
Starostlivosť o ovocné stromy je kľúčová pre zabezpečenie bohatej a kvalitnej úrody. Správne postupy počas celého roka podporujú zdravý rast stromov, zvyšujú ich odolnosť voči chorobám a škodcom a zabezpečujú optimálnu produkciu plodov. Tento článok sa zameriava na starostlivosť o ovocné stromy počas prvých troch rokov pestovania, čo je kritické obdobie pre ich budúci rast a plodnosť.
Jar je obdobím, keď sa ovocné stromy prebúdzajú zo zimného spánku a začínajú nový rastový cyklus. Je to čas intenzívnej aktivity a vyžaduje si špecifické postupy starostlivosti.
Prerezávanie stromov na jar podporuje tvorbu nových výhonkov a zlepšuje prístup svetla do koruny, čo je nevyhnutné pre kvalitnú úrodu. S prácou sa začína vtedy, keď prejdú najväčšie mrazy. Stromy sa po zime preberajú k životu a s prerezaním sa lepšie vyrovnajú. Najprv sa strihajú jadroviny (napríklad hrušky a jablone), kôstkoviny je lepšie prerezávať až v období, v ktorom nehrozia nočné mrazy.
Odstráňte suché, poškodené alebo choré konáre a upravte tvar koruny podľa potreby. Na otázku prečo strihať existuje jednoduchá odpoveď - z prerezaných stromov vzíde väčšia úroda než z drevín, ktoré trpia nadbytkom vetiev a výhonkov v korune. Strom získa dostatok svetla, púčiky skôr vykvitnú. Plody sú tiež kvalitnejšie, pretože cez zimu uchovaná energia sa po prestrihaní koncentruje do menšieho množstva púčikov. Všeobecne platí, že sa rezy stromov delia podľa účelu na výchovné (robia sa na mladých stromoch), udržiavacie (rezy stromov na vrchole plodnosti) a omladzovacie.
Technikou tzv. výchovného rezu zabezpečíme zmenu pomeru medzi nadzemnou a podzemnou časťou v prospech podzemnej. Ovocný strom tak bude mať priestor na dobré zakorenenie a koruna ho nebude zbytočne vysiľovať. Ponecháme hlavný terminál a štyri základné bočné výhony, ktoré skrátime na 4 až 6 pukov, pričom rez vykonáme nad pukom smerujúcim von z koruny. Po hlbokom reze v prvom roku dochádza k nárastu silných a dlhých výhonov. Rez teda začneme odstránením konkurenčných výhonkov terminálu a kostrových vetiev. Ďalšiu kostrovú vetvu nepridávame, pretože by mohla príliš zahustiť korunu. Výnimku môžeme urobiť, ak potrebujeme nahradiť slabo sa vyvíjajúcu alebo poškodenú vetvu. Ďalej odstránime výhony smerujúce nevhodne do vnútra koruny, kostrové vetvy potom skrátime podľa sily približne o tretinu až polovicu na vonkajší puk. Mali by ostať v jednej rovine pod terminálom. Tu opäť postupujeme rovnako ako v druhom roku s tým rozdielom, že nerežeme však až tak hlboko. Kostrové vetvy a terminál skrátime približne o jednu tretinu a súčasne môžeme pristúpiť k založeniu druhého poschodia koruny. Nad najvyššie položenou vetvou prvého poschodia ponecháme ďalšie 2 až 3 silné výhony, najlepšie sú tie, ktoré smerujú do priestoru medzi kostrovými vetvami prvého poschodia. Tieto výhonky zrežeme približne na úrovni rezu kostrových vetiev z druhého roku. V ďalších rokoch vykonávame už iba udržiavací rez, pri ktorom odstránime prebytočné, slabé a poškodené vetvy.
