Starostlivosť o prírodné prostredie a životné prostredie: Biologická definícia a komplexný pohľad

Životné prostredie a príroda sú pojmy, ktoré sa v súčasnosti skloňujú čoraz častejšie. S narastajúcim vplyvom ľudskej činnosti na planétu je dôležité pochopiť, čo tieto pojmy znamenajú, ako sa o ne starať a aké sú ich biologické základy. Tento článok sa zameriava na definície, princípy a aspekty starostlivosti o prírodné a životné prostredie.

Definícia a základné princípy ekológie

Ekológia, pochádzajúca z gréckych slov "oikos" (dom, hospodárenie) a "logos" (veda), je relatívne mladá vedná disciplína. Jej počiatky siahajú do druhej polovice 19. storočia, keď sa Ernst Haeckel v roku 1866 začal venovať vzťahom medzi organizmami a prostredím. Plný rozvoj ekológie nastal po zverejnení Darwinovej evolučnej teórie, najmä myšlienok o prírodnom výbere a boji o život. Ekológia skúma vzťahy medzi organizmami v ich prirodzenom prostredí, zatiaľ čo environmentalistika sa zaoberá ochranou životného prostredia z antropocentrického hľadiska.

Základným ekologickým pojmom je biologický druh, definovaný ako súbor jedincov schopných sa medzi sebou krížiť a dávať plodné potomstvo. Jedince jedného druhu, ktoré obývajú spoločný priestor, tvoria populáciu. Populácia obýva prostredie s abiotickými (neživé zložky ako voda, vzduch, pôda) a biotickými faktormi (organické látky rastlinného alebo živočíšneho pôvodu).

Vzťahy medzi druhmi a biocenóza

Medzidruhové vzťahy regulujú kolísanie početnosti populácií a udržujú rovnováhu v ekosystémoch. Môžu byť neutrálne, kladné alebo záporné. Heterotypické spoločenstvo, zložené z populácií rôznych druhov a prepojené vzájomnými medzidruhovými vzťahmi, sa nazýva biocenóza - živý systém so schopnosťou autoregulácie.

Ekológia je vedná disciplína, ktorá skúma vzťahy medzi živými organizmami a prostredím, v ktorom žijú. Patrí medzi prírodné biologické vedy a označuje sa ako veda o životnom prostredí. Ekológia krajiny sa zaoberá vzťahmi medzi živými organizmami a ich prostredím na rozsiahlych územiach, ako sú chránené oblasti. Biotop je životný priestor alebo stanovište organizmu, pričom populácia je súbor organizmov určitého druhu žijúcich na určitom mieste.

Prečítajte si tiež: Prevencia kriminality a postpenitenciárna starostlivosť

Všetky populácie vytvárajú vzťahy v rámci spoločenstiev. Vzťahy medzi rastlinami tvoria fytocenózu, vzťahy medzi živočíchmi zoocenózu a všetky živé organizmy žijúce spoločne na určitom území tvoria biocenózu. Časové a priestorové usporiadanie s integrovanými živými organizmami sa označuje ako ekosystém.

Zložky ekosystému a kolobeh látok

Ekosystém tvoria klimatické, reliéfové a pôdne faktory, ako aj biotické zložky: producenty, konzumenty a reducenty. Producenty (zelené rastliny a riasy) vytvárajú organické látky pomocou fotosyntézy. Konzumenty (bylinožravce, mäsožravce a všežravce) získavajú energiu požieraním iných organizmov. Reducenty (plesne, baktérie a kvasinky) rozkladajú mŕtve telá na anorganické zložky. Tieto tri skupiny utvárajú kolobeh látok v ekosystéme.

Bioenergetické premeny v ekosystémoch sa realizujú prostredníctvom potravinových reťazcov. Ekosystém je schopný odolávať zmenám a zotrvávať v rovnovážnom stave (homeostáze), pričom jeho stabilita závisí od počtu prvkov, z ktorých sa skladá. Ekosystém neschopný recyklovať svoj odpad je nahradený iným. Súbor ekosystémov tvorí krajinu.

Životné prostredie a jeho zložky

Životné prostredie je systém zložený z prírodných, umelých a sociálnych zložiek materiálneho sveta, ktoré sú v interakcii. Prírodné zložky vznikli bez zásahu človeka (les, vzduch), pričom biosféra je najdôležitejšia časť prírodného prostredia z hľadiska človeka. Horné pásmo biosféry siaha do výšky 12 000 - 14 000 m. Medzi sociálne zložky patria vzťahy medzi jedincami v populácii alebo spoločenstve.

