Starostlivosť o štátnych zamestnancov: Benefity a ich prehľad

Sociálna starostlivosť o štátnych zamestnancov je rozsiahla téma, ktorá zahŕňa legislatívny rámec, ako aj konkrétne benefity a služby. Nasledujúci článok sa zameriava na podmienky a prehľad sociálnej starostlivosti poskytovanej štátnym zamestnancom na Slovensku.

Legislatívny Rámec Sociálnych Služieb

Zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách v znení neskorších predpisov upravuje podmienky poskytovania sociálnych služieb na Slovensku. Tento zákon definuje rôzne situácie, ktoré môžu viesť k potrebe sociálnej pomoci, ako napríklad:

• Situácia v rodine, ktorá vyžaduje pomoc pri starostlivosti o dieťa.
• Správanie iných fyzických osôb.
• Zotrvávanie v priestorovo segregovanej lokalite.
• Koncentrovaná a generačne reprodukovaná chudoba.

Zákon tiež definuje pojmy ako zamestnanie, rodinný príslušník a partnerstvo pre účely realizácie projektov a programov zameraných na prevenciu alebo zmiernenie nepriaznivých sociálnych situácií.

Dostupnosť a Právo Výberu Sociálnych Služieb

Obec a vyšší územný celok (VÚC) v rozsahu svojej pôsobnosti zabezpečujú dostupnosť sociálnej služby a právo výberu sociálnej služby za podmienok ustanovených zákonom. Žiadateľ musí uviesť:

• Meno, priezvisko, dátum narodenia a adresu trvalého pobytu žiadateľa.
• Druh sociálnej služby, o ktorú má žiadateľ záujem.
• Údaje o príjme a majetku žiadateľa.
• Ďalšie skutočnosti, ktoré môžu mať vplyv na poskytovanie sociálnej služby.

Obec a VÚC sú povinné zabezpečiť poskytovanie sociálnej služby bezodkladne, ak je život alebo zdravie fyzickej osoby vážne ohrozené, ak nemá zabezpečené nevyhnutné podmienky na uspokojovanie základných životných potrieb, alebo ak fyzická osoba odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby skončila pobyt v zariadení a nemá zabezpečené podmienky na bývanie v prirodzenom rodinnom prostredí.

Prečítajte si tiež: Prehľad sociálnej starostlivosti v štátnej správe

Individuálny Plán Poskytovania Sociálnej Služby

Poskytovateľ sociálnej služby je povinný plánovať poskytovanie sociálnej služby podľa individuálnych potrieb, schopností a cieľov prijímateľa sociálnej služby, viesť písomné individuálne záznamy o priebehu poskytovania sociálnej služby a hodnotiť priebeh poskytovania sociálnej služby za účasti prijímateľa sociálnej služby. Individuálny plán je komplexný, flexibilný a koordinovaný nástroj na aktívnu spoluprácu poskytovateľa sociálnej služby, prijímateľa sociálnej služby, jeho rodiny a komunity.

Obmedzovanie Prijímateľa Sociálnej Služby

Pri poskytovaní sociálnych služieb v zariadení nemožno používať prostriedky netelesného a telesného obmedzenia prijímateľa sociálnej služby okrem výnimiek stanovených zákonom. Použitie prostriedkov obmedzenia netelesnej povahy prijímateľa sociálnej služby má prednosť pred použitím prostriedkov telesného obmedzenia prijímateľa sociálnej služby.

Formy Sociálnych Služieb

Zákon o sociálnych službách rozlišuje tri základné formy sociálnych služieb:

• Ambulantná sociálna služba: Poskytuje sa fyzickej osobe, ktorá dochádza, je sprevádzaná alebo je dopravovaná do miesta poskytovania sociálnej služby.
• Terénna sociálna služba: Poskytuje sa fyzickej osobe v jej prirodzenom prostredí.
• Pobytová sociálna služba: Poskytuje sa, ak súčasťou sociálnej služby je ubytovanie.

Poskytovanie terénnej formy sociálnej služby alebo ambulantnej sociálnej služby má prednosť pred pobytovou sociálnou službou.

