
Určovacia žaloba a vecné bremeno sú právne inštitúty, ktoré sa v praxi často prelínajú. Tento článok sa zameriava na podrobné preskúmanie určovacej žaloby v kontexte vecného bremena, pričom zohľadňuje judikatúru, teoretické východiská a praktické aspekty.
Určovacia žaloba je procesný prostriedok, ktorým sa žalobca domáha súdneho určenia, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je. Slúži na odstránenie právnej neistoty a predchádzanie sporom. Princíp subsidiarity určovacej žaloby vyjadruje pravidlo, že pokiaľ sa žalobca môže domáhať svojej ochrany prostredníctvom žaloby na plnenie, nie je daný naliehavý právny záujem žalobcu na určení. Určovacia žaloba je tak akýmsi druhoradým prostriedkom ochrany práv žalobcu.
Vecné bremeno predstavuje obmedzenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v prospech iného subjektu. Môže spočívať v povinnosti vlastníka nehnuteľnosti niečo strpieť, niečo konať alebo sa niečoho zdržať.
Určovacia žaloba môže byť použitá v rôznych situáciách týkajúcich sa vecného bremena, napríklad:
Žalobkyňa, dcéra Petra Suchého, sa domáhala určenia, že do dedičstva po jej otcovi patrí aj podiel na byte a pozemkoch, ktoré neboli zahrnuté do súpisu dedičstva. Notárka totiž nezahrnula podiel ½ na byte č. 32, nachádzajúcom sa na treťom poschodí bytového domu s. č. 222 na Štúrovej ul. v k. ú. Zvolen, spoluvlastnícky podiel 28/100 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu s. č. 222 v k. ú. Zvolen, zapísaných na LV č. 5192 na Správe katastra Zvolen a podiel 1/6 na pozemku parc. č. 6753/2, pozemku parc. č. 6756/2 a pozemku parc. č. 438/4, nachádzajúcich sa v k. ú. Zvolen, zapísaných na LV č. 5193 na Správe katastra Zvolen. Ako účastníčka konania uviedla, že vyššie uvedené nehnuteľnosti sú v bezpodielovom spoluvlastníctve jej rodičov, že vo vzťahu k nim nedošlo po rozvode jej rodičov k vyporiadaniu ich bezpodielového spoluvlastníctva a ako dôkaz predložila právoplatný rozsudok Okresného súdu Zvolen.
Prečítajte si tiež: Viac o neplatnosti úverov
Problém spočíval v tom, že na byte bolo zriadené vecné bremeno v prospech bývalej manželky poručiteľa Miroslavy Suchej, rod. Smutnej. Notárka poučila žalobkyňu, že spochybnenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je nutné vyriešiť samostatnou žalobou v občianskom súdnom konaní a že až po vyriešení spornej skutočnosti bude možné spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach pojať do súpisu dedičstva po poručiteľovi Petrovi Suchom.
V tomto prípade žalobkyňa využila určovaciu žalobu na dosiahnutie určenia, že jej otec bol spoluvlastníkom nehnuteľností, na ktorých viazlo vecné bremeno. Toto určenie bolo nevyhnutné pre správne vyporiadanie dedičstva.
Žalobkyňa argumentovala tým, že jej rodičia boli rozvedení, ale do smrti otca nebolo ich bezpodielové spoluvlastníctvo (BSM) vyporiadané. Darovacia zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena, ktorou matka previedla nehnuteľnosti na svoju neter, sú neplatné, pretože matka konala v rozpore s dobrými mravmi a bez súhlasu otca.
Podmienkou úspešnosti určovacej žaloby je preukázanie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Naliehavý právny záujem je spravidla daný vtedy, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým.
V kontexte vecného bremena môže byť naliehavý právny záujem daný napríklad vtedy, ak existencia vecného bremena obmedzuje žalobcu pri užívaní jeho nehnuteľnosti alebo ak mu spôsobuje majetkovú ujmu.
Prečítajte si tiež: Všetko, čo potrebujete vedieť o určovacej žalobe
Princíp subsidiarity určovacej žaloby znamená, že ak sa žalobca môže domáhať svojej ochrany prostredníctvom inej žaloby, napríklad žaloby na plnenie, nie je spravidla daný naliehavý právny záujem na určení.
Tento princíp však neplatí absolútne. Súd môže pripustiť určovaciu žalobu aj vtedy, ak je možné žalovať na plnenie, ak žalobca preukáže, že má právny záujem na tom, aby rozhodnutím súdu bolo určené určité právo alebo právny pomer napriek tomu, že by mohol žalovať priamo na plnenie. Za nedovolenú - pri možnosti žaloby na plnenie - možno považovať určovaciu žalobu len tam, kde by neslúžila potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov.
V kontexte konkurzného práva sa vyskytuje otázka konkurencie určovacej a vylučovacej žaloby. Vylučovacia žaloba slúži na vylúčenie majetku z konkurznej podstaty. Ak tretia osoba tvrdí, že má k majetku vlastnícke právo, môže podať vylučovaciu žalobu.
Určovacia žaloba v tomto kontexte môže byť použitá na určenie vlastníckeho práva k majetku, ktorý je predmetom konkurzu. Otázkou je, či je prípustné, aby tretia osoba podala určovaciu žalobu súčasne s vylučovacou žalobou alebo po márnom uplynutí lehoty na podanie vylučovacej žaloby.
Judikatúra v tejto otázke nie je jednotná. Niektoré názory pripúšťajú konkurenciu týchto žalôb, iné ju odmietajú.
Prečítajte si tiež: Podmienky určovacej žaloby
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa vo svojich rozhodnutiach opakovane zaoberal otázkou prípustnosti určovacích žalôb a naliehavého právneho záujmu na určení.
Napríklad v rozsudku sp. zn. 5Obdo/51/2011 Najvyšší súd uviedol, že možnosť podania žaloby na plnenie spravidla vylučuje právny záujem na žalobe určovacej, tento predpoklad však nemožno chápať všeobecne. Ak žalobca môže preukázať, že má právny záujem na tom, aby rozhodnutím súdu bolo určené určité právo alebo právny pomer napriek tomu, že by mohol žalovať priamo na plnenie, nemožno mu určovaciu žalobu odoprieť.
V rozsudku sp. zn. 6Cdo/392/2013 Najvyšší súd konštatoval, že pri posúdení existencie naliehavého právneho záujmu bolo potrebné skúmať, či určovacia žaloba (ne)vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu a môže sa ňou predísť žalobe na plnenie.
Zahraničné právne úpravy, napríklad v Rakúsku, Nemecku a Švajčiarsku, tiež upravujú prípustnosť určovacích žalôb a princíp subsidiarity. Vo všeobecnosti platí, že určovacia žaloba je prípustná len vtedy, ak nemožno žalovať na plnenie alebo ak určenie práva alebo právneho vzťahu presahuje rámec žaloby na plnenie.