Starostlivosť o predčasne narodené deti

Predčasný pôrod predstavuje významnú výzvu pre dieťa, rodičov i zdravotnícky personál. Na Slovensku sa každoročne narodí predčasne približne 7 až 8 % detí z celkového počtu 55 000 až 60 000 narodených detí. Súčasným trendom je aj vyšší vek matiek pri rozhodovaní o tehotenstve, čo môže prispievať k vyššiemu riziku predčasného pôrodu. Tento článok sa zameriava na špecifické potreby a starostlivosť o predčasne narodené deti, od definície predčasného pôrodu, cez možné komplikácie, až po dôležitosť materského mlieka a kontaktu koža na kožu.

Definícia a klasifikácia predčasného pôrodu

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) sa za predčasný pôrod považuje pôrod pred ukončeným 37. týždňom tehotenstva. Hranica prežívania extrémne nedonosených novorodencov sa neustále posúva, pričom na Slovensku je to ukončený 24. týždeň tehotenstva.

Predčasne narodené deti sa klasifikujú podľa gestačného veku a pôrodnej hmotnosti:

• Extrémne nezrelí (ELBW): do 28. týždňa gestácie, hmotnosť 500 - 999 g
• Veľmi nezrelí (VLBW): do 32. týždňa gestácie, hmotnosť 1000 - 1499 g
• Stredne nezrelí: do 34. týždňa gestácie, hmotnosť 1500 - 1999 g
• Ľahko nezrelí: do 38. týždňa gestácie, hmotnosť 2000 - 2499 g

Táto klasifikácia je dôležitá pre určenie potrebnej úrovne starostlivosti, pričom najzraniteľnejšou skupinou sú extrémne nezrelí novorodenci, ktorí vyžadujú vysokošpecializovanú a finančne náročnú zdravotnú starostlivosť v perinatologických centrách. Prioritou je nielen prežitie, ale aj kvalita života a minimalizácia trvalých následkov. Našťastie, najväčšiu skupinu tvoria novorodenci narodení medzi 34. až 36. týždňom tehotnosti.

Faktory predčasného pôrodu

Faktorov, ktoré spôsobujú predčasný pôrod, je mnoho a môžu súvisieť s chorobami matky, plodu alebo vonkajšími vplyvmi. Medzi rizikové faktory patria:

Prečítajte si tiež: Prevencia kriminality a postpenitenciárna starostlivosť

• Gynekologické komplikácie: vrodené chyby maternice, myómy, viacplodové tehotenstvo.
• Infekcie v tehotenstve.
• Krvácanie v prvom a druhom trimestri.

Špecifické problémy predčasne narodených detí

Predčasne narodené deti nie sú úplne pripravené na život mimo maternice, čo vedie k špecifickým zdravotným problémom:

• Termolabilita: Nízke zásoby podkožného tuku a tenká koža spôsobujú neschopnosť udržať telesnú teplotu a sklon k podchladzovaniu sa.
• Problémy s dýchaním: Syndróm dychovej tiesne je spôsobený nedostatočnou tvorbou surfaktantu, látky zabraňujúcej kolapsu pľúcnych mechúrikov. Liečba zahŕňa podávanie kyslíka, ventilačnú podporu alebo aplikáciu surfaktantu. Dlhodobá ventilácia môže viesť k chronickému pľúcnemu ochoreniu.
• Srdcovocievne komplikácie: Obehová nestabilita a výkyvy krvného tlaku sú časté v popôrodnom období. Niekedy je potrebná podpora krvného tlaku liekmi. Otvorená artériová spojka medzi srdcovnicou a pľúcnicou je ďalšou možnou komplikáciou.
• Krvácanie do mozgových komôr: Nezrelosť mozgového tkaniva a ciev, spolu s výkyvmi krvného tlaku, zvyšujú riziko krvácania, najmä u ťažko prematúrnych novorodencov.
• Problémy s výživou: Spomalená pohyblivosť čriev, nedostatok tráviacich enzýmov a spomalené vyprázdňovanie vedú k problémom s trávením. Nekrotizujúca enterokolitída (NEC) je závažné zápalové ochorenie čreva.
• Metabolické a hematologické komplikácie.
• Znížená obranyschopnosť: Nezrelý imunitný systém nedokáže účinne bojovať s infekciami.
• Očné komplikácie: Retinopatia nezrelých novorodencov postihuje sietnicu vplyvom atypicky sa tvoriacich ciev. Vyžaduje si pravidelné kontroly u očného lekára.

