňujúcom džavotaní, kedy sa objavuje džavotanie s opakovaním rovnakých slabík. Okolo 8. mesiaca začína dieťa používať prirodzené gestá, ako je ukazovanie predmetu rodičovi, otáčanie hlavy na znak odmietnutia jedla, zdvíhanie rúk ako žiadosť o zodvihnutie, tlieskanie a podobne. Veľmi dôležitou súčasťou tohto predrečového obdobia je aj postupný rozvoj porozumenia reči. Približne v 8. mesiaci dokáže dieťa reagovať na svoje meno a na jednoduché otázky. Prvé slová obvykle prichádzajú okolo 12. mesiaca a medzi 18. a 24. mesiacom sa objavujú prvé dvojslovné výpovede.
Prečítajte si tiež: Prevencia kriminality a postpenitenciárna starostlivosť
Medzi najčastejšie problémy, s ktorými sa logopédi stretávajú, patria narušená zvuková rovina reči (ťažkosti so správnou výslovnosťou), oneskorený vývin reči a vývinová jazyková porucha (vývinová dysfázia).
Rodičia by mali vyhľadať logopéda, ak dieťa v určitom veku nevykazuje očakávané prejavy vo vývine reči. Medzi rizikové faktory patrí:
Okolo 1. roku:
Okolo 2. roku:
Okolo 3. roku:
Prečítajte si tiež: Prevencia rizík v opatrovateľskej starostlivosti
Rodičia by mali stimulovať správny vývin reči u dieťaťa od narodenia. Vývin reči je postupný proces, ktorý prebieha najmä v interakcii medzi dieťaťom a rodičom. Preto je dôležité tráviť s dieťaťom veľa času aktívnou komunikáciou. Je potrebné prispôsobiť svoju reč voči dieťaťu podľa toho, v akom vývinovom štádiu reči sa dieťa nachádza. Všeobecne platí, že by sme mali popisovať dieťaťu všetko, čo práve vidí a deje sa okolo neho, rozprávať sa s ním o tom, používať viac otvorené otázky, spievať si pesničky, rozprávať si riekanky, zapájať ho do bežného chodu domácnosti, napr. pri varení, praní. Dôležité je tiež správne používanie technológií. U detí do dvoch rokov by sme sa mali vyhýbať používaniu akýchkoľvek digitálnych médií. Vo veku medzi 2 a 5 rokom života obmedzte používanie obrazovky na max. jednu hodinu denne.
Rodičia by nemali deti opravovať a nútiť ich, aby slovo vyslovili správne, čo nie je správny prístup. Ak dieťa nesprávne vysloví slovo, mali by sme namodelovať správnu výslovnosť a zvýrazniť hlásku, ktorú vyslovilo nesprávne. Ak dieťa danú hlásku nedokáže vysloviť a rodič ho núti do opravy, zbytočne dieťa frustruje a vytvára si negatívny vzťah k nácviku výslovnosti. Opravovať dieťa pri nesprávnej výslovnosti a gramatike je nesprávne, pri neplynulostiach (ako zajakávanie) je to priam zakázané.
Oneskorený vývin reči alebo vývinová jazyková porucha môže mať rôzne príčiny. Medzi rizikové faktory patrí nízka pôrodná hmotnosť, predčasné narodenie, horšie socioekonomické prostredie, nedostatočne stimulujúce prostredie, časté zápaly stredného ucha, alebo problémy s rečou v rodine. Pri vývinovej jazykovej poruche hovoríme o abnormitách vo vývine mozgovej kôry, ktoré postihujú rečové zóny mozgu ľavej hemisféry. Výskumy tiež poukazujú na to, že pozeranie TV, tabletov atď. u detí v nízkom veku výrazne zvyšujú pravdepodobnosť oneskorovania sa v jazykovom vývine.
Logopéda treba navštíviť čo najskôr, ak dieťa tvorí hlásku chybne, teda na nesprávnom mieste alebo nesprávnym spôsobom. Čím dlhšie dieťa takúto výslovnosť používa, tým náročnejšie je ju odnaučiť. Ak dieťaťu v 4 rokoch chýba v reči viacero hlások vývinovo náročnejších ako je R, L, ostré (CSZ) aj tupé sykavky (ČŠŽ) alebo dokonca v reči chýba aj niektorá vývinovo skoršia hláska ako je napr. najčastejšie K,G, T, D alebo V, F. Do piatich rokov by malo dieťa tvoriť a používať správne všetky hlásky reči, ak tak nie je, je vhodné vyhľadať logopéda.
Pedagogika osôb s narušenou komunikačnou schopnosťou sa zaoberá edukáciou a komplexnou logopedickou starostlivosťou o osoby s narušenou komunikačnou schopnosťou a prevenciou tohto narušenia.
Prečítajte si tiež: Všetko o poručníctve a náhradnej starostlivosti
Pretože sa narušená komunikačná schopnosť týka najčastejšie porúch reči, je dôležité rozumieť termínom jazyk, reč a hovorené slovo.
O narušenej komunikačnej schopnosti možno hovoriť vtedy, ak sa rečový prejav jedinca odchyľuje od „normy“ zaužívanej v danom jazykovom prostredí do tej miery, že počas komunikačného aktu pôsobí na komunikačného partnera rušivo.
Základnými predpokladmi pre komunikáciu hovorenou rečou sú:
Slovo, grécky "logos", je základným kameňom komunikácie hovorenou rečou a je nositeľom myšlienky. Logopédia sa orientuje na pomoc pri akýchkoľvek problémoch s komunikáciou (zrozumiteľným vyjadrovaním myšlienok), nielen pri chybách a poruchách hovorenej reči.
Komunikačné schopnosti môžu byť narušené z mnohých príčin. Veľmi často sa vyskytuje súvislosť s nedozretím, resp. s oneskoreným vývojom, prípadne organickým poškodením centrálnej nervovej sústavy.
tags: #starostlivosť #o #osoby #s #narušenou #komunikáciou