Činnosti Poskytovateľa Sociálnej Služby

Poskytovateľ sociálnej služby je povinný vykonávať, zabezpečovať vykonávanie alebo utvárať podmienky na vykonávanie činností pre druh sociálnej služby, ktorý poskytuje. Okrem toho môže vykonávať, zabezpečovať vykonávanie alebo utvárať podmienky na vykonávanie aj iných činností, ako napríklad:

Prečítajte si tiež: Prevencia kriminality a postpenitenciárna starostlivosť

• Pomoc pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby.
• Stravovanie.
• Ubytovanie.
• Utváranie podmienok na prípravu stravy.
• Utváranie podmienok na vykonávanie nevyhnutnej základnej osobnej hygieny.
• Vzdelávanie.
• Záujmová činnosť.

Sociálne Poradenstvo a Krízová Intervencia

Sociálne poradenstvo je odborná činnosť zameraná na pomoc fyzickej osobe v nepriaznivej sociálnej situácii. Základné sociálne poradenstvo je posúdenie povahy problému fyzickej osoby, rodiny alebo komunity, poskytnutie základných informácií o možnostiach riešenia problému a podľa potreby aj odporúčanie a sprostredkovanie ďalšej odbornej pomoci.

Sociálne služby krízovej intervencie sa poskytujú na riešenie nepriaznivej sociálnej situácie fyzickej osoby.

Podniková Sociálna Politika Zamestnávateľa

Podniková sociálna politika zahŕňa starostlivosť zamestnávateľa o pracovné a životné podmienky zamestnancov, najmä starostlivosť o pracovné prostredie, stravovanie, vzdelávanie, osobitnú starostlivosť o zamestnancov so zdravotným postihnutím, o mladistvých zamestnancov, o ženy vzhľadom na ich materské povinnosti a o zamestnancov starajúcich sa o deti.

Povinnosti Zamestnávateľa v Oblasti Stravovania

Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých pracovných zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Stravovanie je možné zabezpečovať vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo prostredníctvom subjektov, ktoré majú oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby.

Prehlbovanie a Zvyšovanie Kvalifikácie Zamestnancov

Zamestnávatelia sú povinní dbať na to, aby zamestnanci mali príslušnú kvalifikáciu na prácu, ktorú vykonávajú. Ak vstupuje do pracovného pomeru zamestnanec bez kvalifikácie, zamestnávateľ mu musí zabezpečiť získanie príslušnej kvalifikácie zaškolením alebo zaučením. Zamestnávateľ je oprávnený uložiť zamestnancovi, aby sa zúčastnil príslušného vzdelávania za účelom prehĺbenia kvalifikácie.

Prečítajte si tiež: Prevencia rizík v opatrovateľskej starostlivosti

Prehlbovanie kvalifikácie je ďalšie vzdelávanie v rámci nadobudnutej kvalifikácie, pri ktorom sa v zmysle § 154 ods. 3 Zákonníka práce udržiava, prehlbuje alebo obnovuje už dosiahnutá kvalifikácia. Prehlbovanie kvalifikácie sa zabezpečuje účasťou na rôznych seminároch, školeniach, absolvovaním kurzov a pod. Účelom prehlbovania kvalifikácie zamestnancov je udržanie ich odborných znalostí potrebných na kvalitný výkon práce dohodnutej v pracovnej zmluve. Starať sa o prehlbovanie kvalifikácie je povinnosťou zamestnávateľa, čo vyplýva aj z článku 3 základných zásad stanovených Zákonníkom práce.

Zamestnávateľ prepláca zamestnancovi náklady spojené s prehlbovaním kvalifikácie, napr.:

• mzdu zamestnanca, ktoré sú daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 6 ZDP,
• úhradu poplatkov za školenia, kurzy a pod., ktoré sú daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 3 ZDP, a pre zamestnanca sú ako výdavky vynaložené na doškoľovanie príjmom oslobodeným od dane podľa § 5 ods. 7 písm. d) ZDP,
• úhradu cestovných výdavkov zamestnancovi podľa zákona o cestovných náhradách, ktoré sú daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 2 písm. d) ZDP, a pre zamestnanca sú príjmom, ktorý nie je predmetom dane podľa § 5 ods. 5 písm. a) ZDP.

Príklad: Zamestnávateľ vyslal mzdovú účtovníčku na školenie k novelám zákona o zdravotnom a sociálnom poistení. V tomto prípade ide o prehlbovanie kvalifikácie účtovníčky v súlade s potrebami zamestnávateľa aj zamestnanca. Náklady na úhradu poplatku za školenie sú daňovým výdavkom zamestnávateľa, pre účtovníčku sú príjmom oslobodeným od dane. Zamestnankyni za účasť na školení patrí mzda ako za výkon práce. Ak by zamestnávateľ mzdovej účtovnícke preplatil napr. knihu, ktorá nesúvisí s jej prácou, išlo by o zdaniteľný príjem zamestnanca.

