Starostlivosť o umierajúceho a starostlivosť o telo po smrti

Smrť je neoddeliteľnou súčasťou života, osobnou skúsenosťou, ktorej začiatok je ťažké presne určiť. V rôznych filozofických smeroch sa stretávame s konceptmi fyzickej, duchovnej a sociálnej smrti. Kresťanstvo vníma smrť ako príchod k Bohu, nie ako definitívne rozplynutie sa do ničoty. Tento článok sa zameriava na starostlivosť o umierajúcich a postupy po smrti, pričom zohľadňuje biologické, psychologické, sociálne a duchovné potreby zomierajúceho.

Hospicová starostlivosť ako celostný prístup

Hospicová starostlivosť je ucelený systém pomoci umierajúcim a ich rodinám, ktorý sa snaží o svoju vlastnú identitu v súčasnom systéme medicíny. Je to celková liečba a starostlivosť o chorých, ktorí už nereagujú na kuratívnu liečbu. Filozofia hospicov vychádza z úcty k životu a k človeku ako takému, ako k neopakovateľnej jedinečnej ľudskej bytosti. Hospic sa snaží ponúknuť pomoc a bezpečné a povzbudzujúce zázemie.

Formy hospicovej starostlivosti

Hospicová starostlivosť má rôzne formy:

• Domáca hospicová starostlivosť: Ideálna, no nie vždy dostačujúca. Vyžaduje rodinné zázemie, ktoré nemusí byť vždy k dispozícii alebo môže byť vyčerpané dlhodobou starostlivosťou.
• Stacionáre - denné pobyty: Pacient je prijatý na denný pobyt a vracia sa domov. Vhodné pre pacientov z blízkeho okolia hospicu, kde domáca starostlivosť nepostačuje.
• Lôžková hospicová starostlivosť: Aktuálna, ak predošlé formy starostlivosti nestačia.

Zvláštnym prípadom je detský hospic, ktorý sa odlišuje od hospicov pre dospelých. Namiesto terminálnej starostlivosti sa sústreďuje na "odľahčovaciu" starostlivosť, kde deti a ich rodiny prichádzajú na krátkodobé pobyty, aby si oddýchli a načerpali nové sily.

Paliatívna starostlivosť: Zmiernenie utrpenia

Paliatívna starostlivosť je forma hospicovej starostlivosti, ktorá tvorí súhrn lekárskych, ošetrovateľských a rehabilitačno-ošetrovateľských činností, poskytovaných terminálne chorým, u ktorých boli vyčerpané možnosti kauzálnej liečby. Pokračuje liečba symptomatická, s cieľom minimalizovať bolesť a zmierniť všetky ťažkosti vyplývajúce zo základnej diagnózy a jej komplikácií, zohľadňujúc bio-psycho-sociálne potreby chorého. Jej cieľom je dosiahnutie čo najlepšej možnej kvality života chorého a jeho príbuzných. Postupy paliatívnej starostlivosti dopĺňajú kuratívnu a podpornú liečbu.

Prečítajte si tiež: Prevencia kriminality a postpenitenciárna starostlivosť

Potreby chorého v paliatívnej starostlivosti

• Biologické potreby: Potrava, vylučovanie, prísun kyslíka, spánok, ožarovanie, chemoterapia, hormonálna liečba.
• Psychologické potreby: Rešpektovanie ľudskej dôstojnosti, jedinečnosti.
• Sociálne potreby: Udržiavanie sociálneho statusu, rodiny, práce, záujmov.
• Duchovné potreby: Vysporiadanie sa s otázkou zmyslu života.

Etické aspekty starostlivosti o umierajúcich

Starostlivosť o umierajúcich prináša so sebou aj etické dilemy. Jednou z nich je eutanázia, ktorá sa profánne označuje ako zabitie "zo súcitu" na prianie chorého. Eutanázia je eticky odsudzovaná a zákonom trestaná, hoci v niektorých krajinách je legalizovaná. Prebieha celosvetová diskusia o tom, či sa milosrdné ukončenie života za neznesiteľných podmienok a bolesti dá vôbec označiť za humánny čin. Lekár by mal pracovať v službách života a nie naopak, liečiť a tlmiť bolesť, ale nemať kompetenciu život ukončiť.

