Starostlivosť o mŕtve telo a legislatíva na Slovensku

Smrť je neoddeliteľnou súčasťou života a starostlivosť o zomrelých je dôležitým prejavom úcty k ľudskosti, tradíciám a hodnotám. Na Slovensku prešla oblasť pohrebníctva dlhým vývojom, od stredovekých bratstiev až po moderné krematóriá. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o právnej úprave starostlivosti o zomrelých, s dôrazom na zákon č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve (21) a súvisiace zákony.

Historický kontext pohrebníctva na Slovensku

Už odpradávna sa ľudstvo staralo o svojich zomrelých, čo dokazujú archeologické a historické nálezy. V strednej Európe sa formovanie obradov, ako ich poznáme dnes, začalo približne v 10. storočí, pričom tieto úkony prebrala najmä katolícka a neskôr aj evanjelická cirkev. Po vzore židovskej kultúry existovali na našom území pohrebné bratstvá, ktoré sa starali o telesnú schránku zomrelého. Tieto bratstvá spolu s príbuznými nahrádzali dnešné pohrebné služby.

Dôležitým momentom bol zákaz pochovávania v mestách, ktorý vydala Mária Terézia v roku 1784 v dôsledku epidémií a chorôb. To si vyžiadalo nový systém práce so zomrelými.

V období prvej Československej republiky (1918 - 1938) sa pohrebníctvo začalo formovať ako samostatná živnosť alebo podnikanie. Zákony umožňovali zakladanie súkromných pohrebných ústavov. V 30. rokoch 20. storočia sa objavili prvé špecializované firmy, ktoré poskytovali kompletný pohrebný servis. Po roku 1948 boli súkromné pohrebné služby znárodnené a starostlivosť o pohreby prešla pod komunálne služby miest a obcí.

Skutočná profesionalizácia a legislatívne vymedzenia prišli až po roku 1989.

Prečítajte si tiež: Prevencia kriminality a postpenitenciárna starostlivosť

Vývoj legislatívy v oblasti pohrebníctva

Problematika pohrebníctva bola v minulosti upravená vyhláškou Ministerstva zdravotníctva č. 47/1966 Zb. o pohrebníctve, ktorá komplexne upravovala otázky oznámenia úmrtia, prehliadky mŕtvych, pitvy a odoberania tkanív a orgánov, pochovávania, spopolňovania, ako aj prevádzkovania pohrebísk a krematórií. Táto vyhláška bola zrušená vyhláškou Ministerstva zdravotníctva SSR č. 46/1985 Zb. o postupe pri úmrtí a o pohrebníctve, ktorá takisto upravovala otázky oznámenia úmrtia, prehliadky mŕtvych, pitvy a odoberania tkanív a orgánov z tiel mŕtvych, ako aj otázky pochovávania, prepravy mŕtvych a prevádzky pohrebísk a krematórií.

Zásadnou zmenou bol zákon NR SR č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, ktorý upravil otázky oznámenia úmrtia, prehliadky mŕtveho, určovania momentu smrti a vykonávania pitvy, ako aj odoberania a prenosu orgánov z tiel mŕtvych a ustanovenia § 1 až 8 vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky č. 46/1985 Zb. o postupe pri úmrtí a o pohrebníctve zrušil.

Zákon č. 470/2005 Z. z. o pohrebníctve a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, priniesol komplexnú právnu úpravu pre činnosti súvisiace s pochovávaním zomrelých vrátane zabezpečovania a výkonu služieb spojených s pochovávaním. Tento zákon bol viackrát novelizovaný, a to novelou č. 98/2014 Z.z. (účinná od 15. apríla 2014), novelou č. 366/2018 Z.z. (účinná od 1. januára 2019) a novelou č. 131/2021 Z.z. (účinná od 1.

Zákon č. 131/2010 Z.z. o pohrebníctve

Do prijatia zákona č. 131/2010 Z.z. o pohrebníctve neexistoval žiadny jednotný, samostatný zákon, ktorý by komplexne upravoval oblasť pohrebníctva. Táto činnosť bola regulovaná nepriamo a roztrieštene viacerými predpismi nižšej právnej sily - najmä vyhláškami, smernicami a internými normami. Po prijatí tohto zákona nastal prelom v poskytovaní pohrebných služieb a tiež k definovaniu povinností správcu pohrebiska, prevádzkovateľov krematórií a nutnosť absolvovať vzdelanie v akreditovaných školiacich inštitúciách.