Zvyšovanie kvalifikácie je vzdelávanie, v rámci ktorého sa získava, rozširuje alebo zvyšuje kvalifikačný stupeň vzdelania. Zvýšením kvalifikácie musí zamestnanec získať predpoklady stanovené právnym predpisom, nevyhnutné na riadny výkon práce, t. j. získať vedomosti, schopnosti a predpoklady na výkon práce, ktoré pred zvýšením kvalifikácie nemal. Zamestnanec pri zvyšovaní kvalifikácie nadobudne vyšší stupeň vzdelania, čo je hlavným rozdielom medzi zvyšovaním kvalifikácie a prehlbovaním kvalifikácie. Nároky zamestnanca pri zvyšovaní kvalifikácie upravuje § 140 Zákonníka práce.

Účasť na ďalšom vzdelávaní, v ktorom má zamestnanec získať predpoklady ustanovené právnymi predpismi alebo splniť požiadavky nevyhnutné na riadny výkon práce dohodnuté v pracovnej zmluve, je prekážkou v práci na strane zamestnanca (§ 140 ods. 1 Zákonníka práce) bez automatického nároku na náhradu mzdy. To znamená, že zamestnávateľ môže návrh zamestnanca absolvovať ďalšie vzdelávanie s cieľom zvýšenia kvalifikácie odmietnuť, zamestnávateľ nemá povinnosť poskytovania študijných výhod. Toto odmietnutie sa však nemôže týkať samotného absolvovania štúdia, ale iba možnosti poskytnutia pracovného voľna a náhrady mzdy zamestnancovi. Ak sa zamestnanec rozhodne absolvovať zvýšenie kvalifikácie aj napriek neposkytnutiu pracovného voľna s náhradou mzdy, štúdium bude musieť vykonávať v rámci čerpania dovolenky alebo bude musieť zamestnávateľa požiadať o neplatené pracovné voľno, resp. pracovné voľno podľa § 141 ods. 2 Zákonníka práce.

Zákonník práce ustanovením § 140 ods. 2 však dáva zamestnávateľovi možnosť poskytovať zamestnancovi, ktorý si zvyšuje kvalifikáciu v rámci stredoškolského alebo vysokoškolského štúdia, pracovné voľno s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku, a to vtedy, ak predpokladané zvýšenie kvalifikácie je v súlade s potrebou zamestnávateľa. Ak je zvýšenie kvalifikácie zamestnanca v súlade so záujmami zamestnávateľa a zamestnávateľ so zvýšením kvalifikácie súhlasí a preberá na seba možnosť poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno, v súlade s § 140 ods. 3 Zákonníka práce je možné uzatvoriť so zamestnancom dohodu, v ktorej sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na podmienkach poskytnutia pracovného voľna, rozsahu pracovného voľna a náhrady mzdy.

Zamestnávateľ, ktorý umožní zamestnancovi zvýšiť si kvalifikáciu, má v zmysle § 155 ods. 1 Zákonníka práce možnosť uzatvoriť so zamestnancom dohodu o zvýšení kvalifikácie. Dohoda o zvýšení kvalifikácie, okrem základných identifikačných údajov, musí v súlade s § 155 ods. 2 Zákonníka práce obsahovať:

• druh kvalifikácie a spôsob jej zvýšenia,
• študijný odbor a označenie školy,
• dobu, počas ktorej sa má zamestnanec kvalifikácia zvýšiť,
• druh a rozsah pracovného voľna,
• výšku náhrady mzdy počas pracovného voľna,
• záväzok zamestnanca zotrvať po skončení štúdia v pracovnom pomere u zamestnávateľa počas dohodnutej doby, najviac však päť rokov.

Ak zamestnávateľ súhlasí so zvyšovaním kvalifikácie zamestnanca a zvyšovanie kvalifikácie súvisí s činnosťou alebo podnikaním zamestnávateľa, vynaložené náklady na zvýšenie kvalifikácie sú daňovo uznaným výdavkom zamestnávateľa podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 3 ZDP. Suma vynaložená zamestnávateľom na zvyšovanie kvalifikácie, ktoré súvisí s činnosťou alebo podnikaním zamestnávateľa, okrem náhrady za ušlý zdaniteľný príjem, je u zamestnanca od dane oslobodená podľa § 5 ods. 7 písm. a) ZDP, za predpokladu, že ide o zvyšovanie stupňa vzdelania na vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa alebo druhého stupňa a zamestnanec je v pracovnoprávnom vzťahu u toho istého zamestnávateľa k začiatku príslušného akademického roka nepretržite aspoň 24 mesiacov.

