Starostlivosť o zamestnancov vo verejnom sektore na Slovensku

Starostlivosť o zamestnancov vo verejnom sektore je komplexná téma, ktorá si vyžaduje celostný pohľad. Zahŕňa aspekty odmeňovania, pracovných podmienok, stability zamestnania a celkového vnímania hodnoty práce zamestnancov verejnej správy. Na Slovensku je táto téma obzvlášť aktuálna, nakoľko verejný sektor zamestnáva značnú časť populácie a jeho efektívne fungovanie má priamy dopad na kvalitu života občanov.

Aktuálna situácia a trendy vo verejnom sektore

Zamestnanosť vo verejnej správe na Slovensku prešla v posledných rokoch viacerými zmenami. Republiková únia zamestnávateľov uvádza, že verejný sektor zamestnáva 469-tisíc osôb, vrátane dohodárov, čo predstavuje značnú časť celkovej zamestnanosti na Slovensku. V posledných rokoch sa Slovensko dokonca dostalo v podiele zamestnaných vo verejnom sektore nad priemer krajín Európskej únie (EÚ).

Revízia výdavkov a zamestnanosť

Zamestnanosť vo verejnom sektore bola ovplyvnená realizáciou niektorých opatrení vyplývajúcich z „Revízie výdavkov zamestnanosti a odmeňovania vo verejnej správe“ - čo je príloha Programu stability Slovenskej republiky na roky 2020 až 2023 schváleného vládou SR. Na základe revízie bolo do rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023 premietnuté „zníženie osobných výdavkov a počtov úradníkov v ústrednej štátnej správe, zníženie počtu vysokoškolských učiteľov a nepedagogických zamestnancov, reflektujúce zmenu počtu študentov a medzinárodné ukazovatele a postupnú optimalizáciu počtu policajtov do roku 2027“.

Odmeňovanie a kolektívne vyjednávanie

Kolektívne vyjednávanie o kolektívnych zmluvách vyššieho stupňa vo verejnej správe je dôležitý nástroj na zabezpečenie spravodlivého odmeňovania zamestnancov. Aj keď kolektívne vyjednávanie o kolektívnych zmluvách vyššieho stupňa vo verejnej správe stále predbieha, minister financií pri predstavení Rozpočtu verejnej správy na roky 2021 - 2023 už odkázal, že valorizácia platov nebude. Odbory očakávajú, že sa v priebehu vyjednávania predložia argumenty, možno aj ústupky z jednej či druhej strany k jednotlivým navrhovaným bodom oboch kolektívnych zmlúv. Celkový počet zamestnancov pokrytých rozpočtom je takmer 428-tisíc, keďže sú tu započítané aj štátne podniky a samospráva; odhadujeme, že kolektívnymi zmluvami môže byť pokrytých 360-tisíc zamestnancov a pravdepodobne je to mierne nadnesené číslo. Ide o zamestnancov, ktorí pracujú v domovoch sociálnych služieb, na školách, obciach, úradoch práce, pobočkách Sociálnej poisťovne alebo ako účtovníci, upratovači, archivári, kuchári a ďalšie nespočetné množstvo pracovných pozícií, ktoré prispievajú k chodu štátu a poskytovaných služieb, ktoré sa v súčasnej pandemickej situácií ukázali také dôležité. Takisto to nie sú občania druhej kategórie, ktorí by si zaslúžili, aby sa na nich nahliadalo ako na príťaž, ktorá si nezaslúži žiadne navýšenie platov len preto, že ich zamestnávateľom je práve verejná správa.

Podľa Marty Kahancovej, sociologičky zaoberajúcej sa výskumom trhu práce, je kolektívne vyjednávanie dôležitým nástrojom na zabezpečenie rovnováhy v spoločnosti a dáva ľuďom priestor vyjadriť požiadavky. Je znakom efektívnosti štátu, ktorý nebude diktovať a nariaďovať, ale nechá tých, ktorých sa to týka, rokovať a dohodnúť sa.