Tbiliská definícia pristupuje k životnému prostrediu ako k určitému celku. Ak ide o životné prostredie jedinca, hovoríme o mikroprostredí, pri skupine jedincov o mezoprostredí a pri väčšej skupine, napr. štáte, o makroprostredí. Ak je objektom skúmania celá biosféra, ide o globálne prostredie.

Prečítajte si tiež: Prevencia rizík v opatrovateľskej starostlivosti

Starostlivosť o životné prostredie zahŕňa tvorbu nových štruktúr, ktoré zlepšujú funkciu a využívanie životného prostredia, a ochranu životného prostredia, ktorá predchádza znečisťovaniu alebo poškodzovaniu. Zdôrazňuje sa zachovanie existujúcich hodnôt potrebných pre život a budúcnosť človeka pri rešpektovaní ekologických zákonitostí.

Voda ako kľúčová zložka životného prostredia

Voda je najrozšírenejšou látkou na Zemi. Najviac vody sa vyparuje z oceánov, pričom časť sa vracia zrážkami späť a časť zvyšuje množstvo zrážok na súši. Na súši časť vody vytvára podzemné zásoby a ostatná odteká späť do oceánov. Medzi formy vody patrí voda povrchová (sladká aj slaná), voda podzemná vrátane minerálnych vôd, voda viazaná v pôde, pôdna voda, vodná para v ovzduší spolu s oblakmi a voda viazaná v ľadovcoch. Voda je obnoviteľný prírodný zdroj, pričom 71 % povrchu Zeme pokrýva voda. Sladká voda má najväčší význam pre zásobovanie obyvateľstva pitnou a úžitkovou vodou. Hlavné zdroje sú atmosférické zrážky, povrchové vody, podpovrchové vody a podzemné vody. Na ochranu vodných zdrojov sú zriadené pásma hygienickej ochrany vodných zdrojov (PHO) 3 stupňov.

Environmentalistika a jej úlohy

Environmentalistika vznikla ako výsledok rozpoznania nepriaznivých dôsledkov ľudskej činnosti na životné prostredie. Rozvíja sa kvôli zanedbaniu ekologických problémov, limitácii finančných zdrojov, medzinárodným záväzkom a jednote životného prostredia. Všestranná environmentalistika je koordinovaná činnosť inštitúcií a jednotlivcov, vládnych a mimovládnych organizácií, zameraná na nastoľovanie vzťahov rovnováhy medzi ľudskou spoločnosťou a životným prostredím. Nástroje environmentalistiky zahŕňajú administratívne riadenie, samoreguláciu, dobrovoľnosť a ekonomické nástroje. Medzi ekonomické nástroje patria nepriame (platby, dane, poplatky, povolenia) a priame nástroje. Medzi úlohy environmentalistiky v SR patria národné environmentálne akčné programy.

Právne vymedzenie životného prostredia

Pojem životné prostredie má pôvod v iných vedných odboroch. Právnoteoreticky je životné prostredie tá časť sveta, s ktorou je človek v interakcii, používa ju, ovplyvňuje a prispôsobuje si ju. Zahŕňa len hmotnú realitu a pozostáva z prírodných, civilizačných a sociálnych prvkov.

Zákonné vymedzenie životného prostredia zakotvil zákon 17/1992 o životnom prostredí, podľa ktorého je životné prostredie všetko, čo vytvára prirodzené podmienky existencie organizmov vrátane človeka a je predpokladom ich ďalšieho vývoja.

Prečítajte si tiež: Všetko o poručníctve a náhradnej starostlivosti

Zložky životného prostredia podľa práva

Právna teória chápe zložky životného prostredia ako komplexný a nedeliteľný celok, ktorý sa skladá z mnohých komponentov. Tieto zložky sa odlišujú svojimi vlastnosťami, stupňom a spôsobom ohrozenia, čo podmieňuje rozdiely v konkrétnom prístupe pri starostlivosti o ne. Sú vo svojej existencii relatívne samostatné. Medzi zložky patria: nezastupiteľné (pôda, hornina), obnoviteľné (rastlinstvo, živočíšstvo), výnimočné a neopakovateľné (chránené stromy) a zdanlivo nevyčerpateľné (ovzdušie).

