Štátna pomoc pre nezamestnaných občanov na Slovensku

Nezamestnanosť predstavuje pre jednotlivcov aj pre celú spoločnosť vážny problém. Slovenská republika sa snaží túto situáciu riešiť prostredníctvom rôznych foriem podpory pre nezamestnaných občanov. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o systéme štátnej pomoci pre nezamestnaných na Slovensku, vrátane finančných dávok, príspevkov a služieb, ktoré sú dostupné pre osoby bez práce.

Pomoc v hmotnej núdzi

Právne vzťahy pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi a jednorazovej dávky upravuje zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pomoci v hmotnej núdzi“). Hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem. Ak je domácnosť v hmotnej núdzi, neznamená to, že má vždy nárok na poskytnutie pomoci v hmotnej núdzi, pretože pomoc v hmotnej núdzi sa poskytuje iba do sumy nárokov stanovených v zákone o pomoci v hmotnej núdzi, nie do sumy životného minima.

Posudzovanie príjmu

Pri posudzovaní hmotnej núdze a poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi sa započítavajú príjmy členov domácnosti. Príjem na účely tohto zákona je príjem podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v znení neskorších predpisov a štipendium študenta v doktorandskom študijnom programe v dennej forme. Zákon o pomoci v hmotnej núdzi stanovuje, ktoré príjmy sa na účely zákona nepovažujú za príjem.

Od 1. septembra 2025, s cieľom motivovať členov domácnosti zamestnať sa a zotrvať v zamestnaní, došlo k zmenám pri posudzovaní príjmu. Zvýhodnené započítavanie príjmov sa uplatňuje v období 6 mesiacov od vzniku prvého pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu (napr. štátnozamestnanecký alebo služobný pomer), ktorý vznikol počas poskytovania pomoci v hmotnej núdzi, najskôr od 01.09.2025.

Sumy dávky a vyššie uvedených príspevkov platné k 31. decembru kalendárneho roka sa upravujú každoročne, k 1. januáru kalendárneho roka koeficientom, ktorým boli k 1. júlu predchádzajúceho kalendárneho roka upravené sumy životného minima. Sumy dávky a príspevkov ustanovuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR opatrením, ktorého úplné znenie sa vyhlasuje v Zbierke zákonov SR najneskôr do 31. decembra.

Prečítajte si tiež: Prevencia kriminality a postpenitenciárna starostlivosť

Povinnosti členov domácnosti

Dávka je určená na zabezpečenie základných životných podmienok. Za účelom sprostredkovania vhodného zamestnania je člen domácnosti, ktorý nie je v evidencii uchádzačov o zamestnanie, povinný na výzvu úradu vyplniť dotazník „Údaje o osobe v hmotnej núdzi pre účely sprostredkovania zamestnania“. Dávka sa znižuje, ak člen domácnosti nie je uchádzačom o zamestnanie a odmietol ponuku vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom bez vážnych dôvodov alebo odmietol nástup do vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom bez vážnych dôvodov, alebo sa nedostavil na úrad alebo na miesto určené úradom na účel ponuky vhodného zamestnania bez vážnych dôvodov.

Dávka sa znižuje o sumu dávky pre jednotlivca za každého plnoletého člena domácnosti aj v prípade opakovaného skončenia vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom do jedného mesiaca od jeho vzniku. Pri opakovanom porušení povinností súvisiacich so sprostredkovaním vhodného zamestnania úradom sa dávka zníži za každého plnoletého člena domácnosti až na 3 kalendárne mesiace. Počas zníženia dávky z uvedených dôvodov sa člen domácnosti nemôže zúčastňovať vykonávania činnosti v rozsahu 32 hodín mesačne.

Zákon o pomoci v hmotnej núdzi stanovuje, na ktorých členov domácnosti sa nevzťahuje povinnosť vykonávať činnosti v rozsahu 32 hodín mesačne alebo prijať zamestnanie sprostredkované úradom.

