
Rozpad manželstva často vedie k nezhodám medzi rodičmi ohľadom starostlivosti o maloleté deti, pričom jednou z najspornejších otázok je poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Tento článok sa zameriava na rôzne aspekty starostlivosti o maloletých, najmä v kontexte rozvodu alebo rozchodu rodičov, s dôrazom na legislatívne zmeny a rôzne formy starostlivosti.
Podľa § 100 Civilného mimosporového poriadku je konanie o úprave pomerov manželov k ich maloletým deťom nerozlučne spojené s konaním o rozvode manželstva. Súdy skúmajú vážne narušenie a trvalý rozvrat manželstva a následne aj potreby a pomery maloletých detí. Dôležité je, že aj keď je dieťa zverené do starostlivosti jedného z rodičov, druhý rodič má právo spolurozhodovať o všetkých veciach, ktoré sa dieťaťa týkajú, pokiaľ mu neboli obmedzené alebo pozastavené rodičovské práva a povinnosti.
Súd nemôže vopred a vo všeobecnosti uložiť povinnosť zdržať sa nejakého konania a obmedziť tým rodiča vo výkone jeho rodičovských práv a povinností. Musí dôjsť k nezhode pri konkrétnom úkone súvisiacom s výkonom rodičovských práv a povinností, o ktorej potom súd rozhoduje.
Zákonom č. 338/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Civilný mimosporový poriadok, došlo k viacerým významným zmenám v oblasti hmotného, ale aj procesného rodinného práva. Tieto zmeny sa týkajú napríklad rodinného súdnictva, riešenia aplikačných problémov v mimosporovom procese, návratových konaní, miestnej príslušnosti v konaní vo veciach výživného plnoletých osôb, vynímania detí z biologických rodín, neodkladných opatrení vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého či výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých. V hmotnom rodinnom práve došlo k ukotveniu novej formy tzv. spoločnej osobnej starostlivosti.
Nové ustanovenie § 6a CMP upravuje, že návrh na začatie konania týkajúci sa toho istého maloletého alebo jeho súrodencov sa prideľuje sudcovi, ktorému bol pridelený prvý návrh na začatie konania týkajúci sa tohto maloletého. Cieľom je, aby dieťa malo jedného poručenského sudcu až do dosiahnutia plnoletosti. Výnimkou sú konania o nariadenie neodkladného opatrenia.
Prečítajte si tiež: Prevencia kriminality a postpenitenciárna starostlivosť
Novela sa dotkla viacerých ustanovení, ktoré reagujú na doterajšiu prax a týkajú sa procesného postupu súdu v konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku. Upravuje sa možnosť súdu zastaviť konanie, ktoré bolo začaté bez návrhu, a mení sa lehota súdu na vyhotovenie a odoslanie rozsudku vo veciach starostlivosti súdu o maloletých.
Vložením odseku 2 do § 124 CMP došlo k náprave chyby, ktorá sa dostala do procesného kódexu v rámci schvaľovania tzv. súdnej mapy. Opätovne došlo k vloženiu ustanovenia, ktoré súvisí s tzv. návratovým konaním.
Novela Civilného mimosporového poriadku vychádza zo zistení praxe, podľa ktorej sa počet detí vyňatých z biologických rodín na základe neodkladných opatrení medziročne výrazne zvyšuje. Z tohto dôvodu predkladateľ v prípade neodkladného opatrenia vo veciach ochrany maloletého obmedzuje dĺžku jeho trvania na dobu najviac šesť mesiacov.
Zmenou sa má zvýrazniť, že zverenie maloletého neodkladným opatrením do starostlivosti inej osoby nemožno považovať za definitívnu formu výchovy maloletého. V § 367 ods. 1 CMP sa zvýrazňuje, že ide o dočasné opatrenie.
Novela upravuje, že pojednávanie sa uskutoční vo vykonávacom konaní už v prvej fáze, t. j. vo fáze, keď má súd rozhodnúť, či nariadi výkon alebo zamietne návrh na nariadenie výkonu. Explicitne sa upravuje, v prípade ktorých exekučných titulov nie je potrebné nariadiť pojednávanie.
Prečítajte si tiež: Prevencia rizík v opatrovateľskej starostlivosti
V zákone o rodine došlo k zmene v oblasti foriem osobnej starostlivosti v prípade rozvodu alebo rozchodu rodičov dieťaťa. Úpravou § 24 ods. 1 až 3 CMP došlo k hmotnoprávnemu ukotveniu troch rovnocenných foriem osobnej starostlivosti: zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, zverenie dieťaťa do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov a zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.
Po rozchode rodičov je potrebné vyriešiť otázky starostlivosti o spoločné maloleté deti. Ak partneri rozumne komunikujú a spolupracujú v otázkach týkajúcich sa detí, nie je potrebné nič spisovať, žiadny písomný dokument - rodičovskú dohodu. Ak sa partneri dohodnúť nedokážu alebo vznikajú medzi nimi konflikty, hádky, prekážajú jeden druhému v kontakte s deťmi, či pristupujú k otázkam starostlivosti o deti nezodpovedne, a tým sú ohrozené záujmy detí, potom je namieste riešiť starostlivosť o deti rodičovskou dohodou alebo podaním návrhu na súdne konanie.