Príklad: Zamestnanec má ukončené úplné stredné vzdelanie. Pracuje ako účtovník u toho istého zamestnávateľa už 4 roky. O zvýšení kvalifikácie informoval zamestnávateľa. Keďže zvýšenie kvalifikácie je aj v záujme zamestnávateľa, resp. s jeho činnosťou, zamestnávateľ so zvyšovaním kvalifikácie súhlasil a uhradil zamestnancovi školné. V tomto prípade je vynaložené školné daňovým výdavkom zamestnávateľa a pre zamestnanca ide o príjem oslobodený od dane.

Doplnkové Dôchodkové Sporenie

Účelom doplnkového dôchodkového sporenia je umožniť zamestnancovi získať doplnkový dôchodkový príjem v starobe a doplnkový dôchodkový príjem v prípade skončenia výkonu prác, ktoré sú zaradené na základe rozhodnutia orgánu na ochranu zdravia do kategórie 3 alebo 4. Zamestnanec, ktorý vykonáva práce zaradené do kategórie 3 alebo 4, je povinný uzatvoriť účastnícku zmluvu a jeho zamestnávateľ je povinný uzatvoriť zamestnávateľskú zmluvu.

Sociálny Fond

Sociálny fond tvoria všetci zamestnávatelia, ktorí zamestnávajú aspoň jedného zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Sociálny fond sa používa na podnikovú sociálnu politiku nad rámec, ktorý je zamestnávateľ povinný poskytnúť zo svojich nákladových prostriedkov.

Zamestnávateľ, ktorý vytvára zisk, môže prispievať do fondu prídelmi z použiteľného zisku. Zamestnávateľ, ktorý vytvára zisk, môže prispievať do fondu prídelmi z použiteľného zisku. § 3 Zákon č. 152/1994 Z. z. povinný prídel do výšky 1 % len v prípade, ak za predchádzajúci kalendárny rok dosiahol zisk a splnil všetky daňové povinnosti k štátu, obci a vyššiemu územnému celku a odvodové povinnosti k zdravotným poisťovniam a Sociálnej poisťovni. Zamestnávateľ, ktorý nesplnil niektorú z uvedených podmienok, tvorí povinný prídel do fondu vo výške 0,6 % (§ 3 ods.

Tvorba fondu a čerpanie fondu sa vedie na osobitnom analytickom účte fondu alebo na osobitnom účte v banke alebo v pobočke zahraničnej banky. (§ 6 Zákon č. 152/1994 Z. z. Fond sa tvorí najneskôr v deň dohodnutý na výplatu mzdy alebo platu. Za mesiac december môže zamestnávateľ tvoriť fond z predpokladanej výšky miezd alebo platov a previesť finančné prostriedky na účet fondu do 31. decembra. Ak zamestnávateľ vypláca mzdu alebo plat vo viacerých výplatných termínoch, za deň výplaty sa na účely tohto zákona považuje posledný dohodnutý deň výplaty mzdy alebo platu za uplynulý kalendárny mesiac. Zúčtovanie prostriedkov fondu za kalendárny rok vykoná zamestnávateľ najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka. Nevyčerpaný zostatok fondu sa prevádza do nasledujúceho roka. (§ 6 ods. 3 Zákon č. 152/1994 Z. z. Ak v kolektívnej zmluve nie je dohodnutý ďalší prídel do fondu, zamestnávateľ je povinný poskytnúť príspevok z ďalšieho prídelu do fondu na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť. ktorého priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku, za ktorý sa tvorí fond. U zamestnanca s pracovným pomerom na kratší pracovný čas sa pri výpočte priemerného mesačného zárobku vychádza z ustanoveného týždenného pracovného času na pracovisku zamestnanca.