Ochranný a aktivačný príspevok

Ochranný príspevok je určený na zabezpečenie osobných výdavkov člena domácnosti, ktorý nemá možnosť zabezpečiť si príjem alebo zvýšiť si príjem vlastnou prácou, napr. sa osobne, každodenne a riadne stará o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanú na pomoc inej fyzickej osoby, ktorej stupeň odkázanosti určuje Zákon č. 376/2024 Z. z. Ak nepriaznivý zdravotný stav občana trvá bez prerušenia dlhšie ako 3 po sebe nasledujúce mesiace, nárok na ochranný príspevok zaniká posledným dňom kalendárneho mesiaca, v ktorom uplynuli 3 mesiace, počas ktorých nepriaznivý zdravotný stav trval. Nárok na ochranný príspevok zaniká aj ak došlo k nesplneniu oznamovacej povinnosti o začatí alebo skončení dočasnej pracovnej neschopnosti, do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom sa zistilo nesplnenie tejto povinnosti.

Aktivačný príspevok je určený na podporu získania, udržania, prehĺbenia alebo zvýšenia vedomostí, odborných zručností, praktických skúseností, pracovných návykov na účely zvýšenia pracovného uplatnenia na trhu práce. Aktivačný príspevok sa od 1. septembra 2025 poskytuje na 3 úrovniach, pričom výška poskytnutého príspevku je odstupňovaná podľa miery aktivácie občana v hmotnej núdzi.

Prečítajte si tiež: Prevencia rizík v opatrovateľskej starostlivosti

Pomoc v hmotnej núdzi je poskytovaná v peňažnej forme, vecnej alebo kombinovanej forme, osobitný príspevok sa poskytuje v peňažnej forme. Poskytujú sa v hotovosti na adresu na území Slovenskej republiky alebo poukázaním na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky na území Slovenskej republiky. Jednorazovú dávku poskytuje obec a je určená na čiastočnú úhradu mimoriadnych výdavkov členov domácnosti, ktorá je v hmotnej núdzi.

Dávka v nezamestnanosti

Nárok na dávku v nezamestnanosti vzniká, ak poistenec poistenia v nezamestnanosti v posledných štyroch rokov pred zaradením do evidencie nezamestnaných bol poistený v nezamestnanosti najmenej tri roky. Problematiku dávky v nezamestnanosti upravuje § 104 a nasl. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v platnom znení (ďalej len zákon). Poistenec má podľa § 104 zákona nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej tri roky.

Obdobie dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti sa započítava na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti len vtedy, ak za toto obdobie poistenec zaplatil poistné na poistenie v nezamestnanosti do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom bol zaradený do evidencie nezamestnaných občanov, najneskôr v posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom bol zaradený do tejto evidencie. Poistencovi vznikne nárok na dávku v nezamestnanosti znovu najskôr po uplynutí troch rokov odo dňa zániku predchádzajúceho nároku na dávku v nezamestnanosti. Rok poistenia v nezamestnanosti je 365 dní poistenia v nezamestnanosti.

Podmienky a výplata dávky

Poistencovi, ktorý splnil podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti, nárok na dávku v nezamestnanosti podľa § 105 zákona vzniká odo dňa zaradenia do evidencie nezamestnaných občanov a zaniká uplynutím šiestich mesiacov (ďalej len “podporné obdobie v nezamestnanosti”). Do podporného obdobia v nezamestnanosti sa nezapočítava obdobie, počas ktorého poistenec nemá nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti z niektorého z nižšie uvedených dôvodov (§ 106). Nárok na dávku v nezamestnanosti zaniká vždy dňom vyradenia poistenca z evidencie uchádzačov o zamestnanie alebo dňom priznania starobného dôchodku. Nárok na dávku v nezamestnanosti sa posudzuje samostatne z každého poistenia v nezamestnanosti. Ak vznikne nárok na dávku v nezamestnanosti z viacerých poistení v nezamestnanosti, dávka v nezamestnanosti sa určí z úhrnu denných vymeriavacích základov na určenie výšky dávky v nezamestnanosti z tých poistení, z ktorých vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti a dávka v nezamestnanosti sa vypláca len jedna.

Poistencovi, ktorý bol vyradený z evidencie nezamestnaných občanov počas poberania dávky v nezamestnanosti z dôvodu začatia výkonu činnosti zamestnanca a v období kratšom ako tri roky od začatia výkonu činnosti zamestnanca bol opätovne zaradený do evidencie nezamestnaných občanov, vznikne nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti odo dňa opätovného zaradenia do tejto evidencie, a to v sume, v akej mu bola vyplácaná predchádzajúca dávka v nezamestnanosti. Nárok na dávku v nezamestnanosti zaniká uplynutím zostávajúcej časti podporného obdobia v nezamestnanosti.

