
Vzdelávanie detí vo veku dvoch rokov je v súčasnosti v materských školách veľmi diskutovanou témou. Toto obdobie je pre dieťa kľúčové, pretože dochádza k intenzívnemu rozvoju reči, osamostatňovaniu a motorických schopností. Hoci sa do materských škôl prijímajú deti spravidla od 3 do 6 rokov, výnimočne možno prijať aj dieťa od 2 rokov. Je dôležité, aby boli materské školy na túto situáciu pripravené, aby kvalita predškolského vzdelávania netrpela.
Tak ako trojročné alebo štvorročné dieťa nemusí byť zrelé na vstup do materskej školy, aj niektoré dvojročné deti môžu byť schopné bez problémov a s radosťou navštevovať materskú školu alebo iné zariadenie pre deti mladšie ako tri roky. Úlohou inštitucionálneho predškolského vzdelávania je doplňovať rodinnú výchovu a zabezpečiť dieťaťu podnetné prostredie na jeho rozvoj a aktívne učenie, čo možno dosahovať aj u dvojročných detí v materskej škole.
Vývoj v ranom detstve prebieha u detí rôzne rýchlo a s odlišnou intenzitou. Je preto dôležité rešpektovať, že rozdiely medzi deťmi môžu byť v tomto období značné a vývoj môže prebiehať nerovnomerne. Dôležité je nesnažiť sa násilným spôsobom ich vývoj akcelerovať. Všetky deti chcú byť pri svojom objavovaní, preskúmavaní a osamostatňovaní videné, chválené a povzbudzované, čo im dodáva impulzy na ďalšie spoznávanie a odvahu k samostatnému riešeniu situácií.
Z dôvodu nedostatku uceleného odborného materiálu pre pedagógov, ktorí sa podieľajú na výchove a vzdelávaní dvoj- až trojročných detí, vzniklo v odbornom nakladateľstve RAABE niekoľko materiálov, ktoré pomáhajú učiteľom v materských školách, ale aj samotným rodičom. Medzi tieto materiály patria:
Starostlivosť o deti do 3 rokov: Odborná publikácia o tom, ako zabezpečiť výchovu a starostlivosť o najmenšie deti v súlade s právnymi predpismi a ich potrebami. Obsahuje najnovšie legislatívne predpisy, teoretické poznatky a praktické skúsenosti týkajúce sa výchovy a starostlivosti o deti v ranom detstve (konkrétne o 2- až 3-ročné deti). Texty sú koncipované účelne, aby obsahovali dôležité informácie a vysvetlenia pedagogických, psychologických, sociálnych a zdravotných prístupov, aj inšpirácie užitočné v pedagogickej práci. Zámerom autorského tímu bolo poskytnúť pedagógom odbornú pomoc, aby zvládali výchovu a starostlivosť o najmenšie deti v súlade s právnymi predpismi i ich potrebami. Deťom tak pomôžu osobnostne rásť a zároveň prežívať šťastné detstvo. Spokojní rodičia budú už len ako bonus.
Prečítajte si tiež: Prevencia kriminality a postpenitenciárna starostlivosť
Tuký sa stanem škôlkarom: Prehľad toho, čo by dieťa v jednotlivých etapách života do troch rokov mohlo v konkrétnych oblastiach približne vedieť, spolu s naznačením podnetov a aktivít, ktoré ho ku konkrétnym schopnostiam vedú. Brožúra prináša oporné body ukazujúce, ktorými smermi a akými podnetmi môžeme podporovať učenie sa a vývin detí, a ako sa môžeme presvedčiť, že toto učenie dieťa naozaj podnecuje a posúva vpred. Príručka prináša jednoduchý prehľad toho, čo by dieťa v jednotlivých etapách života do troch rokov mohlo v konkrétnych oblastiach približne vedieť, spolu s naznačením podnetov a aktivít, ktoré ho ku konkrétnym schopnostiam vedú a ktoré sa odohrávajú v interakcii s dospelými v prostredí, ktoré je pre dieťa priaznivé.
