Starostlivosť o ovocné stromy a príprava na zimu

Zima môže byť pre ovocné stromy náročným obdobím. Mráz, vietor, hlodavce a iní škodcovia môžu spôsobiť vážne poškodenie, ktoré sa prejaví až na jar slabším kvitnutím a úrodou. Starostlivosť o ovocný strom nekončí pri výsadbe. Mal by som ho polievať počas zimy? Ako ho správne ostrihať či ochrániť pred škodcami? Existuje niekoľko jednoduchých krokov, ktoré môžeme podniknúť, aby sme naše stromy spoľahlivo ochránili a pripravili ich na ďalšiu sezónu.

Výsadba ovocných stromov na jeseň

Jeseň je ideálnym obdobím na výsadbu ovocných stromov. Po letných horúčavách sa pôda pomaly ochladzuje, no stále v nej zostáva dostatok tepla, aby sa stromy mohli rýchlo zakoreniť. Vďaka tomu sa na jar, keď teploty opäť začnú stúpať, strom môže zamerať na rast, a nie na zakorenenie.

Čo robiť po zasadení stromčekov?

Ako prvé by sme mali stromčeku dať oporu a poriadne ho poliať, ideálne dažďovou vodou. Dažďová voda je vždy najkvalitnejšia. U voľnokorenných stromov hneď po zasadení treba zostrihať korunku, aby bola rovná veľkosti koreňovej sústavy. Stačí ponechať stromu tri-štyri hlavné halúzky, z ktorých sa vytvoria kostrové haluze. Ak ho chcete pestovať napríklad ako kotlovitú korunu, nechajte si štyri haluze, ktoré idú do bokov. Ak ho chcete ako štíhle vreteno, nechajte jednu haluz, ktorá rastie dohora a 3-4 haluze nechajte rásť do bokov, pričom sa zrežú na rovnakú výšku.

Veľa ľudí nechá po zasadení voľnokorenného stromčeka všetky, aj bočné halúzky, ktoré má narastené, a taktiež neskrátia korunku. To má za následok to, že nadzemná časť stromu je väčšia ako koreňová sústava a nedokáže ho teda dostatočne zásobiť. Pokiaľ je strom v črepníku a má bohatú koreňovú sústavu, môže sa nechať korunka a iba haluze zostriháte na jednu výšku.

Príprava výsadbovej jamy a zasadenie stromu

1. Príprava výsadbovej jamy: Jama by mala byť o niečo väčšia ako koreňový bal stromu, ideálne s priemerom 50 až 60 cm a hĺbkou 40 až 50 cm.
2. Zasadenie stromu: Strom umiestnite do jamy tak, aby bol koreňový krčok (miesto, kde sa stonka mení na korene) na úrovni povrchu pôdy. Miesto očkovania nesmie byť pod zemou.
3. Zasypanie a polievanie: Jamu postupne zasypávajte zeminou a jemne ju utlačte, aby okolo koreňov nevznikli vzduchové medzery. Po výsadbe stromy pravidelne zavlažujeme. V prípade absencie závlahy by stromčeky vyparovali svojím povrchom nadmerné množstvo vody, čo by zákonite viedlo k ich úhynu. Preto musíme dopriať výpestkom toľko vody, aby jej mali korene stále dostatok na transport do nadzemných častí stromu.

Ovocné stromy potrebujú dostatok slnečného svetla, preto je výber správneho miesta kľúčový. Ideálne je miesto, ktoré je chránené pred silným vetrom, ale má svetlo počas celého dňa. Ak máte v záhrade ťažkú a ílovitú pôdu, je vhodné do nej pred výsadbou pridať piesok alebo kompost, čím zlepšíte odtok vody. Pri výbere miesta tiež zvážte priestor, ktorý bude strom potrebovať na rast.

Prečítajte si tiež: Prevencia kriminality a postpenitenciárna starostlivosť

Ochrana mladých ovocných stromov pred zimou

Mladé výsadby (1-3 roky) sú najcitlivejšie na mráz. Počas zimy ovocné stromy odpočívajú, no ich koreňový systém, kmeň a púčiky sú stále citlivé na mráz. Striedanie mrazov a teplejších dní, zamŕzanie pôdy a jej rozmrazenie môže spôsobiť poškodenie koreňov, špeciálne u mladých alebo na chlad citlivých stromčekov. Pôda aj kôra sa rozpínajú, keď je teplo a sťahujú, keď je zima. Tento proces rozpínania a sťahovania neraz poruší korene a spôsobí značné poškodenie mladých stromčekov.