Prečítajte si tiež: Prevencia kriminality a postpenitenciárna starostlivosť

Porovnanie miezd so súkromným sektorom

Revízia priznáva, že slovenský verejný sektor nie je prebujnený, potrebuje práve posilniť a upraviť štruktúru niektorých pracovných pozícií. Nie je nákladnejší ako v ostatných krajinách a priemerné platy sú v ňom tiež nižšie ako v súkromnom sektore. Celkovo vyššie priemerné platy vo verejnom sektore oproti súkromnému sektoru pravdepodobne zvyšujú nadpriemerne zarábajúci pracovníci a najmä pracovníci v riadiacich funkciách. Predpokladáme, že navýšenie platových taríf, ktoré sú predmetom vyjednávania a ktoré sú nižšie ako priemerný plat týchto zamestnancov, by pri 1 % náraste predstavovali náklady okolo 64 mil. € ročne, pri 4 % náraste okolo 230 mil. € ročne a pri 7,4 % náraste okolo 430 mil. €. Ďalej je potrebné si uvedomiť, že ide o hrubé navýšenie platov vrátane daní, odvodov, ktoré sa vrátia naspäť do rozpočtu verejnej správy a pri minutí týchto peňazí na tovary a služby sa ďalšia časť vráti spolu s odvedenou DPH, čo prestavuje až 56 % z celkových nákladov na valorizáciu.

Napriek tomu, zamestnávatelia poukazujú na to, že v rokoch 2023 a 2024 rástli mzdy vo verejnom sektore na Slovensku výrazne viac ako v súkromnom sektore. Ekonóm Alexander Karšay pripomína, že zatiaľ čo priemerná mzda bola v roku 2022 len o 11 percent vyššia ako v súkromnom sektore, celkové náklady práce na zamestnanca až približne o 20 percent, čo znamená, že vo verejnom sektore sú štedrejšie dobrovoľné sociálne príspevky zamestnávateľov.

Regionálne rozdiely a špecifické skupiny zamestnancov

Dôležitým faktorom je aj regionálna diferenciácia platov. Zamestnávatelia združení v Republikovej únie zamestnávateľov zároveň uvádzajú návrhy konkrétnych opatrení na zníženie zamestnanosti a mzdových nákladov vo verejnom sektore. Platy vo verejnej správe by sa mali diferencovať aj z regionálneho hľadiska a komplexne sa pozrieť na to, ktoré pozície sú prebytočné, a takéto škrtať.

Marta Kahancová upozorňuje, že verejnosť vníma, čo majú lekári, čo majú sudcovia, ale sú tu aj zamestnanci verejnej správy, ktorí sú potrební, ale nie sú takí viditeľní. Napríklad pomocný personál v školách, nemocniciach, na úradoch. A práve im sa deje to, že ich tarifná mzda je pod minimálnou mzdou a štát im plat nesystémovo dorovnáva do minimálnej mzdy. Štát im k nízkym platom pripláca roky.

Veková štruktúra a fluktuácia zamestnancov

Útvar Hodnoty za peniaze (ÚHP) poukazuje na to, že mnohí verejní zamestnanci sa blížia do dôchodkového veku a chýba generácia tridsiatnikov. Verejní zamestnanci tiež ostávajú dlhšie pracovať na jednom mieste. V priemere si zamestnanci na Slovensku pri zmene zamestnávateľa platovo polepšia približne o 12 %. Avšak, muži prestupujúci z verejného do súkromného sektora medzi rokmi 2015 a 2017 získali po prestupe v priemere až o 22,8 % vyšší plat ako v pôvodnom zamestnaní, kým ženy si polepšili iba o približne 9 %.

Prečítajte si tiež: Prevencia rizík v opatrovateľskej starostlivosti

Stratégia reformy zamestnávania vo verejnom sektore

Ministerstvom financií SR a Úradom pre štátnu službu SR bola vypracovaná Stratégia reformy zamestnávania vo verejnom sektore, ktorá sa zameriava na riešenie problémov sprevádzajúcich zamestnávanie vo verejnom sektore. Medzi hlavné ciele patrí dôsledná a jednotná úprava konania vo verejnom záujme a etických otázok vo verejnom sektore, zabezpečenie kvalitných ľudských zdrojov a posilnenie konkurencieschopnosti verejného sektora vo vrcholových oblastiach.

Nástroje stratégie

Nástrojmi Stratégie v prvom kroku budú predovšetkým zmeny právnych úprav a preskupenie finančných prostriedkov v súlade s prioritami. Výrazné legislatívne a finančné zmeny sa navrhujú uskutočniť k 1. januáru 2004 a počas roka 2004 v súlade s postupom reforiem v oblasti reformy verejnej správy.