Ďalším etickým problémom je terapeutický optimizmus alebo "milosrdná lož", kedy lekár nemusí plne pravdivo informovať chorého o jeho stave. Na Slovensku je povinnosťou lekára "primerane informovať chorého o jeho zdravotnom stave", čo dáva priestor na rôzne interpretácie.

Dôležitou súčasťou starostlivosti je informovaný súhlas pacienta s prijatím do hospicu. Podpis tohto dokladu nesmie nahrádzať kvalifikovaný osobný rozhovor.

Fázy umierania

• Pre finem: Stav "prímeria" s chorobou, kedy je ochorenie v relatívnom kľude. Táto fáza môže trvať mesiace aj roky. Umieranie je v lekárskej terminológií synonymum terminálneho stavu.
• Umieranie (terminálny stav): Postupné, neodvratné zlyhávanie životne dôležitých funkcií orgánov s následkom smrti jedinca.
• Post finem: Starostlivosť o mŕtve telo a príbuzných zomrelého.

Starostlivosť o telo po smrti

Po smrti nastáva fáza post finem, ktorá zahŕňa starostlivosť o mŕtve telo a starostlivosť o príbuzných zomrelého. Samostatným problémom je komercionalizácia smrti a súčasný spôsob pohrebníckych úkonov. Rodinní príslušníci často nie sú schopní zvládnuť túto krízovú situáciu. Nezriedka končia s rôznymi ťažko zvládnuteľnými formami patologického zármutku.

Praktické kroky po úmrtí

1. Oznámenie úmrtia: Prvý krok je oznámiť úmrtie sestre alebo lekárovi. Lekár vykoná obhliadku mŕtveho tela a potvrdí úmrtie.
2. Starostlivosť o telo:
   • Posteľ mŕtveho oddelíme zástenou od ostatných pacientov.
   • Očné mihalnice ľahko zatlačíme.
   • Odstránime prádlo z pacienta, telo umyjeme, odstránime náplaste, kanyly, cievky, skrátime dreny, vyberieme protézu, odstránime šperky a pridáme ich k osobným veciam.
   • Telo označíme štítkom (meno, Rč, dátum a čas úmrtia) zaviazaným na nohe, alebo zápästí.
   • Telo zabalíme do prestieradla a necháme na oddelení 2 hodiny.
3. Odovzdanie tela rodine: Telo odovzdáme rodine so súcitom a účasťou na ich smútku.
4. Ďalšie kroky:
   • Skontaktujeme sa s lekárom, aby vystavil list o prehliadke mŕtveho. Kontaktovať môžeme najbližšiu nemocnicu, zdravotnícke zariadenie, alebo tiesňovú linku 112, najmä ak úmrtie nastalo v noci.
   • Ak sú ústa neprirodzene vpadnuté, treba opatrne opäť nasadiť zubnú protézu do úst.
   • Ak si to prajeme, môžeme telo milovaného človeka umyť a tak sa s ním naposledy rozlúčiť.
   • Nie je nevyhnutné špeciálne obliekať zosnulého kvôli pohrebu, ale môžeme to urobiť, ak si to želáme.
   • Zapálime sviečky.
   • Na mŕtve telo môžme položiť čerstvé kvety.
   • Dožičíme si čas na rozlúčku.
   • Pre tých blízkych, ktorí bývajú ďaleko a nemôžu sa prísť rozlúčiť osobne, sa omnoho ťažšie prijíma, že milovaný človek zomrel. Ak cítime, že to pomôže, môžme v takomto prípade zosnulého odfotiť.
   • Udalosť oznámime pohrebnej službe.