Prečítajte si tiež: Všetko o poručníctve a náhradnej starostlivosti

Poistenec, ktorý bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie počas poberania dávky v nezamestnanosti z dôvodu začatia výkonu činností zamestnanca a obdobie poberania dávky v nezamestnanosti trvalo najmenej tri mesiace, má nárok na jednorazové vyplatenie 50 % dávky v nezamestnanosti za zostávajúcu časť podporného obdobia, ak o jej vyplatenie písomne požiada. Jednorazovým vyplatením dávky v nezamestnanosti poistencovi zaniká nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti podľa predchádzajúceho odseku.

Dávka v nezamestnanosti sa neposkytuje ak sa poberateľovi vypláca rodičovský príspevok.

Dávka v nezamestnanosti sa poskytuje za dni. Výška dávky v nezamestnanosti je 50 % denného vymeriavacieho základu.

Denný vymeriavací základ

Denný vymeriavací základ na určenie sumy dávky v nezamestnanosti je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na poistenie v nezamestnanosti dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie troch rokov predchádzajúcich dňu, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti. Z rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu sa vylučujú obdobia, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na poistenie v nezamestnanosti podľa § 140. Dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti nie je povinná platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti ani v období, počas ktorého sa jej poskytuje nemocenské.

Príspevky na podporu zamestnanosti

Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny poskytujú v súvislosti s nezamestnanosťou rôzne príspevky, ktorými stimulujú rast zamestnanosti vo svojom územnom obvode. Medzi tieto príspevky patrí aj príspevok na sťahovanie za prácou. Problematiku poskytovania týchto príspevkov upravuje § 49 a nasl. zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v platnom znení (ďalej len zákon).

Príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť

Samostatná zárobková činnosť na účely zákona je činnosť, ktorú vykonáva alebo prevádzkuje samostatne zárobkovo činná osoba. Medzi takéto osoby patrí napríklad osoba, ktorá vykonáva činnosť podľa osobitných predpisov alebo fyzická osoba, ktorá vykonáva podporované zamestnávanie podľa zákona.

Príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť podľa § 49 zákona sa poskytuje uchádzačovi o zamestnanie vedenému v evidencii uchádzačov o zamestnanie v určenej dĺžke, ktorý začne a bude túto činnosť vykonávať nepretržite najmenej dva roky, ak o príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť požiada písomne. Príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť sa poskytuje na úhradu nákladov súvisiacich so samostatnou zárobkovou činnosťou (ďalej len „príspevok”).

Príspevok sa neposkytuje uchádzačovi o zamestnanie, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím, ktorému bol poskytnutý príspevok na prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti alebo príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov. Príspevok sa poskytuje vo výške najviac 100 % z 24-násobku minimálnej celkovej ceny práce platnej ku koncu kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza kalendárnemu mesiacu, v ktorom sa príspevok poskytuje. Minimálna celková cena práce je súčet minimálnej mzdy a úhrady poistného na zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a príspevku na starobné dôchodkové sporenie platených zamestnávateľom.

Výška príspevku je závislá od typu regiónu oprávneného na poskytovanie štátnej pomoci podľa osobitného predpisu, od príslušnosti uchádzača o zamestnanie ku skupine znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie a priemernej miery evidovanej nezamestnanosti v okrese. Príspevok poskytuje úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, v ktorého územnom obvode sa vytvorí pracovné miesto na samostatnú zárobkovú činnosť. Úrad uzatvorí s uchádzačom o zamestnanie písomnú dohodu o poskytnutí príspevku.

Dohoda o poskytnutí príspevku obsahuje záväzok uchádzača o zamestnanie, že oznámi úradu každú zmenu dohodnutých podmienok najneskôr do 30 kalendárnych dní. Podmienkou uzatvorenia dohody o poskytnutí príspevku je absolvovanie prípravy na začatie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti, ktorú uchádzačovi o zamestnanie zabezpečí úrad, a predloženie podnikateľského zámeru uchádzača o zamestnanie spolu s predpokladanými nákladmi na začatie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti.