Kľúčové aspekty zákona č. 131/2010 Z. z.

Zákon č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve upravuje rôzne aspekty starostlivosti o mŕtvych, vrátane:

Prečítajte si tiež: Prevencia rizík v opatrovateľskej starostlivosti

• Definície pojmov: Zákon definuje dôležité pojmy ako "ľudské pozostatky", "ľudské ostatky", "pohrebisko", "krematórium", "prevádzkovateľ pohrebnej služby" a ďalšie.
• Povinnosti zdravotníckych zariadení: Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je povinný uložiť ľudské pozostatky do chladiaceho zariadenia, ak ho má, alebo do vyčlenenej miestnosti na dočasné uloženie mŕtvych (5 ods. 2 písm. a). Ak sa pri liečbe osoby aplikoval rádionuklid, je povinný postupovať podľa pokynov (3 ods. 3).
• Preprava ľudských pozostatkov: Vozidlo na prepravu ľudských pozostatkov musí byť vybavené chladiacim zariadením (6 ods. 2). Preprava potrateného ľudského plodu musí byť doložená žiadosťou (3 ods. 9).
• Pohrebná služba: Prevádzkovanie pohrebnej služby je živnosťou (8 ods. 1). Pohrebná služba nesmie využívať chladiace zariadenia a iné miestnosti v zdravotníckom zariadení alebo zariadení sociálnych služieb (8 ods. 5).
• Krematóriá: Zákon upravuje povinnosti prevádzkovateľa krematória, vrátane vedenia evidencie o spopolnených ľudských pozostatkoch a ukladaní ľudských pozostatkov do chladiaceho zariadenia až do spopolnenia (11 ods. 3).
• Pohrebiská: Obec zriaďuje a spravuje pohrebiská (16 ods. 1). Zákon stanovuje požiadavky na zriadenie nového pohrebiska, vrátane hydrogeologického prieskumu (16 ods. 6).
• Nájom hrobového miesta: Prevádzkovateľ pohrebiska prenecháva za nájomné nájomcovi hrobové miesto na uloženie ľudských pozostatkov (21 ods. 2). Zákon upravuje aj výpoveď nájomnej zmluvy (22 ods. 1).
• Priestupky a správne delikty: Zákon definuje priestupky a správne delikty na úseku pohrebníctva a stanovuje sankcie za ich porušenie (27 a 28).

Dôležité ustanovenia zákona č. 131/2010 Z. z.

• Povinnosti pri úmrtí: Po úmrtí osoby, ktorej sa poskytovala zdravotná starostlivosť, je poskytovateľ povinný ponechať mŕtve telo po dobu dvoch hodín od úmrtia na lôžku (5 ods. 1 písm. a). Následne je potrebné uložiť ľudské pozostatky do chladiaceho zariadenia alebo vyčlenenej miestnosti (5 ods. 2 písm. a).
• Časový rámec pre pochovanie: Ľudské pozostatky, ktoré nie sú uložené v chladiacom zariadení, sa musia pochovať do 96 hodín od úmrtia, nie však pred uplynutím 24 hodín od úmrtia (3 ods. 3). Ak sú uložené v chladiacom zariadení, musia sa pochovať do 14 dní od úmrtia (3 ods. 4).
• Pochovávanie potratených plodov: Rodič potrateného ľudského plodu môže požiadať o jeho vydanie poverenej pohrebnej službe na pochovanie do štyroch dní od vzniku tejto skutočnosti (3 ods. 7). Ak rodič nepožiada o vydanie, poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je povinný zabezpečiť jeho spopolnenie (3 ods. 8).
• Ochranné pásmo pohrebiska: Vlastník pozemku v ochrannom pásme pohrebiska má nárok na primeranú náhradu za obmedzenie užívania pozemku (16 ods. 8).
• Dĺžka tlecej doby: Prevádzkovateľ pohrebiska je povinný dodržiavať dĺžku tlecej doby podľa § 19 ods. 1 písm. g) zákona.
• Evidencia pohrebiska: Prevádzkovateľ pohrebiska je povinný viesť evidenciu pohrebiska podľa § 17 ods. 4 písm. h) zákona.

