
Hranie, tvorenie a objavovanie sú neoddeliteľnou súčasťou detstva. Deti sú od prírody zvedavé a milujú objavovanie sveta všetkými zmyslami. Tento článok sa zameriava na starostlivosť o zovňajšok detí v kontexte aktivít, ktoré podporujú ich rozvoj, sebavedomie a celkovú pohodu. Ponúkame tipy a nápady, ako obohatiť život detí a podporiť ich zdravý rast.
Záhrada predstavuje skvelé miesto pre deti, kde sa môžu hrať, učiť a objavovať prírodu. Aj skromná zelená oáza nesmierne obohatí ich život, nikde sa totiž neobjavuje príroda lepšie a bezpečnejšie ako vo vlastnej záhrade. Rozšírte obzory a zamerajte sa na to, čo a kedy možno objavovať v kvetinových záhonoch. Vaše ratolesti sa tak naučia, aké rastliny a aký hmyz vlastne žije vo vašej záhrade.
Ako motivovať deti na prácu v záhrade, aby sa stala ich najobľúbenejším miestom? Prinášame tipy na záhradné projekty, ktoré budú baviť malé aj väčšie deti. Čo takto vypestovať si krásne kvitnúce kvety? Ako vonia kvet ruže? A ako chutí vlastnoručne vypestovaná zelenina? Ďalší skvelý nápad je zbierať konáriky alebo kamene a dopĺňať zeminu či mulčovaciu zmes, aby deti už odmalička zistili, aké rozmanité dokážu byť záhradkárske práce. Okrem mnohých zaujímavých vecí na pozorovanie sa deti naučia aj zodpovedne zaobchádzať s rastlinami: polievanie, trhanie buriny, upratovanie lístia - to všetko sú činnosti, ktoré treba v záhrade pravidelne robiť.
Vzhľad záhrad je rozmanitý rovnako ako ich majitelia, ale nie všetky koncepty, rastliny a usporiadania záhrad sú vhodné aj pre deti. Najdôležitejší tip preto uvádzame hneď na začiatok: pre deti je dôležitý pobyt na čerstvom vzduchu a možnosť šantiť a hrať sa. Ak teda máte to šťastie a práve sa chystáte založiť novú záhradu, nezabúdajte na to, aby šlo o priestor vhodný aj na detské aktivity.
Práca s vlastným náradím na záhrade alebo balkóne je veľká zábava. Preto si na nákupný zoznam nezabudnite zapísať rýľ, hrable, lopatku a ďalšie pomôcky. Vedeli ste, že existujú aj vo verzii pre deti? Pri nákupe dbajte na to, aby bolo náradie pevné. Preto sa vyhnite nákupu plastových pomôcok. Nezabúdajte tiež, že aj detské náradie je predsa len náradie.
Prečítajte si tiež: Prevencia kriminality a postpenitenciárna starostlivosť
Zaumienili ste si, že premeníte svoju záhradu na kreatívny priestor pre celú rodinu? Na miesto, kde sa bude môcť každý realizovať, prevziať vlastnú zodpovednosť a kde sa budú všetci cítiť skvele?
Výroba semennej guľôčky je nesmierne jednoduchá. Najmenšie deti baví už samotné pozorovanie prírody a jej vnímanie všetkými zmyslami. Väčšie deti ale ocenia, keď ich rodičia zapoja do rozmanitých úloh a záhradkárskych prác. Jednotlivé záhradné projekty pritom voľte podľa záujmov a veku detí.
Či už na záhrade, na balkóne alebo na parapetnej doske - záhradkárskym prácam sa môžete venovať po celý rok a zapojiť môžete aj deti.