Komponenty životného prostredia podľa právnej teórie zahŕňajú nielen to, čo je priamo ovplyvnené človekom, ale aj to, čo nepriamo ovplyvňuje existenciu a rozvoj človeka a nepriamo podlieha jeho vplyvu. Zákon 287/1994 za zložky považuje horniny, nerasty, pôdu, reliéf, vodu, vzduch, rastlinstvo, živočíšstvo a antropické látky a objekty.

Starostlivosť o životné prostredie ako právny pojem

Starostlivosť o životné prostredie je pojem označujúci právom regulované správanie zákonom určených subjektov v rámci ochrany a tvorby životného prostredia a racionálneho využívania zdrojov. Predmetom právnej úpravy environmentálneho práva je správanie človeka a vplyvy človeka na stav životného prostredia. Cieľom regulácie je dosiahnuť priaznivý stav životného prostredia tak, aby sa jeho existencia umožnila aj budúcim generáciám, a optimálny stav životného prostredia a ekonomický reprodukčný proces.

Ochrana životného prostredia predstavuje ľudskú aktivitu, ktorá smeruje k udržaniu želateľnej kvality životného prostredia. Pojem ochrana životného prostredia vyjadruje potrebu chrániť daný stav životného prostredia pred negatívnymi zásahmi. Znečisťovanie životného prostredia je vnášanie fyzikálnych, chemických alebo biologických činiteľov do životného prostredia v dôsledku ľudskej činnosti. Poškodzovanie životného prostredia je zhoršovanie stavu životného prostredia nad mieru ustanovenú predpismi. Cieľom ochrany životného prostredia je udržať, zachovať určitú želateľnú kvalitu životného prostredia reguláciou ľudského správania.

Racionálne využívanie prírodných zdrojov

Prírodné zdroje sú časti živej a neživej prírody, ktoré človek využíva na uspokojenie svojich potrieb. Prírodné zdroje sa delia na obnoviteľné (majú schopnosť sa obnovovať sami alebo za prispenia človeka) a neobnoviteľné (spotrebúvaním zanikajú). Cieľom úpravy environmentálneho práva v tejto oblasti je racionálne využívanie zdrojov, zabezpečiť, aby sa subjekty správali k životnému prostrediu na základe zváženia a racionálne. Napríklad ťažba ložísk by mala byť čo najúplnejšia, s malými stratami a znečistením a vhodným ukladaním sprievodných nerastov. Dôležitá je aj motivácia k úspornému využívaniu prírodných zdrojov.

Predmetom právnej regulácie je úprava environmentálneho vhodného prístupu a postupu právnických a fyzických osôb pri využívaní prírodných zdrojov vo svoj prospech. Neoddeliteľný význam pri presadzovaní verejného záujmu racionálneho využívania zdrojov prírody má právna úprava ekonomických nástrojov. Fyzické a právnické osoby, ktoré využívajú prírodné zdroje, platia za túto činnosť peňažné platby. Ich výška je motiváciou k úspornému a uvážlivejšiemu využívaniu prírodných zdrojov.

Starostlivosť o zdravé životné podmienky

Zdravé životné podmienky sú také, ktoré nepôsobia nepriaznivo na zdravie ľudí, chránia ho a priaznivo ovplyvňujú. Zdravé životné podmienky sa zabezpečujú a utvárajú starostlivosťou o ovzdušie, pôdu, vodu a ostatné zložky, o územie obcí, zariadenia poskytujúce služby obyvateľstvu, kúpaliská a telovýchovné a rekreačné zariadenia. Dôležitá je aj starostlivosť o deti a mládež uplatňovaním zásad ochrany a podpory zdravého a pohybového režimu, zdravou výživou obyvateľstva a starostlivosť o pracovné prostredie a spôsob práce. Priaznivé životné prostredie je základný predpoklad zdravia človeka. Dôležité sú požiadavky na hygienu zložiek životného prostredia, obydlia a pracovného prostredia.

Princípy environmentálneho práva

Princípy práva sú základné idey, myšlienky, z ktorých právo vychádza. V koncentrovanej podobe vyjadrujú podstatu, myšlienkový zdroj a vývojové tendencie určitého okruhu spoločenských vzťahov. Tiež vyjadrujú právnu politiku štátu a vyznačujú sa vysokým stupňom imperatívnosti. V textoch zákonoch plnia funkciu interpretačných pravidiel.