Obalenie stromu

Ak bývate niekde na lazoch, obalte strom pletivom, aby ho neožrali srnky. Tie, čo sú exotickejšie ako napríklad figy, hurmikaki, granátové jablká a podobne sa im zvyknú, keď sú čerstvo vysadené, lístím izolovať korene a baliť do netkanej bielej textílie. Namiesto toho sa odporúča sledovať predpoveď počasia a deň predtým keď zahlásia, že bude - 10°C, obalíte stromček do bielej netkanej textílie a necháte ho tak až dokým neprestanú silné mrazy, cca koncom februára alebo v polovici februára. Korunku vysadených stromov režte až na jar, teraz ju iba obaľte.

Natieranie kmeňov

Žiadaným opatrením pred príchodom zimy je natieranie kmeňov. Používa sa na to ideálne vápenná reflexná farba. Dôležitý je i sekundárny efekt, ktorým je zabránenie praskaniu kmeňov v zimnom období. K tomu dochádza, keď sa počas teplých dní vplyvom silného žiarenia rozprúdia šťavy v zohriatych tmavých kmeňoch, následne počas nočného ochladenia pod bod mrazu zamrznú a mrznúca voda zväčšuje svoj objem. Biela farba slnečné žiarenie odráža, čo bráni ohrievaniu a následnému poškodeniu. Aj zimné slnko môže byť nebezpečné. Keď počas dňa slnečné lúče zohrejú kôru a v noci teplota prudko klesne, dochádza k tzv. mrazovým trhlinám.

Mulčovanie

Mulčovanie je ďalší dôležitý faktor pri ochrane stromov v najchladnejšom ročnom období. Ohreje korene, chráni ich pred škodlivými účinkami cyklov zmrazovania a topenia pôdy. Ako mulč môžeme použiť drevnú štiepku, nasekané zdravé listy alebo slamu. Nebojte sa navrstviť okolo stromov aj pár centimetrov mulču. Mulčujte v okruhu okolo kmeňa stromov s priemerom aspoň 90 až 120 centimetrov. Na jeseň je vhodné pridať aj mulč okolo kmeňa stromu. Vrstva mulča, či už zo slamy, lístia alebo drevnej štiepky, pomôže udržať vlhkosť v pôde a zároveň ochráni korene pred mrazmi.

Polievanie

Predtým, ako pôda zmrzne, doprajte stromom niekoľko výdatných dávok vody. Je to obzvlášť dôležité pre menšie stromčeky a v oblastiach väčšieho sucha. Zalievame po opadaní listov, pomocou hadice - pomaly a do hĺbky. Voda by mala preniknúť aspoň 30 centimetrov pod povrch pôdy. Stromy vysadené tento rok na jar a predovšetkým na jeseň budú potrebovať pravidelnú zálievku. Polievať však treba iba stromy, ktoré sú čerstvo vysadené na jeseň. Suchá zima je aj vtedy, keď napadne sneh. Treba si však uvedomiť, že 5 cm vody na takomto kúsku ako je plocha sadených koreňov je vlastne len 1-2 litre vody. Tak si predstavte, že za celú zimu by ste poliali stromček len litrom vody.

Prečítajte si tiež: Prevencia rizík v opatrovateľskej starostlivosti

Ochrana pred zverou a hlodavcami

V zime sú menej dostupné ďalšie zdroje potravy, a tak miestna divo žijúca zver začne hľadať aj v záhradkách. Ak žijete v oblasti, kde je takejto zveri viac, chráňte stromčeky pletivom. Aj malé hlodavce môžu počas zimy spôsobiť škody, najčastejšie obhrýzaním koreňov a kmeňov. Predídete tomu, keď okolo základne stromu použijete textilnú bariéru. Kôra mladých stromčekov je lákadlom pre zver, ktorá zablúdi do ovocného sadu. Kým niektoré kôru poškodia hryzením, ďalšie ju ohrozia pazúrmi. Prítomnosť mačiek v ovocnom sade už spôsobila vrásky nejednému ovocinárovi. Riešenie je jednoduché - na trhu sú dostupné rôzne chrániče, tubusy či plotovina na ochranu stromov proti ohryzeniu. Ak už k poškodeniu kôry dôjde, bezodkladne ju ošetrite vhodným stromovým balzamom.