Nemáte záhradu? Ak sa chcete venovať záhradkárskym prácam, nevyhnutne na to nepotrebujete mať záhradu. Aj balkón totiž možno premeniť na zelenú oázu pre deti. Realizovať sa pritom môžete aj v dome či byte. Stačí si priestor zaplniť dostatkom rozmanitých izbových rastlín. Dbajte pritom na ich vhodné umiestnenie v interiéri. Napríklad orchideám vyhovuje polotieň, zelenec sa zas poteší miestu rovno na okennom parapete. Tam môžete úspešne pestovať aj rôzne bylinky. Paradajky, hlávkový šalát a dokonca aj cibuľu môžete takisto pestovať vnútri v byte. Na balkóne sa bude dariť rastlinám, ktoré nemajú príliš rozsiahly koreňový systém. Spolu s deťmi môžete založiť v debnách malé záhony alebo využite črepník na pestovanie zeleniny.
Výchova detí je náročná, obzvlášť v období puberty. Pozrieme sa na to, ako čo najlepšie zvládnuť situácie, keď dieťa trieska dverami, v noci sa túla, podlieha tlaku vrstovníkov, má problémy s drogami a alkoholom a keď jeho starostlivosť o zovňajšok nezodpovedá vašim predstavám.
Prečítajte si tiež: Prevencia rizík v opatrovateľskej starostlivosti
Väčšina rodičov, keď dieťa buchne dverami, to berie veľmi osobne. Nahnevajú sa, rozčúlia a zaútočia naspäť krikom a vyhrážkami. K. Leman upozorňuje však rodičov, že týmto spôsobom nič nevyriešia. Takto deti necítia dôsledky svojho konania. Tvrdí, že namiesto kriku a vyhrážok by ste mali hľadať nejaké tvorivé, ba dokonca humorné spôsoby riešenia tohto problému. Odporúča zareagovať napríklad takto: „Rada by som odpovedala na to tresnutie dverami, ale neviem presne, čo si ním chcel povedať. Máš po krk toho, že ti nesutále pripomínam veci, o ktorých dobre vieš, že ich potrebuješ urobiť? Chceš ma poslať do horúcich pekiel? Alebo sa mi takto snažíš pripomenúť, že už len tri roky, 2 mesiace, 7 dní a 21 hodín ti zostáva na to, aby si sa dostal z tohto príšerného väzenia? Čakám, kedy mi to prídeš vysvetliť!“ Týmito vetami rodič vlastne hovorí dieťaťu aj toto: „Kým tento problém nevyriešime, nebudeme robiť nič iné. To znamená, že dnes večer zostávaš doma. Potrebujeme sa tomuto problému venovať, pretože naše rodinné vzťahy sú dôležitejšie ako čokoľvek iné.“ Podľa K. Lemana takto nejako by sa mal zachovať rozvážny rodič. V takýchto a podobných situáciách musíte uplatňovať svoju autoritu. Je dôležité však k deťom pristupovať z pozície rovnosti. To znamená, že nie ste lepší ako ony a ony zase nie sú lepšie ako vy. Každý v rodine zastáva určitú úlohu. K. Leman upozorňuje, že keď dieťa búcha dverami, by ste za žiadnych okolností nemali tolerovať.
K. Leman píše, že keď rodičia dovolia ísť dieťaťu večer von, prejavujú mu tak dôveru. Potom je už len na dieťati, aby na dôveru rodičov adekvátne reagovalo. Ak sa opýta, kedy má prísť domov, je dobré povedať, že v rozumnú hodinu. Očakávajte pozitívne riešenie. Pozitívnymi očakávaniami dosiahnete oveľa viac než negatívnymi vyhláseniami, voči ktorým sa dieťa začne búriť. A čo keď tú rozumnú hodinu dieťa neodhadne a príde ráno? Tak až potom zakročte ráznejšie a napríklad ho nepustite na ďalší týždeň večer von. K. Leman presadzuje ten názor, že hneď na začiatku, keď chce dieťa večer chodiť von, mu treba prejaviť dôveru.