Hry v materskej škole pre deti od dvoch rokov: Brožúra prináša námety na aktivity a hry, využiteľné vo výchovno-vzdelávacom procese v materskej škole, rozdelené podľa veku detí - dvojročných maličkých nevynímajúc. Brožúra prináša obsah v podobe, v akej ešte táto téma nebola spracovaná. Je rozdelená na hry s riekankami a hry s rozprávkami. V úvodnej časti sa nachádza kapitola charakterizujúca profil dvojročného dieťaťa, ktorý by mal pomôcť pedagógom v MŠ pri práci - hrách aj aktivitách s deťmi. V druhej časti sú uvedené rozprávky, ktoré súvisia s hrami na rozprávky, ako pomôcka, aby ich pedagógovia v MŠ nemuseli už viac prácne vyhľadávať. Každá aktivita je prehľadne zaradená do príslušnej vekovej kategórie, aj v závislosti na ročné obdobie.
Dvojročné deti v predškolním vzdělávání - aktivity a činnosti: Súbor samostatných aktivít aj tematických celkov, ktoré spracovali skúsené učiteľky z materských škôl na základe činností vyskúšaných s dvojročnými deťmi. Pri každej aktivite je prehľadne uvedený odporúčaný počet detí, rozvíjané oblasti, ročné obdobie pre realizáciu aj náročnosť na prípravu. Súčasťou každej aktivity je reflexia z praxe, námety na rozširujúce činnosti a priestor pre poznámky, ktorý umožní zdieľanie skúseností a odporúčaní medzi učiteľkami vašej MŠ. Súbor samostatných aktivít aj tematických celkov overených praxou s dvojročnými deťmi.
Dvojročné deti v predškolním vzdělávání - od podzimu do zimy: Metodika pre pedagógov v materských školách, ktorá pomôže zorientovať sa v aktuálnych otázkach predškolského vzdelávania, konkrétne v oblasti vytvorenia optimálnych podmienok pre vzdelávanie dvojročných detí v materskej škole.
Dvojročné deti v predškolním vzdělávání - od jara do léta: Metodika pre pedagógov v materských školách, ktorá pomôže zorientovať sa v aktuálnych otázkach predškolského vzdelávania, konkrétne v oblasti vytvorenia optimálnych podmienok pre vzdelávanie dvojročných detí v materskej škole.
Prečítajte si tiež: Prevencia rizík v opatrovateľskej starostlivosti
Materská škola naučí deti viac, než dokáže rodič doma, pretože sa tu dieťa učí aj od ostatných detí. Deti sa začínajú učiť od narodenia a predškolská výchova zohráva dôležitú úlohu pri rozvoji a rozširovaní kognitívnych a sociálnych zručností detí. Mozog dieťaťa sa veľmi rýchlo vyvíja a s každým novým poznatkom v ňom vznikajú nové neurónové spojenia, ovplyvňujúce myslenie, cítenie a reakcie dieťaťa aj v dospelosti.
Predškolská trieda v škôlke je vnímaná ako "malá prvá trieda". Nároky na deti sú vyššie, no nie tak, aby ich nezvládali, ale aby im uľahčili nástup do školy. Deti sa v škôlke učia nové veci a rozvíjajú svoje schopnosti. Okrem toho sa učia správať v kolektíve a budujú si sebavedomie. Deti, ktoré navštevujú materskú školu, sú lepšie pripravené na základnú školu. Majú bohatšiu slovnú zásobu, základy matematických zručností, rozvinutejšiu jemnú aj hrubú motoriku.
Predškolská dochádzka je miestom, kde sa dieťa stretáva v štruktúrovanej organizácii s učiteľmi a deťmi. Naučí sa postupovať podľa pokynov, prihlásiť sa, keď chce hovoriť, sústrediť pozornosť na učiteľa, klásť mu otázky. Zároveň sa dieťa učí rešpektovať a tolerovať ostatné deti.
V škôlke sa dieťa učí riešiť problémy svoje aj ostatných. Hrá sa s rovesníkmi, buduje si sebadôveru a dôveru v ostatných. Deti v škôlke rýchlo zistia, že mnoho vecí dokážu samé a nemusia o všetko prosiť mamu. Pre ich sebavedomie je to veľký krok.
Deti majú tisícky otázok a rodičia nemajú neobmedzenú kapacitu. V škôlke deti dostanú veľa odpovedí aj skôr, než sa spýtajú. Hľadajú ich s kamarátmi skúmaním, experimentovaním, konverzáciou.
Prečítajte si tiež: Všetko o poručníctve a náhradnej starostlivosti
Niektoré deti sú pre škôlku zrelé už vo veku 2,5 roka. Od troch rokov by škôlku malo postupne zvládnuť každé dieťa. Niektorým to ide ľahšie, s inými je treba viac trpezlivosti, no netreba sa vzdávať.