Prečítajte si tiež: Prevencia kriminality a postpenitenciárna starostlivosť
Počas jari je dôležité dodať stromom potrebné živiny na podporu rastu a tvorby plodov. Aplikujte organické hnojivá, ako je kompost alebo dobre rozložený hnoj, ktoré zabezpečia dlhodobý prísun živín. V záhradách sa často stretávame s tým, že okolo kmeňov sa zrýľuje kruh, kde sa rozhodí hnojivo. V tomto priestore ovocný strom nedokáže prijímať živiny, pretože tu sa nachádzajú len hrubé korene, ktoré nemajú aktívne mladé vlásočnice, schopné prijímať živiny. Živiny sa musia dostať ku koreňom stromov, ktoré sa nachádzajú po obvode a niekoľko metrov za obvodom korún stromov. Hnojivá je potrebné zapracovať do hĺbky aspoň 10 - 15 cm tak, že po obvode korún vytvoríme ryhy, do ktorých nalejeme rozpustené viaczložkové hnojivá, aby ich účinnosť bola čo najvyššia. Tekuté hnojivá sú využívané, najmä pre ich okamžité účinky pre rastliny. Ich využitie je účinné len vtedy, ak ich používame v správnom čase, keď rastliny ich dokážu využiť. Používame ich najmä počas vegetácie v 2 - 3 týždňových intervaloch tak, že po zriedení s odstátou vodou ich aplikujeme nielen na pôdu okolo rastlín, ale ich využiteľnosť zvýšime, keď nimi postriekame listovú plochu rastlín, čím listy pomocou prieduchov dokážu okamžite prijímať dodávané živiny.
Pred začiatkom vegetácie je vhodné aplikovať preventívne postreky proti bežným chorobám a škodcom. Prvé ošetrenie vykonajte pred začiatkom vegetácie, druhé pred kvitnutím a tretie po odkvitnutí. Pri mladých stromčekoch odporúčam čo najviac stromy postrekovať, aby mali čo najmenej škodcov a mohli energiu investovať do rastu, nie do boja so škodcami. Napríklad keď máš pri sebe slivky a broskyne, celé leto máš vošky na slivkách. Na zimu prechádzajú vošky na broskyne, kde si v koncoch halúzok vytvoria miesto na prezimovanie. Väčšinou teda striekam v predjarí slivky a broskyne. Keď vidím, že sa vošky premnožili, tak stromy postrekujem dokedy mi to dovoľuje situácia - ešte pred dozretím plodov. Samozrejme, netreba zabudnúť poodstrihávať konce halúzok kde vošky prezimovávajú. Ostatné ovocné stromy by som striekal až keď sa prejavia škodcovia. Na ostatných škodcov fungujú počas sezóny lepové pásy ako napríklad na vrtivky čerešňové, slivkové či orechové. Lepové pásy na kmene však nepoužívam, keďže mám na dvore a v záhrade tak veľa stromov, že sa jeden druhého dotýkajú.
Leto je aktívne obdobie kvitnutia i plodenia. Je dôležité zásobovať dreviny vodou a živinami pomocou hnojív. Koniec leta patrí zberu niektorých druhov ovocia a tým aj spracovaniu. Zbierajte aj opadané plody, zamedzíte zvýšenému výskytu včiel a ôs. Kôstkoviny sa po zbere strihajú a tak sa zabezpečí budúcoročná úroda. Niektoré ovocné stromy oceňujú malý zásah prerezávania, pričom drevo roku ešte nie je vytvrdené a miazga koluje: prerezávanie zelene. Cieľom je lepšie zvládnutie tejto šťavy tak, aby sa používala nie na vývoj konárov alebo labužníkov, ale na plodenie (vývoj ovocných pukov na spodnej časti konárov).
V letných mesiacoch je dôležité pravidelne zalievať mladé stromy, najmä ak je suché počasie. Dreviny majú väčšinou dostatok vody, ale v období intenzívneho rastu plodov je jej často nedostatok, čo sa môže odraziť v kvantite i kvalite očakávanej úrody. Na preschnutie sú citlivé všetky novovysadené dreviny.
Priebežne kontrolujte stromy na prítomnosť škodcov a chorôb a v prípade potreby zasiahnite vhodnými prípravkami. Rastliny sú náchylné na hubovité choroby hlavne v jarnom období, keď sú pletivá ešte mladé. Správnym použitím prípravku a jeho načasovaním vieme uchrániť úrodu a tešiť sa z pekných plodov.
Prečítajte si tiež: Prevencia rizík v opatrovateľskej starostlivosti
Ak chcete mať každý rok dostatok úrody, je vhodné urobiť začiatkom leta prebierku. Ide o odstránenie časti plodov (najmä tých drobnejších, nevyvinutých, príp. poškodených), ktoré rastlinu zbytočne vysilujú. Pri odrodách, ktoré rodia na jednoročnom dreve (ako napríklad Rubín) je potrebné robiť aj letný rez jablone, ktorý sa robí koncom mája alebo začiatkom júna. Môžeme ho využiť aj pri iných odrodách v prípade, že potrebujeme presvetliť korunu alebo spomaliť rast stromu.Pokračujeme v odstraňovaní vlkov a výhonkov rastúcich do vnútra koruny.