Zásady Tvorby a Použitia Sociálneho Fondu

Sociálny fond slúži všetkým zamestnancom a v niektorých prípadoch aj ich rodinným príslušníkom. Je určený na financovanie sociálnych, kultúrnych, telovýchovných, rekreačných a iných potrieb. O použití sociálneho fondu jednotlivým zamestnancom rozhoduje komisia sociálneho fondu zložená zo zástupcov zamestnávateľa a odborovej organizácie. Príspevky zo sociálneho fondu sa zamestnancom poskytujú na základe písomnej žiadosti zamestnanca doručenej komisii sociálneho fondu.

Moderné Trendy v Zamestnaneckých Benefitoch: Viac než len mzda

Príspevok na stravovanie už dávno nie je jediný spôsob, ako zamestnancom prejaviť vďaku či podporiť ich spokojnosť v práci. Moderné trendy v starostlivosti o zamestnancov sa zameriavajú na komplexnejší prístup, ktorý zahŕňa nielen finančné benefity, ale aj tie, ktoré prispievajú k pohode a zdraviu zamestnancov. Zamestnanecké benefity môžu napomôcť zlepšiť vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom, čo je obzvlášť dôležité v kontexte zistení, že mnohým zamestnancom chýba záujem, kontakt a spätná väzba od zamestnávateľa.

Jedlé Benefity: Viac než len stravná karta

Vo väčšine spoločností sa pojem jedlé benefity spája so stravnou kartičkou alebo lístkami. Zákonom daný príspevok na stravu by však mal byť len základ, ktorý dokážete s trochou fantázie posunúť na vyššiu úroveň. Práve jedlo v tom hrá väčšiu rolu, než by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Zamestnanci určite ocenia viac než len automat s vodou a priemernú kávu nejasného pôvodu.

Kvalitná káva a nápoje

Ruku na srdce - väčšina ľudí začína pracovný deň kávou. Často si prvú šálku doprajú až vo firemnej kuchynke, preto ak jej chuť a kvalitu podceňujete, mali by ste zvážiť výmenu dodávateľa. Výberová káva do firmy je dnes jeden z najobľúbenejších jedlých benefitov, a to nielen medzi kávovými nadšencami. Kvalitná arabika, ideálne od slovenskej pražiarne, má lepšiu chuť, vôňu a mnoho zdravotných benefitov. Kávové stretnutie v kuchynke naviac zlepšuje pracovné vzťahy, pomáha neformálnym rozhovorom a drží zamestnancov v práci, keďže nemusia hľadať dobrú kávu v blízkych kaviarňach. Nie každý pije kávu, čo však neznamená, že by mal o tento benefit prísť. Zahrňte do ponuky aj bezkofeínovú kávu, kvalitné čaje, matchu, kakao či napríklad rastlinné mlieka.

Čerstvé ovocie a zelenina

Košík s čerstvým ovocím je jednoduchý, no mimoriadne obľúbený jedlý benefit. Dodáva energiu, vitamíny a nahrádza sladké a ultraspracované maškrty. Navyše pôsobí ako vizuálny aj mentálny symbol starostlivosti. Ideálne je spolupracovať s lokálnym dodávateľom, ktorý dokáže prinášať sezónne produkty. V lete to môžu byť marhule, broskyne či paradajky, v zime jablká a koreňová zelenina. Pravidelná dávka čerstvosti v práci by dnes mala byť už úplnou samozrejmosťou.

Zdravé snacky

Nie každý má čas na plnohodnotné raňajky či desiatu, no hlad v práci je nepriateľ koncentrácie. Zdravé snacky sú preto ideálnym doplnkom firemnej kultúry, ktorá vás nevyjde draho. Zásobte kuchynku ovsenými a proteínovými tyčinkami, orieškami, sušeným ovocím alebo dokonca spoločnou kašou, ktorú si každý pripraví podľa chuti s ovocím, orechmi či jogurtom. Ako perfektný benefit pôsobí aj chladnička naplnená mliečnymi výrobkami či tvarohovými dezertmi.

Spoločné raňajky

Raňajky spájajú, utužujú medziľudské vzťahy a patria medzi tri najdôležitejšie jedlá dňa. Každý môže niečo priniesť - domáci koláč, ovocie či nátierky - a vytvoriť tak pestrú, neformálnu a veselú atmosféru. Tieto spoločné chvíle sú často miestom, kde vznikajú nové nápady, neformálne diskusie a prirodzené prepojenia medzi oddeleniami. Zrazu sa z pracoviska stáva každý týždeň miesto, kam sa ľudia naozaj tešia a kde môžu zapojiť svoju fantáziu.