Ochrana stromov v kvetináčoch

Aj keď je dôležité zazimovať ovocné stromy, ktoré máte vysadené priamo v zemi, absolútne nevyhnutné je chrániť tie, ktoré rastú v kvetináčoch. Tam totiž nie sú tak chránené ako v zemi a ich korene sú náchylnejšie na chlad. Ešte predtým, ako si vyberiete spôsob ich zazimovania si naštudujte viac informácii o rastline, ktorú pestujete. Zamerajte sa najmä na to, či a do akej miery je mrazuvzdorná, aké podnebie uprednostňuje a či vyžaduje cez zimu slnečné svetlo alebo môže prezimovať na tmavom mieste. Napríklad, veľa druhov citrusov je tropických a neznesú žiaden mráz. Naopak, jablká sú zvyčajne odolné a bez obáv znesú určité množstvo mrazu.

Ochrana pred chorobami a škodcami

Pri mladých stromčekoch sa odporúča čo najviac stromy postrekovať, aby mali čo najmenej škodcov a mohli energiu investovať do rastu, nie do boja so škodcami. Napríklad keď máš pri sebe slivky a broskyne, celé leto máš vošky na slivkách. Na zimu prechádzajú vošky na broskyne, kde si v koncoch halúzok vytvoria miesto na prezimovanie. Väčšinou teda striekam v predjarí slivky a broskyne. Keď vidím, že sa vošky premnožili, tak stromy postrekujem dokedy mi to dovoľuje situácia - ešte pred dozretím plodov. Samozrejme, netreba zabudnúť poodstrihávať konce halúzok kde vošky prezimovávajú. Ostatné ovocné stromy by som striekal až keď sa prejavia škodcovia. Na ostatných škodcov fungujú počas sezóny lepové pásy ako napríklad na vrtivky čerešňové, slivkové či orechové. Lepové pásy na kmene však nepoužívam, keďže mám na dvore a v záhrade tak veľa stromov, že sa jeden druhého dotýkajú.

Škodcovia dokážu prezimovať v kôre, pôde aj v zvyškoch listov. Na jar pred pučaním aplikujte olejový postrek (napr.

Jesenné upratovanie v sade

Odstráňte všetko popadané ovocie, ktoré hnije na zemi, aj zvyšky, ktoré zostali na konároch. Pozberajte opadané lístie, odstráňte konáre, ktoré vykazujú známky škodcov alebo chorôb. Tento pracovný úkon je v ovocnej záhrade často zanedbávaný a pestovatelia nechávajú listy voľne pod stromami. Treba si ale uvedomiť, že opadané lístie je v jarnom období zdrojom silnej primárnej infekcie. Prezimujú na nich napríklad vývinové štádiá chrastavitosti jabloní. Tie po jarnom oteplení a ovlhčení praskajú a vystreľujú spóry až do výšky 2 m. Spóry sa zachytávajú na vlhkých listoch, ktoré okamžite infikujú. Preto je dôležité pod chorými stromami všetko lístie zhrabať a spáliť. Pôdu pod stromami môžeme ešte pokryť vrstvou dobre vyzretého kompostu, ktorý pomáha rýchlejšiemu rozkladu zvyškov listov. Preventívnym opatrením pred chorobami v ďalšom roku je aj odstraňovanie tzv. múmií. „Múmiami“ rozumieme vyschnuté plody, ktoré ostali prilepené na konároch v korune stromov.

Prečítajte si tiež: Všetko o poručníctve a náhradnej starostlivosti

Rez ovocných stromov

K rezu ovocných stromov a krov pristupujeme až v jarnom období, no pre maliny a černice je vhodný čas na jeseň. Spomínané druhy plodia na vlaňajších výhonoch, ktoré po vyrodení odumierajú. Ostatnú časť rezu doladíme v jarnom období. Jesenný rez ovocných stromov je šetrnejší ako jarný, pretože stromy už prechádzajú do vegetačného pokoja. Zamerajte sa na odstránenie suchých, poškodených alebo chorých konárov. Odstráňte polámané a choré výhony. Takisto môžete vystrihať odrodené výhony malín a černíc.