Dohodu si partneri môžu spísať podľa seba a nemusia ju nechať schváliť súdu. Zákon o rodine vždy uprednostňuje rodičovskú dohodu. Ak dohoda nie je súdom schválená, v prípade jej porušenia dohody však nemajú možnosti ako jej dodržiavanie vymôcť. Rodičovskú dohodu možno nechať schváliť súdom i neskôr.
Súdne určenie využívajú rodičia, ktorí sa nedohodli, jeden z nich podá návrh na súd a dokazovanie sa bude vykonávať v súdnom konaní a súd rozhodne autoritatívne podľa výsledkov dokazovania. Aj v priebehu súdneho konania však môžu rodičia uzavrieť rodičovskú dohodu a predísť tak ďalším nákladom, dlhému trvaniu konania, úhrade poplatku za znalecké dokazovanie a stresu s tým spojeným. Súd dohodu schváli ak je v súlade so záujmom maloletého.
V rodičovskej dohode či v rozhodnutí súdu by mali byť upravené 4 základné aspekty:
Prečítajte si tiež: Všetko o poručníctve a náhradnej starostlivosti
Donedávna existovali iba dve formy starostlivosti o maloleté deti: osobná starostlivosť jedného z rodičov a striedavá osobná starostlivosť. Je potrebné zdôrazniť, že všetky 3 formy osobnej starostlivosti o dieťa sú rovnocenné. Rozhodujúcim kritériom je záujem dieťaťa. Spoločná starostlivosť oboch rodičov môže byť vzhľadom na potreby konkrétneho dieťaťa vhodnejšia ako ostatné dve formy starostlivosti.
Ukotvenie spoločnej osobnej starostlivosti rodičov o dieťa je prejavom prirodzeného výkonu rodičovských práv oboma rodičmi. Vládny návrh zákona má za cieľ podporiť zachovanie a rozvoj vzťahových väzieb dieťaťa s obidvomi rodičmi aj na čas po rozvode a rozchode, t. j. vytvoriť novú formu starostlivosti, ktorá môže byť v tomto smere pre konkrétne dieťa najvhodnejšia.
Obaja rodičia musia mať záujem o výchovu dieťaťa a musia byť na to plne spôsobilí. Pri oboch formách musí byť táto forma v záujme dieťaťa, musia tak byť zaistené potreby dieťaťa. Musia byť splnené praktické podmienky na výchovu - dostupné bydliská rodičov, dostupnosť školy, zdravotnej starostlivosti, zachovanie väzieb, záujmov dieťaťa, podobnosť prístupov rodičov k výchove a pod. So spoločnou starostlivosťou musia obaja rodičia súhlasiť, inak súd nemôže sám určiť rodičom túto formu starostlivosti.
Výhodou je, že rodičia si môžu podmienky starostlivosti o deti prispôsobovať a meniť. V prípade, že medzi rodičmi vznikne konflikt, nebude možné vymáhať plnenie dohody, lebo v súdnom rozhodnutí nebude vymáhateľná špecifikácia. Táto forma starostlivosti má najprísnejšie kritériá, pretože dohoda rodičov a priaznivé podmienky spolupráce rodičov (absencia konfliktov) sú nevyhnutnosťou.
V prípade zverenia dieťaťa jednému z rodičov tomuto budú patriť i nároky na vyplácanie dávok či na uplatnenie daňového bonusu. V prípade striedavej alebo spoločnej starostlivosti sa rodičia môžu dohodnúť, ktorý z nich bude poberať rodinné prídavky a súd to následne uvedie i v rozsudku.
Dobrý rodič dbá o to, aby dieťa malo dostatočný vzťah s tým druhým, ktorý dieťa nemal zverené do osobnej starostlivosti. Aj druhý rodič má všetky práva a povinnosti, len s tým rozdielom, že sa o dieťa osobne nestará, nemá ho stále pri sebe. Inak môže za ním chodiť domov, do školy a inde, kde sa dieťa práve nachádza.
Inštitút striedavej starostlivosti je v právnom poriadku Slovenskej republiky pomerne novým inštitútom, ktorý bol zavedený až novelou z roku 2010. Ide o situáciu, keď rodičia dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti, a preto dieťa žije striedavo s jedným a druhým rodičom v pravidelných časových úsekoch.
Z ustanovenia § 24 ods. 2 Zákona o rodine vyplýva, že nie je prekážkou nariadenia striedavej starostlivosti, ak jeden z rodičov s nariadením striedavej starostlivosti nesúhlasí. Rozhodujúce je skúmanie najlepšieho záujmu dieťaťa. V procese rozhodovania musí súd prihliadať aj na schopnosť rodiča spolupracovať s druhým rodičom pri výchove dieťaťa t.j. či je rodič schopný kompromisu.
Z psychologického hľadiska nie je vhodná striedavá starostlivosť pri deťoch s poruchami správania sa, nakoľko tie si vyžadujú stabilitu výchovného prostredia. Striedavá starostlivosť nie je vhodná ani v prípade vzdialených bydlísk rodičov, keby by dieťa malo meniť vzdelávacie zariadenie.
tags: #starostlivosť #o #maloletých #rozdelenie #druhy