Komunitná záhradka

Komunitná záhradka nemusí byť nič veľké ani komplikované. Koniec koncov, kto by sa o to staral? Pestovanie mäty, bazalky, rozmarínu, tymianu či koriandra prinesie nielen čerstvú chuť do obedov, ale aj malý spoločný projekt, o ktorý sa starajú všetci. Niektoré firmy dokonca premenili svoj dvor na malý komunitný záhon.

Sezónne a tematické aktivity

Jedlé benefity pre zamestnancov nemusia byť len tie každodenné. Sezónne alebo tematické aktivity dokážu do práce priniesť sviežosť, kreativitu a trošku zábavy. A to všetko bez veľkých nákladov, najmä ak máte dlhodobo motivovaných zamestnancov, ktorí sa radi aktívne zapájajú.

• Zmrzlinový deň: Keď vonku páli slnko, miska zmrzliny alebo nanuky v kancelárii dokážu zázraky. Vyčleňte si jeden deň v týždni, napríklad štvrtok popoludní, a premeňte ho na zmrzlinový deň.
• Pumpkin spice týždeň: Jeseň si pýta vôňu škorice, tekvice a celkové spomalenie. Zorganizujte Pumpkin spice týždeň a vyzvite ľudí, aby každý deň priniesli niečo s touto príchuťou. Uvidíte, že sa medzi sebou začnú dohadovať, aby bolo menu čo najpestrejšie.
• Vianočné pečenie: V decembri sa pracovné tempo zvyčajne zrýchľuje, no práve vtedy je najviac potrebné na chvíľu sa zastaviť. Jablkový koláč, gaštany či tekvicové latte? Každý môže priniesť svoj obľúbený recept: medovníky podľa babičky, linecké s domácim džemom či moderné nepečené dobroty. Vôňa vanilky, škorice a čokolády sa postará o atmosféru, ktorú by vám zabezpečil máloktorý škrobený teambuilding.

Personalizované darčeky a vouchery

Niektoré benefity vyniknú najviac, keď prídu ako prekvapenie. Ide o benefit, ktorý nie je bežný, no o to viac poteší. Môžete ho venovať k narodeninám, k Vianociam alebo pri pracovnom výročí. Zamestnanci si sami vyberú podnik, ktorý im je blízky, prípadne sa poraďte s ich najbližšími kolegami a vyberte niečo konkrétne spoločne. Takýto darček zároveň ukazuje, že si ako firma vážite kvalitu a osobné zážitky, nie len štandardné benefity.

Darčekové koše s lokálnymi produktmi

Ďalší benefit, ktorý sa dá pekne personalizovať a môžete ním ukázať, že sa skutočne zaujímate. Do koša môžete vložiť domáce džemy, syry, med, orechy, kávu, čokoládu či remeselné pivo, opäť ideálne od slovenských výrobcov. Takýto kôš sa hodí pod vianočný stromček, ale aj ako pozornosť pri pracovnom výročí či narodeninách, podobne ako darčekové vouchery.

Benefity vo verejnom sektore verzus súkromný sektor

Zamestnanci vo verejnom sektore sú spokojnejší, negatívne pocity nedocenenia, stresu a stereotypu viac zažívajú zamestnanci veľkých súkromných firiem a korporácií. Až 80 percent zamestnancov si myslí, že predstavujú pre svojho zamestnávateľa ľahko nahraditeľný ľudský kapitál. Chýba záujem, kontakt a spätná väzba od zamestnávateľa. V porovnaní s benefitmi, ktoré poskytujú svojim zamestnancom iní slovenskí alebo zahraniční zamestnávatelia, sa slovenskí zamestnanci cítia ukrátení. Vyplýva to z prieskumu, ktorý v auguste tohto roka na vzorke 1 200 zamestnancov na Slovensku zrealizovala Asociácia moderných benefitov (AMOBE) v spolupráci s prieskumnou agentúrou 2muse.

Obed podľa výsledkov prieskumu plní pre väčšinu slovenských zamestnancov nielen funkciu nasýtenia, ale i psychohygieny a oddychu. Zabezpečenie stravovania je považované skôr za povinnosť zamestnávateľa než benefit. Až takmer 40 percent zamestnancov považuje za ideálnu formu stravovania príspevok na stravovanie v podobe elektronických alebo papierových stravných lístkov, len jedna tretina by chcela finančný príspevok.

tags: #starostlivosť #o #štátnych #zamestnancov #benefity