Prebierka plodov

Keď už príde čas na to, aby som si plody na ovocnom strome nechal, je nutné robiť ich prebierku? Áno, je to vhodné. Ako príklad si môžeme uviesť jabloň. Tým, že z piatich vedľa seba rastúcich plodov odstrihnem tri, ďalšie dva narastú plnohodnotne veľké a chutné. Taktiež je to dobré aj z toho dôvodu, že keď jedno jablko priláka škodcu, červík sa ním prehryzie a znehodnotí ho, to až tak nevadí. Prebierku teda treba jednoznačne robiť. Ja som nedávno skúšal na hurmikaki nechať všetky plody zo zvedavosti, koľko ich bude. Má ich vyše štyristo, no sú malé. Niektorí robia prebierku už pri kvetoch, no to je nebezpečné z toho dôvodu, že ti môže práve tie dva kvety, ktoré si nechal na strome včela neopeliť a nebudeš mať žiadnu úrodu.

Ďalšie dôležité kroky

• Kontrola technických prvkov: V ovocnej záhrade máme, či si to uvedomujeme, alebo nie, veľké množstvo technických prvkov. Sú to všetky tie nerastlinné časti, ktoré nám umožňujú tvarovať či upevňovať stromy a smerovať tak k úspešnej úrode. Rovnako skontrolujeme upevnenie stromčekov ku kolíkom, aby nedošlo k zarezaniu špagátov či drôtov.
• Závlahové hadice: Závlahové hadice je vhodné prefúknuť, aby sme z nich dostali všetky zvyšky vody.
• Likvidácia chorých stromov: Jesenné obdobie je výnimočne vhodné aj na likvidáciu chorých či prestarnutých stromov a krov, rovnako ako aj odrôd a pestovateľských tvarov, ktoré sme sa rozhodli zo záhrady odstrániť a nahradiť ich inými. Stromy likvidujeme najskôr postupným zrezaním koruny, následne kostrových konárov a nakoniec vykopaním a vypáčením kmeňa aj s čo najväčším koreňovým systémom, čo je vďaka doposiaľ nezamrznutej pôde možné. Kmene a hrubé konáre necháme vysušiť a neskôr použijeme na kúrenie či opekanie. Odstránime všetky choré, prestarnuté a vírusmi napadnuté stromy (šarka, vírusová metlovitosť).
• Skladovanie úrody: Obratú úrodu jabĺk a hrušiek skladujeme po jednotlivých odrodách. Každá odroda má inú skladovateľnosť, preto nie je vhodné ich miešať. Odrody s krátkym časom skladovania konzumujeme prednostne, odrody s dlhšou skladovateľnosťou si ponecháme na neskôr. Dokončite zber ovocia a skontrolujte plody uložené v pivnici. Ak ste nestačili pozberať neskoré jablká a zachytil ich mráz okolo −5 °C, počkajte, kým poľaví, a až potom ich otrhajte. Mišpule zberajte až po mrazoch, keď získajú hniličkovú konzistenciu a stratia trieslovú zvieravosť.
• Starostlivosť o vtáctvo: Vyčistite staršie vtáčie búdky a rozvešajte nové kŕmidlá pre vtáky. Vtáky prikrmujte semiačkami, obilninami, olejnatými semenami či lojom.

Časté otázky

Začne ovocný strom rodiť už nasledujúci rok pokiaľ bol zasadený na jeseň?

To závisí od druhu stromu a jeho veku pri výsadbe. Niektoré stromy môžu začať rodiť už v nasledujúcom roku, ale väčšina potrebuje viac času na zakorenenie a rast pred tým, ako začne produkovať plody.

Je potrebné polievať čerstvo vysadené ovocné stromy v záhrade počas zimy?

Áno, je to vhodné. Stromy vysadené tento rok na jar a predovšetkým na jeseň budú potrebovať pravidelnú zálievku. Polievať však treba iba stromy, ktoré sú čerstvo vysadené na jeseň.

tags: #starostlivosť #o #ovocné #stromy #príprava #na