Názor kamarátov zohráva významnú úlohu v živote každého dospievajúceho. To, do akej miery však názor kamarátov bude ovplavňovať vaše dieťa, závisí od toho, na koľko sa doma cíti bezpečne. Váš domov je zárukou, ktorá mu dáva silu odolať pokušeniam, ktoré na neho medzi vrstovníkmi číhajú. Deti netreba izolovať pred okolitým svetom. Je potrebné, aby ste dospievajúce deti upozornili na nátlak a pokušenia okolo nich - drogy, alkohol, sex, ohováranie, klebety a podobne. Ak im však budete spojencami, budete s nimi ochotní zdieľať ich víťazstvá i prehry a budete od nich očakávať to najlepšie, prekvapí vás, čomu všetkému sú i pod nátlakom schopné odolať. Deti v hĺbke svojej duše chcú robiť rodičom radosť a neteší ich, keď mama alebo otec nie sú spokojní. Rodičia majú na svoje dospievajúce dieťa oveľa väčší vplyv, ako si možno myslia.
Obozretný rodič si je neustále vedomý toho, že alkohol a drogy sú dnes všade a nie je problém sa k nim dostať. Je to pre deti obrovské nebezpečenstvo, ktoré je navyše veľmi drahé. Rodičia by si mali neustále všímať správanie, prejavy a zvyky svojich detí a odhaliť konzumáciu alkoholu alebo drog v začiatkoch. Tiež by mali byť dostatočne informovaní o rôznych druhoch drog. V súčasnosti existuje aj veľké množstvo menej známych drog, o ktorých dospelí ľudia často ani netušia. Takže informovanosť je veľmi dôležitá a tiež je dôležité, aby ste sa s deťmi o tomto rozprávali a tiež je potrebné, aby ony vedeli, že sa v tejto problematike vyznáte. Samozrejme, nie je v ľudských sikách svoje dospievajúce dieťa neustále kontrolovať. Čo teda robiť? K. Leman uvádza, že to, či bude dieťa schopné odolať alkoholu a drogám do veľkej miery od toho, nakoľko ho budete podporovať, povzbudzovať a veriť v neho. Ak ste dali vášmu potomkovi v rodine pevné korene a vie, že doma je vždy bezpečne, väčšinou dokáže odmietnuť veci, ktoré mu ponúkajú falošný dobrý pocit a bude vedieť povedať NIE ľuďom, ktorých spoločnosť mu neosoží. K. Leman tiež vo svojej knihe píše: „Ak ste sa v priebehu rokov usilovali byť dobrými rodičmi, s najväčšou pravdepodobnosťou drogám ani alkoholu vaše dieťa nepodľahne. V prípade, že ste to preháňali, všetko ste mu linajkovali a usilovali ste sa ho zastrašovaním donútiť, aby bol taký, akým ste ho chceli mať alebo ste boli príliš zhovievaví a nechali ste dieťa, aby si robilo, čo sa mu zachce, môže sa voči vám vzbúriť.“ A samozrejme, ideálne je, keď samotní rodičia sú pre deti dobrým príkladom. Veď deti sa väčšinou správajú tak, ako vidia správať sa svojich rodičov. Čo však robiť, keď zistíte, že vaše dieťa pije alkohol alebo berie drogy? Keď to zistíte, povedzte: „Som si vedomý, že piješ/berieš drogy. Potrebuješ pomoc a ako tvoj rodič sa postarám, aby si ju dostal. Poviem ti, čo urobíme.“ V tejto chvíli buďte neoblomní. Nebojujte s ním. Oznámte len holé fakty a čo bude nasledovať. Aj v tejto chvíli stojte pri svojom dieťati. Urobte všetko, čo je vo vašich silách. Uvedomte si, že v tejto chvíli je vaše dieťa zm…
Možno ste si všimli, že dnešné deti dospievajú skôr, ako predošlé generácie. Prečo je to tak? Keď sa pozeráte na vaše fotky z detstva a porovnávate ich s dnešnými deťmi, je v tom obrovský rozdiel. Pôsobí to tak, že teraz dospievajú oveľa skôr. Dievčatá sa predčasne zaujímajú o svoj výzor a chlapci si ich začínajú všímať už vo veku, kedy predošlé generácie zaujímali iba hračky. Podľa vedcov by sa malo detstvo končiť v dvanástich, ale skúsenosti rodičov hovoria, že už od desiatich badajú výrazné známky puberty a dospievania. Prečo to tak teda je?