Jeseň je ďalšie aktívne obdobie pre iné druhy ovocných stromov, ktoré treba priebežne zberať, uskladňovať alebo spracovávať. Odstraňujte všetky poškodené plody, hrabte opadané lístie, prípadne prihnojujte hnojivom s vyšším obsahom draslíka. Misy okolo stromov ponechávajte bez burín, aby živiny a voda priamo presakovala ku koreňom. Kontrolujte výskyt chorôb a škodcov, prípadne zasiahnite vhodnými a dostupnými postrekmi alebo ekologickými prostriedkami. Pripravte dreviny na zimu napríklad natieraním kmeňa na bielo. Počas jesene, viac-menej do polovice sezóny, keď sú opadavé listy bez lístia a vždy zelené rastliny tiež nerastú, môžeme ich orezať. Ale ako? Najdôležitejšie je odstráňte tie suché, slabé a choré konáre, pretože rastline neslúžia. Po dokončení sa tie, ktoré príliš narástli, musíte orezať, čo mu dáva prirodzený tvar, ktorý by mal mať každý strom. Napríklad ak je to olivovník, jeho koruna by mala byť zaoblená a nízka, alebo ak je to mandľový strom, konáre sú orezané, aby sa zabránilo ich prekročeniu o 3-4 metre.
Po zbere úrody je vhodné aplikovať hnojivo s vyšším obsahom draslíka, ktoré pomôže stromom pripraviť sa na zimu. Dôležité je aj chrániť mladé stromy pred poškodením zverou, napríklad obalením kmeňa pletivom. Ako prvé mi napadlo, keď bývate niekde na lazoch, obaliť strom pletivom, aby ho neožrali srnky. Tie čo sú exotickejšie ako napríklad figy, hurmikaki, granátové jablká a podobne sa im zvyknú, keď sú čerstvo vysadené, lístím izolovať korene a baliť do netkanej bielej textílie. Namiesto toho by som odporučil sledovať predpoveď počasia a deň predtým keď zahlásia, že bude - 10°C oblečiete bundu, vyjdete von, obalíte stromček do bielej netkanej textílie a necháte ho tak až dokým neprestanú silné mrazy, cca koncom februára alebo v polovici februára.
Zima je odpočinkový čas pre všetky dreviny, ktoré boli počas roka aktívne. Je to však vhodné obdobie na zber vrúbľov, prípravu semenáčov na ďalšie množenie, stratifikáciu semien. Pravidelne kontrolujte uskladnenú úrodu aj dreviny. Počas silných a dlhotrvajúcich mrazov môžete zadymovať v blízkosti drevín, ktoré sú náchylnejšie na mrazy. V čase bez mrazov môžete zalievať. V čase s množstvom snehu treba opatrne sneh striasať z konárov a v prípade holomrazov naopak nahromadiť sneh ku kmeňom. Pravidelne kontrolujte dreviny, vhodne ich ukotvite a zabezpečte pred silným vetrom.
Dbajte na zálievku, pokiaľ v zime nebol sneh a bola suchá jeseň. Na jar nemá pôda z čoho čerpať vlahu, preto je potrebné zalievať manuálne. Zalievajte v čase bez mrazov, výdatne okolo kmeňa. Najlepšie do misy, okolo kmeňa, ktorá je odburinená, pripravená na vstrebávanie vlahy a živín. Suchá zima je aj vtedy, keď napadne sneh.
Prečítajte si tiež: Všetko o poručníctve a náhradnej starostlivosti
Počas prvých troch rokov je dôležité venovať pozornosť špecifickým postupom, ktoré zabezpečia zdravý rast a vývoj mladých stromov.