Všeobecne záväzné nariadenia (VZN) obcí

Okrem celoštátnej legislatívy majú dôležitú úlohu aj všeobecne záväzné nariadenia (VZN) obcí, ktoré upravujú poriadok na pohrebiskách. Napríklad, VZN mesta Bánovce nad Bebravou č.

Poriadok na pohrebiskách (podľa VZN mesta Bánovce nad Bebravou)

Toto nariadenie sa vzťahuje na všetky pohrebiská na území mesta Bánovce nad Bebravou (cintoríny, urnový háj, rozptylová lúka).

• Telo zomrelého musí byť pochované spravidla do 96 hodín, nie však pred uplynutím 48 hodín od úmrtia.
• Pohrebiská zriaďuje mesto. Na zriadenie pohrebiska je potrebný súhlas obvodného hygienika.
• Správa po dohode s obvodným hygienikom rozdelí pohrebisko na jednotlivé časti, v ktorých určí miesta pre hroby a hrobky, vyhradí osobitné miesta pre urny a zároveň určí sadovú úpravu jednotlivých častí pohrebiska.
• Správa je povinná prepožičať miesto na hrob najmenej na tleciu dobu a miesto na urnu na 25 rokov od prvého uloženia; miesto na hrobku sa prepožičiava minimálne na 50 rokov.
• Zomrelí sa spravidla ukladajú len po jednom do každého hrobu.
• Zomrelý musí byť uložený v zemi na dobu, ktorá vzhľadom na zloženie pôdy nesmie byť kratšia ako 10 rokov (tlecia doba).
• Pred uplynutím tlecej doby sa môže telo zomrelého (ostatky) vyňať zo zeme (exhumovať) z úradnej moci alebo na žiadosť pozostalých.
• Užívateľ je povinný udržiavať prepožičané miesto na pohrebisku v riadnom stave.
• Na vybudovanie stavby na pohrebisku alebo na úpravu existujúcej stavby je potrebný predchádzajúci súhlas správy.
• Právo na prepožičané miesto zaniká po uplynutí doby, na ktorú bolo miesto prepožičané, ak pomery na pohrebisku neumožňujú prepožičanie miesta na dlhšiu dobu.
• Pohrebiská sú verejnosti prístupné každý deň od 6.00 do 21.00 hod.
• Na pohrebisku sú občania povinní správať sa tak, aby bola zachovaná dôstojnosť tohto miesta.
• Pri zrušení pohrebiska sa postupuje podľa platných predpisov o postupe pri úmrtí a o pohrebníctve.

Poriadok pre domy smútku (podľa VZN mesta Bánovce nad Bebravou)

Dom smútku je určený pre dôstojné rozlúčenie so zomrelým.

• Správa je povinná prijímať rakvy so zomrelými k dočasnému uloženiu v chladiacom zariadení a na požiadanie za odplatu vykopať hrob alebo pripraviť urnovú schránku.
• Pracovníci správy sú povinní pri styku s pozostalými a účastníkmi rozlúčky vystupovať slušne a ochotne.
• Každá rakva musí byť označená štítkom s uvedením mena a priezviska, osobných dát a miestom úmrtia zomrelého.
• Telo zomrelého, exhumované a nezotleté ostatky musia byť uložené v samotnej rakve.
• Dom smútku pre dočasné uloženie zomrelých musí mať chladiace zariadenie s možnosťou dostatočného vetrania chladeného priestoru alebo miestnosti, v ktorej je chladiaci box.
• Na požiadanie pozostalých pred rozlúčkou bude zosnulý vystavený 30 - 60 minút.
• Zomrelému sa nemôžu dávať do rakvy šperky a iné cenné predmety.

Bezpečnosť a hygiena pri manipulácii so zomrelými

Manipulácia so zomrelými predstavuje potenciálne riziko prenosu infekčných chorôb. Preto je dôležité dodržiavať prísne hygienické opatrenia a používať pracovné ochranné pomôcky. Každá pohrebná služba musí mať vypracovaný prevádzkový poriadok, ktorý schvaľuje príslušný Regionálny úrad verejného zdravotníctva. Tento poriadok stanovuje základné hygienické normy, ktoré musia pracovníci pohrebníctva dodržiavať.