Po pohrebe nastane obdobie samoty, opustenosti, únavy a zármutku. V tomto období je dobré vyhľadať prítomnosť a pomoc priateľov, alebo ľudí, ktorí majú takúto skúsenosť za sebou, nebáť sa pýtať odborníkov, nájsť vhodnú literatúru.

Prečítajte si tiež: Prevencia rizík v opatrovateľskej starostlivosti

Zmeny telesných funkcií v terminálnom stave

V terminálnom stave dochádza k rôznym zmenám telesných funkcií:

• Telesná teplota: Ruky a nohy môžu byť chladnejšie kvôli zhoršenému prekrveniu. Dá sa vyskúšať udržať telesnú teplotu pomocou ponožiek, alebo ohrievacích fliaš. Ak má umierajúci naopak vyššiu teplotu, príjemné sú slabé prikrývky, alebo len samotná plachta, či obliečka. Niekedy urobí dobre studený obklad na čelo alebo slabiny.
• Dych: Môže byť rýchlejší, veľmi povrchný (až 40 vdychov za minútu), alebo oveľa pomalší, s dlhými prestávkami medzi nádychmi, keď sa stále znovu zdá, že je to posledný nádych. Niekedy umierajúci pri výdychu hlasito vzdychne. Dych tiež môže byť úplne nepravidelný. V hrdle môže vzniknúť chrčanie v dôsledku vylučovania hlienov, ktoré už chorý nedokáže vykašľať.
• Pokožka: Je veľmi dôležité venovať maximálnu pozornosť pokožke umierajúceho a zabezpečiť vhodné polohovanie. Dobré je striedať polohu na boku a na chrbte, ale len tak často, ako je to jemu príjemné. Ak sa sám neudrží, dá sa ho šetrne podložiť tak, aby zostal v požadovanej polohe na boku. Treba zároveň dbať na to, aby rizikové miesta, ktoré sú ohrozené vznikom preležanín, boli chránené pred tlakom, napríklad podložením mäkkými vankúšmi alebo molitanovými podložkami. Pokožku chorého treba udržiavať čistú a suchú, najmä v miestach, ktoré sú ohrozené potením a inými sekrétmi (výlučkami).

Úloha dobrovoľníkov

Dobrovoľník je ten, kto dobrovoľne, bez nároku na odmenu venuje svoju energiu a voľný čas činnosti prospešnej človeku a celej spoločnosti. V hospicoch je dobrovoľník neoddeliteľnou súčasťou hospicového týmu. Jednou z foriem dobrovoľníckej práce je aj sprevádzajúca činnosť, kde úlohou dobrovoľníka ako poslucháča je fyzicky pacienta navštíviť, empaticky ho počúvať, primerane a dostatočne porozumieť jeho myšlienkam a pocitom, preukázať mu svoju spoluúčasť.

Syndróm vyhorenia u ošetrujúcich

Starostlivosť o umierajúcich je psychicky náročná a môže viesť k syndrómu vyhorenia (z anglického burn-out syndrom). Prejavuje sa u pomáhajúcich ľudí, ktorí nepraktikujú duševnú hygienu, alebo sú príliš dlho vystavení nadlimitnej záťaži. V súvislosti s hospicovou starostlivosťou sa často hovorí o dĺžke okolo troch rokov. Dôležitá je respite starostlivosť (z angl. respite - uvoľniť, uľahčiť), ktorá je starostlivosťou o starajúcich sa. Je založená na predpoklade, že psychicky vyrovnaný ošetrujúci dokáže viesť k potrebnej duševnej hygiene aj rodinu zomierajúceho, ktorá je vystavená extrémnej psychickej záťaži. Obyčajne ide o odľahčenie v starostlivosti o chorých, o ktorého sa dlhodobo starajú príbuzní. Tu môže nastúpiť respitné lôžko napr. v domovoch dôchodcov, alebo hospicoch.

Prečítajte si tiež: Všetko o poručníctve a náhradnej starostlivosti

tags: #starostlivosť #o #umierajúceho #a #starostlivosť #o