
Maliny sú obľúbené ovocné kríky, ktoré si získali popularitu vďaka svojej lahodnej chuti a relatívne jednoduchej starostlivosti. Aj keď nevyžadujú zložitú starostlivosť, existuje niekoľko kľúčových krokov, ktoré môžete podniknúť na jeseň, aby ste zabezpečili bohatú úrodu v nasledujúcom roku. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na jesennú starostlivosť o maliny, od výsadby a prípravy pôdy až po rez a ochranu pred chorobami a škodcami.
Ak túžite po vlastnom malinovom kríku v záhrade, určite vás bude zaujímať, kedy sa vysádzajú maliny. Najvhodnejší čas na presadenie malín je na jeseň, ideálne v októbri až novembri, kedy už rastlina ukončila vegetáciu, ale pôda ešte nie je zamrznutá. Maliny sadíme na jeseň. Ideálny čas na vysadenie predpestovaných rastlín je 4 až 6 týždňov pred posledným mrazom. Druhým možným variantom je jarné presadenie, obvykle od marca do polovice apríla.
Malinám sa najlepšie darí na slnečnom stanovišti s výživnou, priepustnou pôdou. Ideálnou voľbou pre výsadbu maliníkov je teplá, slnečná a záveterná poloha. Expozícia by mala byť južná, juhozápadná alebo juhovýchodná. Rastlinky vysádzame tak, aby sme k nim mali dobrý prístup pri zbere zo všetkých strán. Hoci majú plytký koreňový systém, ich podzemné výhonky sa rýchlo rozširujú, preto je dôležité vybrať im trvalé a dobre ohraničené miesto.
Okrem samotného zasadenia je veľmi dôležitá predvýsadbová príprava pôdy. Pred sadením malín by sme mali malinovisko poriadne pripraviť nielen bohatou dávkou živín, ale aj odstránením buriny. Veľmi dôležité je z pôdy pred výsadbou odstrániť burinu, ktorá by rastlinám odoberala živiny. Maliny majú podobné nároky ako jahody - vyžadujú humóznu, dobre prevzdušnenú hlinitopiesčitú pôdu s neutrálnou až mierne kyslou reakciou. Malinám vyhovuje neutrálna až mierne kyslá pôda. Najvhodnejšia pôdna reakcia je v rozpätí 5,6 až 6,5 pH. Mala by byť bohatá na vlahu a humus. Pôdu obohatíme pridaním vyzretého kompostu, ktorého vznik môžeme podporiť pridaním urýchľovača do kompostu. Rovnako však môžeme použiť aj vyzretý maštaľný hnoj. Taktiež odporúčame do jamy pridať fosfor a draslík.
Ak máme k dispozícii maliny kontajnerované, môžeme ich vysádzať počas celého vegetačného obdobia. Nekontajnerované maliny vysadíme do jám hlbokých asi 40 cm a priemerom do 60 cm. Na vysádzanie sa používajú zdravé, jednoročné sadenice maliny. Do pripravenej jamy vložíme sadenicu a zasypeme obohatenou pôdou. Vzdialenosť medzi kríkmi sa odporúča od 0,5 do 1 m, podľa veľkosti odrody. Výhonky zostrihneme na 15 cm a dôkladne zalejeme. Po zasadení výdatne zalejeme, v suchých dňoch maliny musíme zavlažovať. Po zasadení zrežeme nadzemnú časť - výhonok - na 2 až 3 očká (cca 30 centimetrov nad zemou). Pri jesennej výsadbe prihrnieme ešte ochrannou vrstvou pôdy a lístia, ktorá poslúži ako ochrana rastliny pred mrazmi. Prihrnieme k nim kompost a lístie. Túto zimnú ochranu mladé kríčky zaručene ocenia, na jar ju odstránite.
Prečítajte si tiež: Prevencia kriminality a postpenitenciárna starostlivosť
Na výber máme hneď niekoľko spôsobov, ako maliny rozmnožiť. Prvým z nich je rozmnožovanie delením. Spočíva v tom, že celú rastlinu najprv vyberieme z pôdy a opatrne z nej oddelíme časti s vytvorenými koreňmi. Druhou možnosťou je rozmnožovanie potápaním, ktoré vykonávame na jar. Výhonok rastliny ohneme k zemi a zakopeme do vopred vykopanej jamy hlbokej približne 15 - 25 centimetrov. Ukotvíme ho háčikom a opatrne prihrnieme pôdou. Vyčnievajúci koniec rastliny skrátime nad tretím púčikom. Maliny môžeme rozmnožiť aj odrezkami. Volíme drevnaté, asi 20 cm dlhé výhonky. Po odrezaní ich treba upraviť šikmým rezom nad spodným aj horným púčikom. Takmer celý odrezok zakopeme do zeme, vyčnievať bude len posledný púčik.