V prípade, že pracovník pohrebnej služby nevie, v akom zdravotnom stave sa nachádzal zosnulý, treba s okamžitou platnosťou pristupovať k jeho telu ako k vysoko infekčnému. Telá zosnulých, ktoré sú výrazne hnilobne zmenené, devastačne poranené, alebo mali rôzne infekčné ochorenia, sa musia pochovávať v uzatvorenej rakve bez možnosti fyzickej rozlúčky s telom zosnulého.

Prečítajte si tiež: Všetko o poručníctve a náhradnej starostlivosti

Slovenská asociácia pohrebných a kremačných služieb (SAPaKS)

Slovenská asociácia pohrebných a kremačných služieb (SAPaKS) aktívne prispieva k tvorbe a novelizácii zákonov v oblasti pohrebníctva. Asociácia sa stala členom EFFS Európska federácia pohrebných služieb a FIAT-IFTA Svetová federácia pohrebných služieb. SAPaKS presadzuje legislatívne pravidlá, ktoré určujú práva a povinnosti nielen pre PS a správcov pohrebísk, ale aj povinnosti a práva pozostalých pri zachovaní dôstojnosti zosnulého.

Problémy a výzvy v slovenskom pohrebníctve

Medzi hlavné problémy, s ktorými sa slovenské pohrebníctva stretávajú, patrí nezáujem úradov v prípadoch porušenia zákona alebo etického kódexu. Ďalším problémom je stav cintorínov, nedostatok pohrebných miest, majetkovo nevysporiadané pozemky a nedodržiavanie ochranného pásma cintorínov.

Budúcnosť pohrebníctva

Budúcnosť pohrebníctva na Slovensku spočíva v modernizácii a profesionalizácii služieb, s dôrazom na zachovanie dôstojnosti a úcty k zomrelým. Dôležitá je aj otvorená diskusia o problémoch v tejto oblasti a aktívna spolupráca s verejnosťou, samosprávami a štátnymi orgánmi.

Darovanie orgánov po smrti

V súvislosti s úmrtím je dôležité spomenúť aj možnosť darovania orgánov. V Slovenskej republike túto oblasť zastrešuje Slovenské centrum orgánových transplantácií (SCOT), niekedy označované aj ako Národné centrum orgánových transplantácií (NCOT) - www.ncot.sk. Toto centrum funguje nepretržite a vedie Národný transplantračný register, čakacie listiny pre jednotlivé orgány, register dobrovoľných darcov a register osôb, ktoré po smrti odmietli darovanie orgánov, tkanív a buniek.

Darovať orgány alebo tkanivá môže živý aj mŕtvy darca. V oboch prípadoch musia byť splnené veľmi prísne kritériá, aby takýto odber mohol vôbec prebehnúť. V prípade náhleho, ale aj očakávaného úmrtia môžu byť z tela mŕtveho darcu odobraté orgány a tkanivá, avšak rovnako tu musia byť splnené náročné kritériá, ktoré sa líšia aj pre jednotlivé orgány. Napríklad zdravotný stav darcu a konkrétneho orgánu, vek darcu, čas od smrti a podobne.

Na Slovensku platí, že v prípade úmrtia sa predpokladá súhlas nebohého na darcovstvo. Pokiaľ sa teda konkrétna osoba sama za seba a dobrovoľne neprihlási do registra „nedarcov“, príbuzní už toto dodatočne zmeniť nemôžu. Avšak sú zdravotnícke zariadenia, kde sa v prípade náhleho úmrtia, resp. v prípade blížiaceho sa úmrtia rodina s týmto oboznámi a vypýta sa od príbuzných súhlas na darcovstvo, čas však hrá dôležitú úlohu.

Prevážna väčšina príbuzných (aj rodičov) s darcovstvom ale súhlasí, predsalen aj tu platí „motto“ z úvodnej stránky Slovenského centra orgánových transplantácií, ktoré hovorí „Neodnášajte si svoje orgány do neba…Nebo vie, že my ich potrebujeme tu dolu“.

tags: #starostlivosť #o #mŕtve #telo #zákon #21