Občan, ktorý prestal prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť pred uplynutím 2 rokov, je povinný vrátiť pomernú časť príspevku pripadajúcu na čas, po ktorý sa neprevádzkovala alebo nevykonávala samostatná zárobková činnosť, a to v lehote do troch mesiacov, ak sa s úradom nedohodne na inej lehote a do evidencie uchádzačov o zamestnanie môže byť zaradený odo dňa nasledujúceho po uplynutí dvoch rokov od začatia prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti. Vrátenie príspevku sa nepožaduje, ak sa prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti skončilo z dôvodu úmrtia alebo zo zdravotných dôvodov. Občan, ktorý skončil prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti pred uplynutím dvoch rokov zo zdravotných dôvodov, môže byť zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie odo dňa nasledujúceho po skončení prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti.

Príspevok na zamestnávanie znevýhodneného uchádzača o zamestnanie

Definíciu znevýhodnený uchádzač o zamestnanie obsahuje § 8 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v platnom znení. Medzi znevýhodnených uchádzačov patrí napríklad občan so zdravotným postihnutím. Prvé pravidelné platené zamestnanie je zamestnanie, ktoré trvalo viac ako šesť po sebe nasledujúcich mesiacov.

Príspevok na zamestnávanie znevýhodneného uchádzača o zamestnanie vedeného v evidencii uchádzačov o zamestnanie v určenej dĺžke sa poskytuje, podľa § 50 zákona, zamestnávateľovi, ktorý prijme znevýhodneného uchádzača o zamestnanie do pracovného pomeru na vytvorené pracovné miesto (ďalej len “príspevok”). Príspevok sa poskytuje mesačne vo výške najviac 100 % celkovej ceny práce na jedného znevýhodneného uchádzača o zamestnanie prijatého zamestnávateľom na vytvorené pracovné miesto.

Príspevok sa neposkytuje na zamestnávanie znevýhodneného uchádzača o zamestnanie, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím, na ktorého zamestnanie bol poskytnutý príspevok na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na ich zachovanie alebo príspevok na úhradu prevádzkovaných nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov. Za vytvorenie pracovného miesta u zamestnávateľa sa považuje zvýšenie počtu pracovných miest, ktoré predstavuje v priemere za 12 kalendárnych mesiacov v porovnaní s rovnakým predchádzajúcim obdobím celkový nárast počtu zamestnancov u zamestnávateľa. Celková cena práce je súčet mzdy a úhrady poistného na zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a príspevku na starobné dôchodkové sporenie, platených zamestnávateľom.

Príspevok poskytuje zamestnávateľovi úrad, v ktorého územnom obvode sa vytvorí pracovné miesto, ak o tento príspevok zamestnávateľ písomne požiada. Príspevok sa poskytuje najviac počas 24 mesiacov od uzatvorenia písomnej dohody o poskytnutí príspevku. Výška príspevku a dĺžka poskytovania príspevku závisia od príslušnosti okresu, v ktorom sa vytvorí pracovné miesto k typu regiónu oprávneného na poskytovanie štátnej pomoci, od záväzku zamestnávateľa zamestnávať nepretržite počas 12 mesiacov zamestnanca, na ktorého bol poskytnutý príspevok, a od priemernej miery evidovanej nezamestnanosti v okrese.

Úrad uzatvorí so zamestnávateľom písomnú dohodu o poskytnutí príspevku. Dohoda obsahuje záväzok zamestnávateľa, že do určeného termínu predloží pracovné zmluvy zamestnancov a najneskôr do 30 kalendárnych dní oznámi úradu každé skončenie pracovného pomeru.

Absolventská prax

Absolventská prax, podľa § 51 zákona, je získanie odborných zručností a praktických skúseností u zamestnávateľa, ktoré zodpovedajú dosiahnutému stupňu vzdelania absolventa školy. Za absolventskú prax za podmienok ustanovených týmto zákonom je možné považovať aj získavanie alebo prehlbovanie odborných zručností alebo praktických skúseností uchádzačom o zamestnanie do 25 rokov veku, ktoré rozšíria ich možnosti uplatnenia na trhu práce. Za absolventa školy sa na účely tohto ustanovenia okrem absolventa školy považuje každý uchádzač o zamestnanie do 25 rokov veku bez ohľadu na to, či skončil sústavnú prípravu na povolanie a bez ohľadu na to, či získal pravidelne platené zamestnanie.