Prečítajte si tiež: Všetko o poručníctve a náhradnej starostlivosti
Predčasná puberta deťom nielen vezme časť ich detstva. Rovnako sa môže podpísať pod ich vzťahy. S rodičmi si prestanú rozumieť veľmi skoro kvôli tínedžerským hádkam. Taktiež majú problém s rozhovormi so svojimi rovesníkmi a uzatvárajú sa preto do seba. Predčasne na seba preberajú zodpovednosti, na ktoré by ešte v tomto veku nemali myslieť.
Na Slovensku je v súčasnosti približne 1,3% detí v náhradnej starostlivosti, t.j. štátom garantovanej, štátom realizovanej, resp. podporovanej starostlivosti o deti, o ktoré sa ich rodičia nemôžu, nevedia, alebo nechcú starať. Medzi odborníkmi sa vedú diskusie o to, či je pre tieto deti potrebnejšia starostlivosť, alebo výchova. Podľa jednej skupiny odborníkov je dôležité zabezpečiť pre tieto deti náležitú starostlivosť, ktorá bola zanedbaná zo strany biologických rodičov. Podľa druhej skupiny odborníkov je pre tieto deti prvoradá výchova. Argumentujeme, že komplexná starostlivosť aj výchova sa často prelínajú a že popri nich je potrebné brať do úvahy ešte vzdelávanie. Starostlivosť výchovu a vzdelávanie navyše vnímame v kontexte kvality života.
Jedna z otázok sporu zástancov starostlivosti a výchovy tkvie v tom, ako sa pozeráme na deti, ktoré sú štátom odobraté rodičom, ktoré sa o ne nevedia, nemôžu, alebo nechcú starať. Ak vychádzame z toho, že ide o deti emocionálne a sociálne narušené, s častými poruchami správania, ktoré potrebujú jasné hodnotové smerovanie, potom je namieste výchova. Ak vychádzame z toho, že dieťaťu, ktoré prichádza z narušeného prostredia je potrebné dočasne poskytnúť dobré materiálne podmienky a vhodné prostredie, prechodnú istotu a bezpečie až do doby, kedy v ideálnom (ale nie častom) prípade, sa dieťa vráti do pôvodnej rodiny, resp. je trvalo umiestnené v nejakej forme náhradnej starostlivosti, tak je dôležitá starostlivosť (rozvinuté podľa Škoviera, 2017). V 90-tych rokoch nastúpil v oblasti náhradnej starostlivosti na Slovensku trend odklonu od konceptu výchovy a postupné zavádzanie konceptu starostlivosti. O tomto konceptuálnom posune svedčí aj legislatívna zmena - presun detských domovov z rezortu školstva pod Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ako aj premenovanie náhradnej rodinnej výchovy na náhradnú rodinnú starostlivosť, resp. náhradnú starostlivosť. V akademickej a odbornej verejnosti nie je tento trend vnímaný ako jednoznačne pozitívny. Vytvorilo sa niekoľko táborov, ktoré buď zastávajú pozíciu výchovy, alebo pozíciu starostlivosti. Je tento spor medzi výchovou a starostlivosťou taký zásadný a nezmieriteľný? Nedochádza v jeho vyostrení k zjednodušeniu pohľadov? Nemožno mať jedno aj druhé, rozvinúť jedno aj druhé a hľadať ich prieniky, alebo premostenia? Ako by sme mali nastaviť ústavnú starostlivosť, aby pomáhala kvalite života po odchode detí a mladých ľudí z ústavnej starostlivosti?
#