Nekrotizujúca enterokolitída (NEC)

Nekrotizujúca enterokolitída (NEC) je závažné ochorenie tráviaceho traktu, ktoré postihuje predovšetkým predčasne narodené deti. Ide o zápal tenkého alebo hrubého čreva, ktorý spôsobuje odumieranie postihnutých častí tráviaceho traktu. Je to najobávanejšia diagnóza, ktorá postihuje najmä bábätká narodené do 30. týždňa tehotenstva.

Štúdie ukazujú, že ak sa neuskutočňuje kontakt koža na kožu a nepodporuje dojčenie, riziko vzniku NEC je až 20-násobne vyššie, a to aj pri bábätkách narodených po 30. týždni gestačného veku. Bábätká výlučne kŕmené umelým mliekom majú 6 - 10-násobne zvýšené riziko vzniku NEC.

Materské mlieko má preventívny účinok, pretože účinkuje ako inhibítor dráhy NF-kappaB. Dokáže pôsobiť terapeuticky aj na deti, ktoré už NEC majú. Materské mlieko obsahuje látky pomáhajúce dozrievaniu čreva, vystieľajúce črevnú sliznicu a vyše 700 kmeňov rôznych baktérií. Štúdie potvrdzujú, že výlučné kŕmenie materským mliekom znižuje výskyt NEC u predčasne narodených detí s nízkou pôrodnou hmotnosťou. Akékoľvek fortifikátory (prídavky k materskému mlieku) by mali byť vyrábané z materského mlieka, pretože tie z kravského mlieka môžu prispievať k vzniku NEC.

Výživa predčasne narodených detí

Pre prežitie predčasne narodených detí je kŕmenie materským mliekom a dojčením rovnako dôležité ako vybavenie na resuscitáciu. Predčasniatka potrebujú byť dojčené (prípadne kŕmené materským mliekom) pre svoje prežitie, pre ochranu tráviaceho traktu a pre ochranu pred infekciami. Podpora žien, ktorým sa bábätko narodí predčasne, je nevyhnutná, pretože mnohé z nich hovoria o strate mlieka.

Prečítajte si tiež: Prevencia rizík v opatrovateľskej starostlivosti

Zásadné je zakladanie bánk materského mlieka, aby darcovské materské mlieko bolo k dispozícii zadarmo všetkým bábätkám, ktoré ho potrebujú. Na Slovensku je zatiaľ len 7 takýchto bánk a bolo by ich potrebných oveľa viac.

Ako sú nedonosené deti kŕmené v pôrodnici

V závislosti od potrieb dieťaťa existuje niekoľko spôsobov kŕmenia:

• Vnútrožilovo: Priamo do krvného obehu pre zaistenie plynulého prísunu živín.
• Sondou: Odstrekované materské mlieko cez hadičku z nosa priamo do žalúdka.
• Striekačkou alebo inými alternatívnymi spôsobmi: Keď je dieťa vyzretejšie.
• Dojčením: Ak je dieťa dostatočne zrelé a jeho zdravotný stav to umožňuje.

Do materského mlieka sa často pridáva výživový doplnok pre jeho obohatenie, keďže dieťa ešte nestrávi také veľké množstvo mlieka, ktoré potrebuje. Žalúdok predčasne narodeného dieťaťa je malý a jeho tráviaci systém nevyvinutý, preto potrebuje menšie množstvo potravy, ktorá je však výživnejšia, a dostávať ju častejšie ako donosené dieťa.

Kŕmenie nedonosených detí doma

Pred prepustením domov je dôležité, aby bola matka zvyknutá na stravovací režim dieťaťa a poznala príslušné techniky kŕmenia.

• Dojčenie: Ak je to možné, pokračujte v dojčení aj doma. Na dojčenie nedonosených detí sa hodia iné polohy ako pre donosené deti. Ak sa dieťa nedokáže nakŕmiť samo z prsníka, pokračujte v odsávaní a kŕmení materským mliekom inou technikou.
• Kŕmenie dojčenským mliekom: Ak nemáte dostatok mlieka, lekár môže predpísať špeciálne dojčenské mlieko pre nedonosené deti.