Absolventská prax sa vykonáva na základe uzatvorenej písomnej dohody o absolventskej praxi medzi absolventom školy vedeným v evidencii uchádzačov o zamestnanie v určenej dĺžke a úradom a na základe uzatvorenej písomnej dohody medzi úradom a zamestnávateľom. Absolventská prax sa vykonáva v rozsahu 20 hodín týždenne. Začiatok pracovného času a jeho rozvrh určuje zamestnávateľ. Po skončení absolventskej praxe vydá zamestnávateľ absolventovi školy potvrdenie o vykonaní absolventskej praxe.

Počas vykonávania absolventskej praxe poskytuje úrad absolventovi školy paušálny príspevok na úhradu jeho nevyhnutných osobných výdavkov spojených s vykonávaním absolventskej praxe. Úrad poskytne absolventovi školy náhradu poistného na úrazové poistenie počas vykonávania absolventskej praxe, ak absolvent školy uzatvorí zmluvu o úrazovom poistení. Zamestnávateľovi, u ktorého absolvent školy vykonáva absolventskú prax, poskytuje úrad paušálny príspevok na úhradu jeho nevyhnutných výdavkov spojených s vykonávaním absolventskej praxe jedným absolventom školy.

Počas vykonávania absolventskej praxe má absolvent školy nárok na voľno v rozsahu 10 pracovných dní. Tento nárok vzniká najskôr po uplynutí dvoch mesiacov vykonávania absolventskej praxe. Okrem poskytnutia voľna v rozsahu desiatich pracovných dní zamestnávateľ ospravedlní absolventovi školy neprítomnosť na vykonávaní absolventskej praxe z dôvodu jeho dočasnej pracovnej neschopnosti alebo z dôvodu ošetrovania člena rodiny.

Dohoda medzi úradom a absolventom školy obsahuje záväzok úradu uhrádzať absolventovi školy paušálny príspevok do desiatich dní po uplynutí kalendárneho mesiaca, za ktorý sa paušálny príspevok poskytuje. Dohoda medzi úradom a zamestnávateľom obsahuje záväzok úradu pravidelne mesačne poukazovať zamestnávateľovi na jeho účet paušálny príspevok do desiatich dní po uplynutí kalendárneho mesiaca, za ktorý sa paušálny príspevok poskytuje.

Aktivačná činnosť

Aktivačná činnosť je, podľa § 52 zákona, podpora udržiavania pracovných návykov uchádzača o zamestnanie. Aktivačná činnosť sa vykonáva v rozsahu najmenej desiatich hodín týždenne a 40 hodín mesačne okrem mesiaca, v ktorom sa aktivačná činnosť začala. Aktivačná činnosť sa môže vykonávať formou menších obecných služieb pre obec organizovaných obcou a formou dobrovoľníckych prác organizovaných právnickou osobou alebo fyzickou osobou.

Menšie obecné služby pre obec organizované obcou na účely tohto zákona sú formou aktivačnej činnosti uchádzača o zamestnanie vykonávaním prác, ktoré sú určené na zlepšenie ekonomických podmienok, sociálnych podmienok, kultúrnych podmienok a životného prostredia obyvateľov obce.

Právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá organizuje dobrovoľnícke práce, môže byť napríklad neinvestičný fond vykonávajúci verejnoprospešnú činnosť. Úrad poskytuje obci, právnickej osobe a fyzickej osobe príspevok, ktorý možno použiť na úhradu časti nákladov na ochranné pracovné prostriedky, úrazové poistenie uchádzačov o zamestnanie vykonávajúcich aktivačnú činnosť a na úhradu časti celkovej ceny práce zamestnanca, ktorý organizuje aktivačnú činnosť uchádzačov o zamestnanie. Príspevok možno použiť aj na úhradu časti nákladov na pracovné náradie a časti ďalších nákladov, ktoré súvisia s aktivačnou činnosťou; obsah ďalších nákladov určí ústredie vnútorným predpisom.