Medzi princípy v EÚ patria: prevencia (opatrenia na znižovanie emisií do ovzdušia, pôdy, vody), predbežnej opatrnosti (povinnosť rozhodnúť v prospech životného prostredia, ak nie sú dostatočné informácie o možných dôsledkoch), znečisťovateľ platí (kompenzácia následkov nepriaznivých aktivít), vysokej úrovne ochrany životného prostredia (zabezpečovaná so zreteľom na najnovšie dostupné vedecké a technické poznatky), náhrady škody pri zdroji (odstraňovanie znečistenia bezprostredne pri zdroji), subsidiarity (kompetencie na najnižšej úrovni riadenia), integrácie (požiadavky na ochranu životného prostredia integrované do ďalších politík EÚ) a trvalo udržateľného rozvoja (neznižovať rozmanitosť prírody a ekosystémov).

Princípy v SR: zákon hovorí o zásadách, nie princípoch. Medzi ne patria: princíp trvalo udržateľného rozvoja (uspokojovať potreby a pritom neznižovať zdroje), únosného zaťaženia územia (územie nesmie byť zaťažované nadmieru), prípustnej miery znečisťovania, predbežnej opatrnosti (predpokladať hrozbu závažného poškodenia životného prostredia), integrácie (odráža jednotu životného prostredia), vynutiteľnosti práva (domáhanie sa práv na príslušnom orgáne), ekologizácie výchovy, osvety a vzdelávania (viesť k mysleniu a konaniu v súlade s princípom trvalo udržateľného rozvoja) a najvyššej ochrany (vysoká technická a technologická ochrana životného prostredia).

Predmet a systém environmentálneho práva

Predmetom právnej úpravy environmentálneho práva sú spoločenské vzťahy, ktoré priamo súvisia so zabezpečením vyhovujúcej kvality životného prostredia človeka a na právnu úpravu, kde sa neaplikujú princípy environmentálneho práva. Ide o starostlivosť o životné prostredie, t.j. aktivity človeka, ktoré majú priamy alebo nepriamy vplyv na stav životného prostredia - jeho konkrétne zložky a ekosystémy. V predpisoch sa zakotvujú práva a povinnosti fyzických a právnických osôb v rámci ochrany a tvorby životného prostredia a využívania prírodných zdrojov, princípy regulácie environmentálneho práva a základný systém práva životného prostredia v SR.

Systém práva životného prostredia v SR tvorí právna úprava: starostlivosti o životné prostredie ako celok, starostlivosti o jednotlivé zložky životného prostredia, ochrana životného prostredia pred rôznymi rizikami, starostlivosť o zdravý stav životného prostredia a jeho zložiek, ekosystémov, pracovné prostredie (zákony 17/1992 o životnom prostredí, 287/1994 o ochrane prírody a krajiny, 61/1977 o lesoch, 115/1995 o ochrane zvierat, 233/2001 o odpadoch, 163/2001 o chemických látkach a prípravkoch, 130/1998 o ochrane pred ionizujúcim žiarením, 470/2000 o ochrane pred hlukom a vibráciami, 272/1994 o ochrane zdravia ľudí - hygienické predpisy).

Environmentálne právo a jeho systém

Environmentálne právo predstavuje súhrn všeobecne záväzných pravidiel správania sa právnických a fyzických osôb regulujúcich starostlivosť o životné prostredie. Systém práva je vnútorné členenie platného práva podľa špecifických kritérií. V SR sa právo člení na verejné a súkromné podľa druhu záujmov, ktoré sa právom presadzujú. Predpisy vyhlasujúce životné prostredie za verejný záujem (Ústava) a niektoré inštitúty environmentálneho práva majú súkromnoprávny charakter. Ďalším kritériom je postavenie subjektov v právnych vzťahoch (rovnocenné postavenie v súkromnom práve, princíp ekvivalencie, a podriadené postavenie jedného subjektu druhému vo verejnom práve, princíp subordinácie). Základnými modalitami normatívnosti sú príkaz, zákaz a dovolenie. Pre verejné právo sú typické prikazujúce a zakazujúce normy, pre súkromné dovoľujúce. Normy environmentálneho práva majú verejnoprávny charakter. V 90. rokoch bolo environmentálne právo uznané za samostatné právne odvetvie. Diferenčné kritériá členenia práva zahŕňajú predmet právnej úpravy, existenciu odvetvových princípov, postavenie subjektov, metódy regulácie a forma realizácie práva. Právne odvetvia sa členia na subsystém verejného práva, subsystém súkromného práva a hybridného charakteru. Popri týchto odvetviach, ktoré tvoria vertikálny systém práva, sa rozlišujú aj zmiešané alebo komplexné odvetvia, ktoré sú základom horizontálneho systému práva.