Správny rez malín je kľúčový pre bohatú úrodu a zdravý rast kríkov. Malina je poloker, ktorý v závislosti od odrody rodí na jednoročnom alebo dvojročnom dreve. Väčšina malín a ostatných krovitých ovocných druhov kvitne a produkuje plody na výhonkoch, ktoré narástli v predchádzajúcej sezóne. Vyrodené stonky postupne každý rok slabnú a nakoniec odumierajú. Rez malín spočíva v každoročnom odstraňovaní odrodených a zahusťujúcich výhonov, hneď po zbere plodov.
Klasické záhradné maliny plodia na dvojročných výhonkoch. Každý rok preto po zbere odstránite staré, odplodené výhony až pri zemi a na ich mieste vyrastú nové. Raz plodiace odrody môžete strihať ihneď po zbere, kedy odstránite odplodené, drevnaté výhony až pri zemi. Odplodené výhony poznáte podľa drevnatého vzhľadu a zasychajúcich listov. Strihajte ich čo najnižšie pri zemi.
Dvakrát plodiace maliny rodia na jednoročných výhonkoch, a to je podstatný rozdiel. V prípade, že by ste tieto výhonky odstránili, pripravíte sa o bohatú úrodu. U dvakrát plodiacich malín sa na jar (február - marec) všetky výhony zrežú o polovicu, podporíte tak bohatú jesennú úrodu.
Na jeseň sa u raz plodiacich odrôd strihajú nové výhony - ponecháte len 6-8 najsilnejších na bežný ker. Pri reze vždy používajte čisté, ostré nožnice a odstráňte aj slabé alebo poškodené výhony, aby mali rastliny dostatok svetla a priestoru. Na jar ako prvé vždy odstránime slabo vyvinuté, poškodené alebo vyrodené výhony. V priebehu leta môžeme odstrániť výhonky, ktoré sa príliš rozrástli a presahujú hranicu riadku. Všetky výhonky, na ktorých už dozreli plody a sú vyzbierané, môžete skrátiť. Výnimku predstavujú remontantné maliny, ktoré prinášajú úrodu opakovane.
Prečítajte si tiež: Prevencia rizík v opatrovateľskej starostlivosti
Pri pestovaní malín môžeme využiť aj rôzne oporné systémy, po ktorých porast vedieme. Takto je ker ľahšie dostupný pri ošetrovní i zbere plodov.
Malinové kríky sa určite oplatí pestovať v skupinách. Pásová výsadba - maliny sadíme v páse 50 až 80 cm od seba. Pestovanie pri koloch - pri tomto spôsobe pestovania sa maliny sadia v spone 200 x 100 cm. Pestovanie na drôtenke - na kôl sa pripevní drôt vo výške 80 - 120 cm.
Príprava malín na zimu je dôležitým predpokladom k bohatej úrode v ďalšom roku. S nástupom jesene je vhodné použiť na maliny fosforové hnojivá, pretože zvyšujú imunitu a mrazuvzdornosť kríkov. Krátko pred nástupom pretrvávajúceho chladného počasia, musia byť maliny správne zrezané.
Maliny sú síce nenáročné rastliny, ale primerané hnojenie im prospeje. Používame kompost alebo kvalitný humus. Na doplnenie živín do pôdy môžeme použiť kvalitný humus alebo kompost.
Z chorôb malín je nebezpečné odumieranie malín (Didymella aplanata), vírusová mozaika a hniloba plodov. Vyskytnúť sa môže aj múčnatka. Vhodnou prevenciou týchto chorôb je dodržanie odporúčanej vzdialenosti (sponu) pri výsadbe, prevzdušňovanie krov a vo včasných postrekoch.
Prečítajte si tiež: Všetko o poručníctve a náhradnej starostlivosti
Zo škodcov je najčastejší Byľomor ostružinový. Ničíme ho odrezaním a spálením výhonkov s hálkami pri jarnom reze. Napadnuté výhonky treba odrezať a spáliť pri jarnom reze. Na malinách sú rozšírené dva druhy vošiek, voška malinová (Aphis idaei) a voška ostružinová (Amphorophora rubi). Obidve vošky cicajú na rube listov, listy sa deformujú a skrúcajú. Ďalším nebezpečným škodcom je Malinár plstnatý, ktorý spôsobuje odpadávanie plodov. Na jeho likvidáciu sa neodporúčajú postreky, pretože by boli toxické aj pre opeľujúce včely. Poznáte voskovku zavlečenú? Medzi jej najväčšie pochúťky v slovenských záhradách patria práve mladé šťavnaté výhony malín.