Príspevok sa poskytuje na základe uzatvorenej písomnej dohody medzi úradom a obcou, a to na základe uzatvorenej písomnej dohody medzi úradom a právnickou osobou alebo fyzickou osobou a na základe uzatvorenej písomnej dohody medzi úradom a mimovládnou organizáciou mesačne vo výške najviac 10 % z celkovej minimálnej ceny práce na jedného uchádzača o zamestnanie vykonávajúceho aktivačnú činnosť, najdlhšie počas trvania aktivačnej činnosti. Celková výška príspevku je závislá od počtu uchádzačov o zamestnanie prijatých na vykonávanie aktivačnej činnosti a od počtu zamestnancov, ktorí organizujú vykonávanie aktivačnej činnosti.

Sociálne poistenie a zabezpečenie

Sociálne poistenie garantuje zabezpečenie v prípade choroby, materstva, úrazu a choroby z povolania, nezamestnanosti, staroby, či invalidity a pre prípad úmrtia. Sociálne poistenie je poistenie, ktoré na Slovensku upravuje zákon o sociálnom poistení. Poskytovanie dávok z jednotlivých druhov sociálneho poistenia závisí od konkrétnej životnej situácie.

V oblasti sociálneho zabezpečenia je najdôležitejšie vedieť, v ktorom štáte je potrebné platiť poistné na sociálne a zdravotné poistenie. Od toho závisia aj nároky na dávky sociálneho zabezpečenia, ako sú napríklad rodinné dávky, prípadne iné dávky sociálnej ochrany. Predpokladom výplaty a poskytovania dávok sociálneho zabezpečenia je ich uplatnenie. Najčastejšou formou uplatnenia je podanie písomnej žiadosti na príslušnom úrade, keďže na Slovensku existuje niekoľko úradov a každý z nich poskytuje iný typ dávok sociálneho zabezpečenia.

Koordinácia sociálneho zabezpečenia v rámci EÚ

V rámci EÚ existuje 27 rôznych systémov sociálneho zabezpečenia. Ak ste migrujúci pracovník a pracujete v niektorom z členských štátov, je dôležité určiť, systém sociálneho zabezpečenia ktorého štátu sa na vás vzťahuje. Cieľom koordinačných nariadení EÚ je zabezpečiť, aby uplatňovanie rôznych vnútroštátnych systémov sociálneho zabezpečenia negatívne nepostihlo osoby, ktoré si uplatňujú svoje právo na voľný pohyb. Koordinácia ponecháva národné systémy nedotknuté, z čoho vyplýva, že rozdiely medzi národnými systémami zostávajú. Pri uplatňovaní koordinačných pravidiel sa môže stať, že sa dostanete do takej situácie, v ktorej nebudete mať nárok na určitú dávku v rámci určeného systému sociálneho zabezpečenia, keďže nespĺňate podmienky nárokov tohto systému.

Podľa koordinačných pravidiel platí princíp jednej legislatívy, to znamená, že osoba môže byť poistená na sociálne zabezpečenie výlučne v jednom členskom štáte EÚ, Nórska, Lichtenštajnska, Islandu (EHP), Švajčiarska alebo Veľkej Británie. Súčasne platí, že pokiaľ pracujete na území nejakého členského štátu vo všeobecnosti podliehate systému sociálneho zabezpečenia tohto členského štátu.

Uplatnenie nárokov na Slovensku

Pokiaľ sa na Vás vzťahuje slovenská legislatíva sociálneho zabezpečenia a chcete si uplatniť svoje nároky na jednotlivé dávky, resp. príspevky, musíte sa riadiť požiadavkami národnej legislatívy a predložiť požadované doklady a dokumenty. Vo všeobecnosti je dôležité vedieť, že pre to aby ste nejakú dávku zo sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky získali, musíte splniť podmienky nároku na dávku ustanovené v zákonoch Slovenskej republiky a podať žiadosť na príslušnú inštitúciu. Žiadosti obsahujú zoznam potrebných dokladov, ktoré musíte predložiť, v prípade ťažkostí Vám zamestnanci príslušnej inštitúcie poradia. Žiadosť o poskytnutie nejakej dávky/príspevku, odporúčame vo všeobecnosti podať čo najskôr, kedy sa nejaká životná situácie vyskytla. Po predložení všetkých dokladov potrebných na posúdenie Vášho nároku, Vám bude dávka poskytnutá zvyčajne na zadaný bankový účet.

tags: #starostlivosť #o #nezamestnaných #občanov #zo #strany