Pramene environmentálneho práva

Environmentálne právo predstavuje súhrn všeobecne záväzných pravidiel správania sa fyzických a právnických osôb regulujúcich starostlivosť o životné prostredie. Pravidlá správania sa sú vyjadrené v prameňoch práva, ktorými sú právne predpisy, medzinárodné zmluvy a právoplatné rozhodnutia Ústavného súdu. Za prameň môžeme označiť len ten, ktorý Ústava uznáva za prameň práva. Medzi pramene patria: Ústava a ústavné zákony (neexistuje ústavný zákon, ktorý by upravoval problematiku životného prostredia), zákony NR SR (napr. 127/1994 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie), nariadenia vlády a aproximačné nariadenia vlády SR, všeobecne záväzné právne predpisy ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy (vyhlášky, výnosy, opatrenia), všeobecne záväzné vyhlášky krajských a okresných úradov (zoznam chránených stromov) a všeobecne záväzné nariadenia vyšších územných celkov a obcí.

Medzinárodné zmluvy upravujú vzťah medzinárodného a vnútorného práva vo vnútroštátnom práve. Z hľadiska ochrany životného prostredia je významné ustanovenie Ústavy, podľa ktorého SR dodržiava a uznáva všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie medzinárodné záväzky. Medzinárodné zmluvy o ľudských právach a slobodách a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred jej zákonmi. Jedným zo základných predpokladov záväznosti právnych noriem environmentálneho práva je ich vyhlásenie vo forme prameňa práva. Existuje rebríček prameňov práva podľa právnej sily.

Zákon č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí

Zákon č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí, zmenený a doplnený zákonom č. 211/2000 Z.z., vymedzuje pojmy, ustanovuje základné zásady ochrany životného prostredia a práva a povinnosti fyzických a právnických osôb. Vychádza z princípu trvalo udržateľného rozvoja. Definuje životné prostredie ako funkčnú sústavu živých a neživých zložiek, ktorá vytvára prirodzené podmienky existencie organizmov. Ustanovuje schopnosť ekosystému vyrovnávať zmeny spôsobené vonkajšími činiteľmi a zachováva svoje prirodzené zaťaženie ľudskou činnosťou, pri ktorom nedochádza k poškodzovaniu životného prostredia. Ustanovuje funkciu ekosystémov alebo ekonomický rozvoj, časti živej a neživej prírody, ktoré človek využíva alebo môže využívať na uspokojovanie svojich potrieb. Obnoviteľné prírodné zdroje majú schopnosť sa samy obnoviť alebo za prispenia človeka. Znečisťovanie životného prostredia je vnášanie fyzikálnych, chemických alebo biologických činiteľov do životného prostredia v dôsledku ľudskej činnosti. Ochrana životného prostredia je činnosť, ktorou sa predchádza znečisťovaniu alebo poškodzovaniu. Strata alebo oslabenie prirodzených funkcií ekosystémov vzniká poškodením ich zložiek alebo narušením vnútorných väzieb a procesov v dôsledku ľudskej činnosti.

Ústavnoprávna regulácia starostlivosti o životné prostredie

Realizácia prístupu ústavnosti a zákonnosti a zvrchovanosti ústavy zákona má vplyv na osobitosť postavenia ústavy v právnom poriadku SR. Základným východiskom v oblasti starostlivosti o životné prostredie je ústavnoprávna úprava. Ústava SR obsahuje viaceré ustanovenia, ktoré majú vplyv na právnu reguláciu starostlivosti o životné prostredie. Patrí sem právo na priaznivé životné prostredie - právo každého žiť v životnom prostredí, ktoré umožňuje uspokojovať základné potreby. Z Ústavy vyplývajú základné formy, ktoré majú napomáhať reálne zabezpečovanie ústavného práva na priaznivé podmienky. Sú nimi: zakotvenie povinnosti každého chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo, zákaz ohrozovania a poškodzovania životného prostredia, prírodných zdrojov, kultúrnych pamiatok. Ide o úpravu povinnosti buď všeobecného charakteru, nositeľom ktorej je každá fyzická a právnická osoba, alebo špeciálnej povinnosti - nositeľ štát. Ústava ustanovuje, že štát dbá o šetrné využívanie prírodných zdrojov a zabezpečuje ochranu určeným druhom voľne žijúcich rastlín a živočíchov. Úprava hospodárskych základov štátu: podľa ústavy nerastné bohatstvo, podzemné vody, liečivé zdroje a vodné toky sú vo vlastníctve SR.