Napriek výhodám predškolskej dochádzky existujú rodičia, ktorí sú voči nej skeptickí. Pozrime sa na najčastejšie argumenty, pre ktoré svoje deti do predškôlky dať nechcú.
Doma sa deti naučia čítať, počítať, používať nožnice, zaviazať si šnúrky, umyť si ruky pred obedom a ďalšie praktické zručnosti. Čo sa však doma nenaučia, je interakcia s inými deťmi. Zdieľanie skúseností v kolektíve. Správanie sa medzi rovesníkmi.
Predškolské vzdelávanie u detí posilňuje schopnosti, ktoré získali doma. Učitelia a vychovávatelia sú odborníci, pracujúci so špeciálnymi metódami na posilnenie fyzického, sociálneho, emocionálneho, kognitívneho a jazykového vývoja dieťaťa.
Okrem toho ak dieťa počúva takéto podhodnocovanie učiteľov a vychovávateľov, osvojuje si ho a prenáša ho aj do predškolského a školského zariadenia. A to vo vzťahu učiteľ - dieťa nerobí dobre.
Hra je pre deti najlepší spôsob, ako sa naučiť komunikovať, spolupracovať, riešiť problémy, vychutnávať si aktivity, budovať si sebavedomie a byť súčasťou komunity. Pri hraní hier a spievaní sa vytvárajú nové a nové neurónové prepojenia v mozgu.
Pri hraní hier deti ukoja svoju zvedavosť, naučia sa tímovej práci, zdieľaniu praktík a rozvoju činností pri riešení problémov.
Spievanie povzbudzuje rozvoj reči a jazyka, rozširuje slovnú zásobu, zlepšuje komunikačné zručnosti. Spievanie deťom uľahčuje osvojovanie si nových zručností. Piesňou sa naučia abecedu, farby aj počítať.
Dlhotrvajúca štúdia HighScope Perry Preschool rozdelila deti predškolského veku do dvoch skupín. V jednej boli tí, ktorí predškolské zariadenie navštevovali a v druhej deti, ktoré do škôlky nechodili. Vedci tieto deti sledovali až do veku 40 rokov.
Nástup dieťaťa do materskej školy je asi najzlomovejším okamihom v živote človeka. Je to deň, kedy vstupujeme do inštitúcie, a teda do inštitucionálnych procesov. Musíme sa naučiť prispôsobiť, deliť sa o pozornosť dospelého s mnohými ďalšími deťmi a preto záleží mimoriadne významne na tom, ako dobre sú deti na zaškolenie zrelé. Deti totiž na rozdiel od dospelých podstatne menej premýšľajú a "špekulujú" - nemajú k tomu ani zrelosť, ani skúsenosti. Deti predovšetkým prežívajú. Veľmi podceňujeme, že o svojich pochybnostiach a pocitoch nedokážu hovoriť, ale drámy, ktoré sa v nich dejú, sú obrovské. Preto aj dobre vedené a milované dieťa prežíva nástup do materskej školy ako obrovskú záťaž.
Ideálny vek na nástup do materskej školy sa stanoviť nedá. Pravdupovediac, celý systém predškolského vzdelávania vôbec nie je prirodzený. Tisíce rokov deti vyrastali v komunitách príbuzných a na ich výchove podieľali príbuzní, staršie deti z rodiny, ako aj cudzie deti. Zriadenie materských škôl bolo vynútené sociálnym tlakom na zamestnanosť matiek. Skúsenosti z uplynulých desaťročí nám ale ukazujú, že najskorší vek pre zaškolenie je tri roky. Ale vek je pritom vlastne tá najrizikovejšia podmienka. Ďaleko dôležitejšie je, ako je dieťa na tom s vnútornými procesmi zrelosti, teda jeho emocionálnou a sociálnou zrelosťou. Preto, pokiaľ je zvykom zaškolovať deti vo veku troch rokov, je potrebné, aby sme ho na nástup do školy dostatočne pripravili. Zaškolovanie detí mladších ako tri roky považujem za rizikové v akejkoľvek zemi a nielen, že sa nám to vypomstí v budúcnosti, ale už sa to aj deje - všimnite si zvláštne napätie, ktoré sa v našom "civilizovanom svete" deje. To sú predovšetkým dôsledky nedostatočného citového sýtenia v ranom detstve a predčasného zaškolenia.