Po výsadbe je dôležité zabezpečiť stromčeku oporu a poriadne ho poliať, ideálne dažďovou vodou. Ako prvé by som určite dal stromčeku oporu a poriadne ho polial, ideálne dažďovou vodou. Dažďová voda je vždy 100 % najkvalitnejšia. U voľnokorenných stromov hneď po zasadení, treba samozrejme zostrihať korunku, aby bola rovná veľkosti koreňovej sústavy. Stačí ponechať stromu tri-štyri hlavné halúzky z ktorých sa vytvoria kostrové haluze. Keď ho chceš pestovať napríklad ako kotlovitú korunu, tak si necháš štyri haluze, ktoré idú do bokov. Keď ho chceš ako štíhle vreteno, tak necháš jednu haluz, ktorá rastie dohora a 3-4 haluze necháš rásť do bokov, pričom sa zrežú na rovnakú výšku. Veľa ľudí nechá po zasadení voľnokorenného stromčeka všetky, aj bočné halúzky, ktoré má narastené a taktiež neskrátia korunku. To má za následok to, že nadzemná časť stromu je väčšia ako koreňová sústava a nedokáže ho teda dostatočne zásobiť. Pokiaľ je strom v črepníku a má bohatú koreňovú sústavu, môže sa nechať korunka a iba haluze zostriháte na jednu výšku.
Mladé stromy vyžadujú dostatočnú zálievku najmä po zasadení (cca prvé tri týždne), aby sa dobre prijali. Ak vysádzate celkom mladé jednoročné výpestky, pri stĺpovitých odrodách je veľmi dôležité, aby ste v prvom roku po vysadení podporili rast ich koreňovej sústavy. Stačí, ak v čase kvitnutia odstrihnete alebo zrežete (nevylamujte!) všetky kvetné puky a dlhšie bočné výhonky skrátite na 3 púčiky od hlavného kmeňa.
V druhom a treťom roku pokračujte v pravidelnej zálievke, hnojení a ochrane pred škodcami a chorobami. Dôležité je aj tvarovanie koruny stromu, aby sa zabezpečil optimálny prístup svetla a vzduchu. Tu opäť postupujeme rovnako ako v druhom roku s tým rozdielom, že nerežeme však až tak hlboko. Kostrové vetvy a terminál skrátime približne o jednu tretinu a súčasne môžeme pristúpiť k založeniu druhého poschodia koruny. Nad najvyššie položenou vetvou prvého poschodia ponecháme ďalšie 2 až 3 silné výhony, najlepšie sú tie, ktoré smerujú do priestoru medzi kostrovými vetvami prvého poschodia. Tieto výhonky zrežeme približne na úrovni rezu kostrových vetiev z druhého roku.
Mladé ovocné stromčeky potrebujú pre svoj rast priestor, živiny a vlhkosť. Ak im konkurujú trávy a buriny, ich vývoj sa spomaľuje. Po výsadbe sa stromček spolieha na pôdu, ktorá mu poskytuje vodu a živiny. Pre optimálny príjem živín je dôležitý dobre rozvetvený koreňový systém. Preto sa odporúča vytvoriť okolo stromčeka kruh bez vegetácie s priemerom 80 až 100 cm, kde bude pôda pravidelne okopávaná a kyprená. Tento jednoduchý krok výrazne podporuje rozvoj koreňových vlásočníc, ktoré sú kľúčové pre príjem živín. Pravidelnosť a vyrovnanosť v dodávke vody sú kľúčové pre prevenciu opadávania plodov. V teplejších mesiacoch je vhodné pôdu okolo stromov kypriť približne raz za tri týždne, prípadne vždy po silných dažďoch, keď hrozí vznik prísušku. Je dôležité okopávať plytko, aby sa nepoškodili korene stromu.
Po okopávaní sa odporúča nastielať pôdu okolo stromčeka organickým materiálom, ako je pokosená tráva, slama alebo drevná štiepka. Nástielku ukladajte vo vrstve 5 až 10 cm, ale nie priamo ku kmeňu, aby ste predišli hnilobe a invázii hlodavcov.
Okrem okopávania a mulčovania je dôležité aj správne hnojenie ovocných stromov. Každá pôda obsahuje určité množstvo prirodzených živín, ale ovocné stromy ich každoročne odčerpávajú, čím zemina stráca výživné látky. Rastliny potrebujú pre svoj rast a rodivosť základné živiny a stopové prvky. Nedostatok živín sa prejavuje slabšou úrodou a nižšou kvalitou ovocia a zeleniny. Najlepšie je urobiť si pôdny rozbor, čím sa dozvieme, aké živiny sa v našej pôde nachádzajú, aké máme pôdne zloženie a na základe toho prispôsobíme dávky hnojív.
Časť ovocného stromu, ktorá tvorí korene a prípadne spodnú časť kmeňa, sa nazýva podpník. Ten je jedným z kľúčových kritérií pri výbere jablone.