Systém zákonnej úpravy starostlivosti o životné prostredie

Environmentálne právo v SR je nekodifikovanou právnou oblasťou, t.j. úprava starostlivosti o životné prostredie je rozptýlená vo veľkom počte právnych predpisov zákonnej i pozákonnej právnej sily. Právna teória z hľadiska predmetu regulácie rozoznáva zákonnú úpravu všeobecnú (z. 17/1992 o životnom prostredí, tzv. prierezové zákony) a odvetvovú (zložkové zákony). Najdôležitejší je zákon 17/1992 o životnom prostredí, ktorého cieľom je zastrešiť a zjednotiť odvetvovú úpravu, komplexne regulovať všetky druhy nástrojov starostlivosti o životné prostredie a zakotviť smer a ciele úpravy starostlivosti o životné prostredie. Ďalej sem patria tzv. zložkové zákony, ktoré upravujú starostlivosť o konkrétne zložky životného prostredia (z. 309/1991 o ochrane ovzdušia) a horizontálne predpisy - prierezové, ktoré upravujú špecifické činnosti, ktoré majú vplyv na stav viacerých zložiek, respektíve ekosystémov životného prostredia (50/1976 o územnom plánovaní). Zákon 17/1992 má charakter najvšeobecnejšieho predpisu.

Zákon č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí (podrobnejšie)

Zákon č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí vymedzuje základné pojmy a ustanovuje základné zásady ochrany životného prostredia a povinnosti právnických a fyzických osôb pri ochrane a zlepšovaní stavu životného prostredia a pri využívaní prírodných zdrojov; vychádza pritom z princípu trvalo udržateľného rozvoja. Zákon zakotvuje ekonomické nástroje - za znečisťovanie životného prostredia, prípadne jeho zložiek, a za hospodárske využívanie prírodných zdrojov platia fyzické a právnické osoby dane, poplatky, odvody a ďalšie platby, ak tak ustanovujú osobitné predpisy.

Zodpovednosť za porušenie povinností pri ochrane životného prostredia: Každý, kto poškodzovaním životného prostredia alebo iným protiprávnym konaním spôsobil ekologickú ujmu, je povinný obnoviť prirodzené funkcie narušeného ekosystému alebo jeho časti. Ak to nie je možné alebo z vážnych dôvodov účelné, je povinný ekologickú ujmu nahradiť iným spôsobom (náhradné plnenie); ak to nie je možné. Zakotvuje všeobecnú povinnosť pri ochrane životného prostredia - prevenčnú, monitorovaciu, zakročovaciu a ohlasovaciu. Každý je povinný predchádzať znečisťovaniu alebo poškodzovaniu životného prostredia a minimalizovať nepriaznivé dôsledky svojej činnosti na životné prostredie. Ak zistí, že hrozí poškodenie životného prostredia, je povinný urobiť v medziach svojich možností nevyhnutné opatrenia na odvrátenie hrozby alebo na zmiernenie a ohlásiť orgánu štátnej správy. Osobitné ustanovenia sa týkajú informácií o životnom prostredí - povinnosť merať emisie do ovzdušia, vôd, povinnosť zverejňovať výsledky týchto meraní a sledovaní v zrozumiteľnej forme, na ľahko dostupnom mieste, pravidelne po uplynutí každého mesiaca, kalendárneho roka.

Subjekty práva a environmentálne právo

Subjekty práva sú osoby, ktoré právo uznáva za osoby v právnom zmysle. Ak vystupujú v právnych vzťahoch týkajúcich sa starostlivosti o životné prostredie, sú subjektami environmentálneho práva. Právne postavenie - právny status - je rôzne.

tags: #starostlivosť #o #prírodné #prostredie #a #životné