Oblasti realizácie stratégie

Stratégia ponúka kroky vo viacerých oblastiach:

• Systémové zabezpečenie konania zamestnanca verejného sektora a konania voči nemu s cieľom zachovať verejný záujem.
• Legislatívne a inštitucionálne zmeny v oblasti štátnych služieb silových zložiek zamerané nielen na odmeňovanie, ale aj na riadenie ľudských zdrojov, vzdelávanie, mobilitu ľudských zdrojov a viaceré nevyhnutné technické zmeny.
• Zavedenie nového spôsobu prideľovania finančných prostriedkov na odmeňovanie zamestnancov štátnej správy.

Konanie vo verejnom záujme

V prvom období pôjde predovšetkým o právnu úpravu zákona č. 312/2001 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme. Návrh stratégie si nevyžiada zmeny v kompetencii príslušných orgánov kontroly. Medzi hlavné opatrenia patrí:

• Definovanie pojmov ako verejný funkcionár, povinnosti, obmedzenia a zodpovednosť verejného funkcionára.
• Zavedenie inštitútu tzv. „osobitného vyhlásenia“ verejného funkcionára.
• Zavedenie verejnej kontroly dodržiavania pravidiel konania vo verejnom záujme.

Zmeny v štátnej službe

Pri navrhovaní zmien v štátnej službe sa vychádzalo z potreby vyjasniť systém štátnej služby smerom k pozičnému a pružnému systému. Medzi hlavné zmeny patrí:

Prečítajte si tiež: Všetko o poručníctve a náhradnej starostlivosti

• Politická nominácia do funkcií ministra a štátneho tajomníka.
• Výberové konania na obsadzovanie štátno-zamestnaneckých miest.
• Možnosť prechodu z jednej štátnej služby do druhej s výnimkou štátnej služby vojakov.
• Dočasné preloženie štátneho zamestnanca v rámci dočasného preloženia.

Odmeňovanie štátnych zamestnancov

Súčasný systém odmeňovania štátnych zamestnancov je nepružný a demotivačný, s nízkou mierou systémového individuálneho prístupu k posudzovaniu kvality práce. Navrhuje sa preto nový mechanizmus odmeňovania zamestnancov štátnej služby s cieľom vybudovať kvalitnú štátnu správu. Medzi hlavné zmeny patrí:

• Rozšírenie počtu súčasných platových tried v rámci nezmenenej platovej tabuľky.
• Započítanie len odbornej praxe do platového stupňa.

Odporúčania a závery

Starostlivosť o zamestnancov vo verejnom sektore je komplexná úloha, ktorá si vyžaduje strategický prístup a koordináciu viacerých aktérov. Je potrebné zohľadňovať špecifiká jednotlivých skupín zamestnancov, regionálne rozdiely a potrebu zabezpečiť spravodlivé a motivujúce odmeňovanie.

Zníženie zamestnanosti

Odstránenie prebytočnej zamestnanosti by podľa Republikovej únie zamestnávateľov výrazne pomohlo s ozdravovaním verejných financií, bez neustáleho zavádzania nových daňových povinností a zvyšovania už existujúcich.

Valorizácia platov

Odborári požadujú v tomto roku zvýšenie platov o 10 percent a na budúci rok takisto o 10 percent.

Zlepšenie odmeňovania a pracovných podmienok

• Zvýšenie platov vysokokvalifikovaných zamestnancov v štátnej správe, učiteľov a pracovníkov v sociálnych službách na medzinárodne štandardnú úroveň.
• Diferenciácia platov vo verejnej správe aj z regionálneho hľadiska.
• Komplexný pohľad na to, ktoré pozície sú prebytočné, a takéto škrtať.
• Zjednodušenie a zefektívnenie procesov vo verejnej správe.
• Zmena kultúry strachu, ktorá dnes v štátnej a verejnej správe funguje.

Modernizácia verejnej správy

• Reorganizácia procesov a väčšie využitie moderných technológií.
• Zjednodušenie procesov a odbúranie zbytočnej byrokracie.
• Zefektívnenie vzdelávacích programov a výuky.

Zabezpečenie dôvery občanov

Verejný sektor je špecifický tým, že na svoje úspešné fungovanie vyžaduje dôveru občanov v jeho nestrannosť a spravodlivosť. Je preto potrebné zabezpečiť dôslednú a jednotnú úpravu konania súvisiaceho s etickými otázkami a verejným záujmom.

#

tags: #starostlivosť #o #zamestnancov #verejný #sektor