Problémy pri kŕmení

Nedonosené deti sú náchylnejšie na problémy pri kŕmení, ako je nadbytok vzduchu v žalúdku a dojčenská kolika, kvôli ich nezrelému tráviacemu systému.

Prečítajte si tiež: Všetko o poručníctve a náhradnej starostlivosti

• Zabezpečte, aby dieťa neprehĺtalo príliš veľa vzduchu. Používajte cumlík s menším otvorom a antikolikové fľaše.
• Kŕmte dieťa v čo najzvislejšej polohe.
• Po kŕmení ho nechajte riadne odgrgnúť.

Ak sa dieťa pri kŕmení vyčerpá, potrebuje prestávku.

Kontakt koža na kožu (Materská starostlivosť klokankovaním)

Pre správne fungovanie tráviacej sústavy bábätka je kriticky dôležitý kontakt koža na kožu matky s bábätkom. Nielenže podporuje jeho fungovanie, ale aj zlepšuje vstrebávanie živín. V tele separovaného bábätka sa tvorí somatostatín, hormón, ktorý zabraňuje vylučovaniu ďalších siedmich hormónov potrebných pre trávenie, spomaľuje vyprázdňovanie žalúdka, znižuje sťahy hladkého svalstva a obmedzuje prítok krvi do čriev a potláča vylučovanie hormónov pankreasu. Predčasne narodené bábätká teda potrebujú kontakt koža na kožu (materskú starostlivosť klokankovaním) a dojčenie viac, nie menej, než všetky ostatné bábätká. Prežitie predčasne narodených bábätiek sa spája s tým, či sú v kontakte koža na kožu alebo sú separované od matky.

Kontakt koža na kožu umožňuje popôrodnú adaptáciu, pomáha dýchaniu, podporuje činnosť srdca, lepšie ako inkubátor udržiava teplotu, zabraňuje pauzám v dýchaní, reguluje činnosť tráviaceho traktu a využívanie živín, je ochranou pred infekciami, zvyšuje tvorbu mlieka, pomáha prospievaniu bábätka a jeho rastu, reguluje spánok a jeho kvalitu a je nesmierne dôležitý pre rast a rozvoj mozgu. Kontakt koža na kožu by mal trvať nepretržite celý deň a celú noc, ideálne v časových úsekoch, ktoré majú najmenej 6 hodín. Vedie k začatiu dojčenia a skoršiemu prepusteniu z nemocnice.

Odporúčania WHO

Nové odporúčania WHO zdôrazňujú potrebu zaistiť, aby matka a rodina hrali ústrednú úlohu pri starostlivosti o ich bábätko. Rodičia by mali mať prístup na jednotky intenzívnej starostlivosti 24 hodín denne, aby nedochádzalo k separácii matiek od bábätiek, pretože prítomnosť rodičov zlepšuje zdravotný stav bábätiek a ich prospievanie.

Kľúčové odporúčania WHO:

1. Kontakt koža na kožu (Materská starostlivosť klokankovaním) ako rutinný spôsob starostlivosti pre všetky predčasne narodené bábätká a bábätká s nízkou pôrodnou hmotnosťou.
2. Okamžitý kontakt koža na kožu po narodení.
3. Na kŕmenie sa odporúča matkino vlastné materské mlieko, a to aj deti narodené pred 32. týždňom.
4. Ak materské mlieko vlastnej matky nie je k dispozícii, odporúča sa darcovské materské mlieko, a to aj pre deti narodené pred 32. týždňom.

Starostlivosť po prepustení z nemocnice

Extrémne nedonosení novorodenci sa domov z nemocnice dostávajú po dlhých týždňoch až mesiacoch, dĺžka hospitalizácie sa u nich pohybuje okolo 8 až 12 týždňov. Vo väčšine prípadov sú prepúšťaní do domáceho prostredia niekedy okolo termínu plánovaného pôrodu. Prognóza nedonosených novorodencov závisí od gestačného týždňa, v ktorom sa narodili a pridružených popôrodných komplikácií.

Po prepustení do domácej starostlivosti sú nedonosení novorodenci pod dohľadom mnohých odborníkov - pneumológov, neurológov, oftalmológov a iných špecialistov.

tags: #starostlivosť #o #predčasne #narodené #deti