Je to niekoľko faktorov: dieťa by malo mať prežitý proces, ktorému sa ľudovo hovorí "obdobie vzdoru". Je to proces, ktorý dieťaťu vytvára predstavu a skúsenosť, že sa svet netočí len okolo neho - niektoré javy sa dejú, aj keď sa mi to nepáči a niektoré sa nedejú, aj keď sa mi to páči. A je nutné, aby túto skúsenosť dieťa nezískavalo až samotným zaškolením. Odrazí sa to totiž na jeho vzťahu ku škole na celý život.
Ďalším faktorom je vnútorná zrelosť - fakt, že dieťa má vybudovanú dostatočnú citovú autonómiu vo vzťahu k matke. Inými slovami nesmie prepadať panike, že ak ju pár hodín neuvidí, tak ju už neuvidí nikdy. Lenže je v tom háčik - nejedná sa len o proces, že musí bez mamy vydržať, ale ešte naviac bez nej musí vydržať v inom prostredí. Preto je potrebné deti "otužovať" nielen na neprítomnosť mamy, ale tiež na neprítomnosť mamy v iných prostrediach. Dobrým merítkom je to, či je dieťa schopné prespať u babky alebo tety, prípadne u kamarátky bez mamy a bez toho, aby sme riešili paniku: "Mami, okamžite si pre mňa príď…" Veľmi dôležité je uvedomiť si tiež, že argument "on sa do škôlky teší" alebo "on potrebuje ísť už medzi deti" je slepý - dieťa nevie, čo je to chodiť do škôlky každý deň a byť tam každý deň bez mamy!
A, samozrejme, platí, že dieťa by nástupom do škôlky malo byť úplne samostatné, čo sa týka sebaobsluhy. Teda, že sa dokáže samo obliecť, prezliecť, obuť, prezuť, najesť sa, vysmrkať sa, utrieť si zadoček a pod. Pokiaľ ku svojej sebaobsluhe potrebuje dospelého, je v situácii, ktorá pre neho nemá riešenie. Musí sa o neho postarať vľúdna, ale úplne cudzia osoba. Čo má zase vplyv na jeho sexuálny a intímny vývin. Nezabúdajme pri tom na to, že aj veľmi dobre pripravené dieťa si v materskej škole zvyká približne 6 mesiacov.
Áno, samozrejme, je to ťažšie. Paradoxne si ale vôbec nie sme bližší. Len je nutné si ujasniť, čo je to "kedysi". Pred sto rokmi sa deti od matiek neodlučovali. Batolili sa okolo nich a matkina neprítomnosť jednoducho nebola problém. Pri tom sa učili prirodzene návykom a povinnostiam. Navyše mali ďaleko viac súrodencov. Kedysi deti nepoznali samotu. V bližších časových horizontoch je to už inak - prebehli dve príšerné svetové vojny, na našich územiach odporná komunistická totalita a to zmenilo mnoho javov. Predovšetkým prišla nielen chuť, ale aj potreba, aby ženy chodili do práce. Budovanie socializmu, ale tiež potreba žien osamostatniť sa bola tak rýchla, že ju stále neberieme dosť vážne. Takže si myslím, že sú si dnes ľudia ďalej - citovo sme otupeli, i keď citové potreby máme stále rovnaké. Ďaleko viac riešime veci ako city. Moja skúsenosť je, že deti nastupujú do materských škôl ďaleko menej citovo nasýtené, hoci majú všetko. A kto stráda, ten sa bojí viac zmeny, takže si na zmeny aj podstatne horšie zvykajú.
Myslím si, že sme si vzdialenejší. Viete, keď ľudia dosiahnu dostatok, mali by sa logicky začať venovať svojmu citovému a sociálnemu rastu. Ale nie je to tak. Naša prehistorická obava z nedostatku nás vedie k tomu, aby sme nemali nikdy dosť. Preto sa detí zbavujeme do inštitúcií skôr ako je nutné a ospravedlňujeme to poskytovaním toho, o čo deti reálne nestoja - hromadami vecí, jedla, všemožnej zábavy. Spokojnosť dieťaťa je závislá na kvalite rodinnej intimity a teda máme ako civilizácia obrovský problém. Nezabúdajme, že človek sa učí najviac napodobňovaním, takže pokiaľ nemal rodič sám so svojimi rodičmi blízky vzťah, nevie ho sám ani tvoriť. Myslím si, že je to teda opačne - sme si viac cudzí, väčšina ľudí citovo stráda a hľadá neefektívne riešenia. A zneužívanie sociálnych sietí je toho len dôkazom. Kto sa pýta detí, či chcú byť na internete? Už len samotný fakt, že ľudia sa prezentujú ako milujúci rodičia, keď fotia a zverejňujú svoje deti online, zaváňa faktom, že v skutočnosti nevedia city prejavovať. Keď vám niekto bude priveľmi básniť o svojich citoch, väčšinou presviedča sám seba o niečom, čo tak nie je.
