
Starostlivosť o zamestnancov je komplexná oblasť, ktorá zahŕňa nielen dodržiavanie právnych predpisov, ale aj vytváranie priaznivého a bezpečného pracovného prostredia. Vedecké štúdie potvrdzujú, že zamestnanci, o ktorých je dobre postarané, sú produktívnejší, lojálnejší a menej náchylní na ochorenia a úrazy. Tento článok sa zameriava na problematiku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP) a jej daňové aspekty v Slovenskej republike.
BOZP predstavuje systém opatrení, ktoré majú za cieľ zabezpečiť bezpečné a zdravé pracovné prostredie pre všetkých zamestnancov. Ide o rozsiahlu problematiku, ktorá sa dotýka zamestnávateľov aj zamestnancov vo všetkých odvetviach hospodárstva.
Základným právnym predpisom, ktorý upravuje BOZP v Slovenskej republike, je zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o BOZP“). Tento zákon vychádza zo Zákonníka práce (zákon č. 311/2001 Z. z.) a nadväzuje na ďalšie právne predpisy, ako napríklad zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a nariadenie vlády SR č. 395/2006 Z. z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov.
Zamestnávateľ má podľa § 147 Zákonníka práce povinnosť sústavne zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov pri práci a na ten účel vykonávať potrebné opatrenia vrátane zabezpečovania prevencie, potrebných prostriedkov a vhodného systému na riadenie ochrany práce. Medzi všeobecné povinnosti zamestnávateľa, ktoré upravuje § 6 zákona o BOZP, patrí:
OOPP sú prostriedky, ktoré zamestnanec pri práci nosí, drží alebo inak používa a ktoré sú určené na ochranu jeho bezpečnosti a zdravia. Rozsah a podmienky poskytovania OOPP ustanovuje nariadenie vlády SR č. 395/2006 Z. z. Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi OOPP, ak nebezpečenstvo nemožno vylúčiť ani obmedziť technickými prostriedkami, prostriedkami kolektívnej ochrany ani metódami a formami organizácie práce.
Prečítajte si tiež: Prevencia kriminality a postpenitenciárna starostlivosť
Medzi OOPP patria napríklad:
Zamestnávateľ je povinný vypracovať zoznam poskytovaných OOPP na základe posúdenia rizika a hodnotenia nebezpečenstiev. OOPP musia spĺňať požiadavky podľa osobitných predpisov, ako napríklad zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a nariadenie vlády SR č. 29/2001 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách a postupoch posudzovania zhody na osobné ochranné prostriedky.
Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi aj pracovný odev alebo obuv, ak zamestnanec pracuje v prostredí, v ktorom odev alebo obuv podliehajú mimoriadnemu opotrebeniu alebo mimoriadnemu znečisteniu tak, že sa stanú nepoužiteľné za kratší čas ako šesť mesiacov. V takom prípade sa pracovný odev a obuv považujú za OOPP.
Jednou z najdôležitejších povinností zamestnávateľa je vykonávanie pravidelných školení zamestnancov v oblasti BOZP. Zamestnávateľ je povinný zrozumiteľne a preukázateľne oboznamovať každého zamestnanca s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, so zásadami bezpečnej práce, zásadami ochrany zdravia pri práci, zásadami bezpečného správania na pracovisku a s bezpečnými pracovnými postupmi.
Okrem povinností zamestnávateľa majú aj zamestnanci svoje povinnosti v oblasti BOZP. Zamestnanec je povinný:
Prečítajte si tiež: Prevencia rizík v opatrovateľskej starostlivosti
Náklady spojené so zaisťovaním BOZP sú pre zamestnávateľa daňovo uznané výdavky. V súlade s § 19 ods. 2 písm. c) bod 1 zákona o dani z príjmov (zákon č. 595/2003 Z. z.) sú náklady vynaložené na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia v rozsahu povinností ustanovených pre zamestnávateľa osobitnými predpismi daňovo uznanými nákladmi.
V prípade pracovného ošatenia je dôležité rozlišovať, či ide o OOPP alebo o jednotné pracovné ošatenie. Ak ide o OOPP, hodnota poskytovaných OOPP nie je predmetom dane z príjmu zo závislej činnosti u zamestnanca (§ 5 ods. 5 písm. b) zákona o dani z príjmov). Ak ide o jednotné pracovné ošatenie, ktorého povinnosť nosenia nevyplýva zo všeobecne záväzného právneho predpisu, je potrebné zohľadniť prevádzkovú úlohu takéhoto ošatenia, reklamnú a propagačnú funkciu, tradíciu a podobne. Ak zamestnávateľ vymedzí charakter a podobu jednorazového pracovného ošatenia a jeho súčasti, pričom ho trvale a viditeľne označí identifikačnými znakmi zamestnávateľa, aby sa vylúčila zameniteľnosť s bežným oblečením, výdavky vynaložené na udržiavanie jednotného pracovného ošatenia je možné považovať za daňovo uznané výdavky.
Ak zamestnávateľ poskytne zamestnancom oblečenie majúce charakter civilného (občianskeho, spoločenského) oblečenia, ide o príjem, ktorý je predmetom dane z príjmu.
Náklady zamestnávateľa spojené so zabezpečením pitného režimu svojich zamestnancov, ak to vyžaduje ochrana ich života alebo zdravia, sú daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 1 zákona o dani z príjmov. Nad rámec zákona môže zamestnávateľ poskytovať bezplatne nealkoholické nápoje aj všetkým zamestnancom, v tomto prípade však nejde o daňovo uznané výdavky.
Náklady na rekondičné pobyty, ktoré je zamestnávateľ povinný zabezpečovať pre zamestnancov vykonávajúcich vybrané povolania podľa § 11 zákona o BOZP, sú daňovo uznané výdavky.
Prečítajte si tiež: Všetko o poručníctve a náhradnej starostlivosti
Bezpečnosť práce sa zameriava na prevenciu nehôd a úrazov pri práci. Dobrá politika bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci by mala byť založená na dôkladnej identifikácii rizík. Riziká, ktoré skúmajú a regulujú odborníci na BOZP, sa líšia v závislosti od povolania.
Pri práci s nebezpečnými látkami je dôležité používať vhodné ochranné pomôcky BOZP. Tieto pomôcky pomáhajú minimalizovať expozíciu chemickým látkam a chránia pracovníkov pred možnými rizikami.
Ochranné pomôcky pri biologických rizikách zahŕňajú rôzne prostriedky a opatrenia na minimalizáciu expozície zamestnancov voči rôznym kontaminovaným látkam a toxínom, biologickým látkam, alergénom, patogénom, ako sú vírusy, baktérie, parazity a ďalšie mikroorganizmy.
V priemyselných odvetviach, kde sú zamestnanci vystavení riziku rezných rán, škrabancov, odrenín alebo bodnutia ostrými predmetmi, je dôležité, aby mali na sebe vhodný pracovný odev.
Za bezpečnosť a ochranu zdravia na pracovisku je zodpovedný zamestnávateľ. Dodržiavanie predpisov BOZP kontrolujú orgány štátnej správy, ako napríklad Inšpektorát práce. V prípade zistenia nedostatkov môžu byť zamestnávateľovi uložené pokuty.
tags: #starostlivosť #o #zamestnancov #vedecké #články