Radi si pochutnávate na čerstvých sladkých malinách, alebo rôznych výrobkoch z nich, ako sú džemy, kompóty, sirupy či chladená dreň? Maliny sú obľúbeným drobným ovocím, ktoré okrem skvelej chuti obsahujú množstvo vitamínov a zdraviu prospešných látok. Maliny sú nabité zdraviu prospešnými látkami. Obsahujú kyselinu jablčnú, vínnu, citrónovú, mravčiu, listovú, pantoténovú, niacín a glykosidy, taktiež sa v nich nachádza pomerne veľa pektínu, trieslovín a rastlinných farbív. Čím je farba plodov tmavšia, tým obsahujú väčšie množstvo antioxidantov.
Maliny sú močopudné a žlčopudné, pomáhajú problémoch s obličkami a s močovým mechúrom. Priaznivo pôsobia na pečeň, posilňujú imunitu a obranyschopnosť proti infekciám. Pôsobia proti stresu a migréne. Toto sladké ovocie zároveň ovplyvňuje pružnosť a hebkosť kože, vlasom dodáva lesk a zosilňuje ich. Majú pozitívny vplyv na reumatické ťažkosti, ťažkosti pri vyprázdňovaní či obličkové ťažkosti. Zlepšujú imunitu, pomáhajú pri zmierňovaní horúčky a sú bohatým zdrojom antioxidantov.
Okrem plodov sa dajú konzumovať aj malinové listy. Ideálne je zberať ešte v čase kvitnutia, keď sú mladé a plné blahodarných látok. Nájdeme v nich vysoký podiel trieslovín a vitamínu C. Prítomné sú tiež cenné minerály, organické kyseliny, pektín a karotén. Čaj z listov malín sa používa pri zápaloch ústnej dutiny na kloktanie, pri horúčkovitých ochoreniach a nachladnutí. Tinktúra z malinových listov sa využíva najmä na vonkajšie použitie, napríklad pri spomínaných kožných problémoch či na kŕčové žily.
Maliny všeobecne patria maliny medzi ovocie, ktoré neznáša dlhšie skladovanie. Pokiaľ si maliník vysadíte na záhradu, pokúste sa skrátiť čas medzi zberom a konzumáciou na minimum. Získate tak šancu vychutnať si naozaj lahodné plody.
Maliny očistíme pod tečúcou vodou a vložíme do väčšieho hrnca. Horúcim džemom plníme pripravené fľaše, ktoré starostlivo zaviečkujeme a na 5 minút postavíme hore dnom. Maliny umyjeme, dáme do mixéra a rozmixujeme. Smotanu na šľahanie vyšľaháme a pridáme do nej vanilkový extrakt. Zmrzlinovú zmes nalejeme do uzatvárateľnej nádoby a zakryjeme najskôr potravinárskou fóliou, tak aby sa dotýkala povrchu zmrzliny, a následne uzavrieme. Maliny umyjeme, vložíme do hrnca a zalejeme vodou. Varíme na miernej teplote asi 20 minút. Po 20 minútach scedíme maliny cez jemné sitko do druhého hrnca, v ktorom sirup dovaríme. Do šťavy prisypeme cukor a citrónovú šťavu. Lyžicou postupne odoberáme všetku penu z hladiny tak, aby nám zostal čistý sirup. Necháme ho vychladnúť, prelejeme do uzatvárateľnej fľaše a skladujeme v chladničke. Sklenenú fľašu naplníme umytými, osušenými a na menšie časti pokrájanými listami a zalejeme alkoholom. Fľašu uzavrieme, odložíme na tmavšie miesto a necháme macerovať asi dva týždne.
Najvýznamnejšie delenie odrôd je z hľadiska času dozrievania. Maliny môžu byť jedenkrát ročne rodiace, alebo tzv. remontantné, ktoré úrodu prinášajú až do jesene. Ostružina malinová, ktorá prináša úrodu iba raz v roku, a to začiatkom leta, má dvojročný cyklus. Počas prvého roka jej narastú silné výhonky, ktoré sa do budúceho roka rozkonária a väčšinou v júli zarodia. Remontantné odrody sa vyznačujú tým, že väčšina výhonkov prinesie úrodu už v roku, v ktorom vyrástli (v auguste až septembri) a v ďalšom roku - v júli - majú plody znovu. Medzi stálerodiace maliny patrí napríklad Ada, Polka, Medea a Heritage.
Maliny môžu mať plody červenej, čiernej, ale aj žltej či oranžovej farby, všetko závisí od konkrétnej odrody. Odroda malín Heritage má stredne veľké, červené a lesklé plody. Odroda Autumn Bliss plodí, ako už jej názov napovedá, od konca leta do neskorej jesene. Vyznačuje sa tmavočervenými, sladkokyslými a veľmi aromatickými plodmi. Nevšedná odroda Golden Bliss má plody žltej farby, ktoré sú veľmi aromatické.
tags: #starostlivost #o #maliny #v #jeseni