Táto zmena je náročná pre všetkých. Len pre niektoré deti je náročnejšia. Stále sa podceňuje, že sme tvory veľmi závislé na "svojom priestore", "svojom mieste" a "svorke". Keď si uvedomíte, prečo sa tešíte domov, máte odpoveď. A teraz si predstavte, že máte tri roky a máte sa zmieriť s tým, čo nechcete - byť odlúčený od maminky, spolu s množstvom iných, rovnako neistých detí v starostlivosti vzdelaných, vľúdnych, ale proste cudzích žien v úplne novom cudzom prostredí.
A k tomu sú niektoré deti viac citlivé na mnoho javov - rovnako ako dospelí sú deti najrozdielnejšie v tom, na čo sú zvýšene citlivé. Môže to byť adaptácia na zmenu, vyššia dispozícia k závislostiam ( tá sa spozná okrem iného práve zvýšenou fixáciou dieťaťa na mamu), súrodenec, s ktorým je mama doma… Za nepochopiteľné považujem, že sa nikto nezaoberá faktom, že deti, ktorých matky sú doma, nemajú ako pochopiť, prečo majú byť odložené v materskej škole. To, ako masívne to ovplyvňuje ich sebadôveru, vzťah so súrodencom a tým pádom i vzťahy v živote nebudem radšej ďalej komentovať.
Nie je rozumné vyhovieť všetkým potrebám detí. Je to v skutočnosti daň z prebytku. Deti majú byť optimálne citovo sýtené. Platia tu dve pravidlá, ktoré je ťažké spochybniť: 1. Dieťa neumrie dobrovoľne hladom. 2. Dieťa sa nedá rozmaznať nehou.
Rodičia sa majú riadiť pravidlom, že dieťa bude milované tak, ako potrebuje - hovorí sa tomu citové evolučné optimum. A potom má dostať to, čo potrebuje "k prežitiu". A o všetko ostatné by sa malo naučiť zaslúžiť. Dnes deti všetko dostávajú, skôr, ako si to stihnú priať. A to, že v materskej škole dieťa zistí, že nie je stredobodom sveta, je informácia o už zmienenom fakte, že nemá prežitú kľúčovú skúsenosť "obdobie detského vzdoru".
To rozhodne áno. Nepoznám ťažšiu profesiu ako je učiteľka v materskej škole. Na jednej strane si dnes rodičia všetko zjednodušujú. Spočítajte si, koľko detí v triede nezvláda samoobsluhu. Čo učiteľky študujú, aby utierali polovici detí zadky? Naviac sú dnes ľudia nielen informovanejší, zdráham sa povedať vzdelanejší, ale tiež drzejší. Takže, čo sa im nechce, proste nechajú na učiteľkách a pokojne tvrdia, že "doma to dokáže" alebo že "doma to nerobí" … Naviac vďaka sociálnym sieťam sa môžu uisťovať v tom, že je to tak správne. Občas som zaskočený tým, čo všetko si ľudia vymyslia a označia to za svoje "právo". K práci učiteliek v materských školách by sme mali pristupovať s najväčším rešpektom a pokorou. Sú to veľmi pracovité ženy, ktoré majú často ten hendikep, že proste nedokážu odlíšiť rolu ženy/matky od role učiteľky.
Na Slovensku až doteraz neexistovala publikácia, ktorá by materským školám, jasliam a iným zariadeniam pre deti sumarizovala informácie k všetkým aspektom starostlivosti o najmenšie deti, vrátane legislatívnej. Publikácia obsahuje najnovšie legislatívne predpisy, teoretické poznatky a praktické skúsenosti týkajúce sa výchovy a starostlivosti o deti v ranom detstve (konkrétne o 2- až 3-ročné deti). Zámerom autorského tímu bolo poskytnúť pedagógom odbornú pomoc, aby zvládali výchovu a starostlivosť o najmenšie deti v súlade s právnymi predpismi i ich potrebami. Deťom tak pomôžu osobnostne rásť a zároveň prežívať šťastné detstvo. Spokojní rodičia budú už len ako bonus.