Starostlivosť o zázračné tvory: Druhy a ich špecifiká

Svet zázračných tvorov je rozsiahly a fascinujúci, plný bytostí s rozmanitými vlastnosťami a potrebami. Starostlivosť o tieto tvory si vyžaduje hlboké porozumenie ich špecifických požiadaviek a znalosť ich správania. Tento článok sa zameriava na rôzne druhy zázračných tvorov a poskytuje prehľad o tom, ako sa o ne správne starať.

Stretnutia s nečakanými tvormi v bežnom svete

Niekedy sa môže stať, že sa s divokými zvieratami stretneme na miestach, kde by sme ich neočakávali. Teória hovorí o impulze do riadidiel do smeru prekážky a následne vyhýbací manéver. Niekedy je proste ale už neskoro. Základom je nespanikáriť a snažiť sa bezpečne vyhnúť. Ak je to niečo menšie, tak to kľudne sumndaj - ja som tak už zrušil zopár vtákov, jednu lasyčku /nie schválne/. Ak je to niečo väčšie tak ak to už vyzerá že to zrazíš tak je lepšie napriamo - ale vždy lepšie sa bezpečne vyhnúť …

Acromantula: Obludný pavúk z Bornea

Acromantula je obludný pavúk s ôsmimi očami, ktorý vie rozprávať ľudskou rečou. Pochádza z nepreniknuteľných džunglí Bornea. Charakteristické znaky acromantuly zahŕňajú husté čierne chlpy pokrývajúce celé telo, rozpätie nôh dosahujúce až päť metrov, čeľuste, ktorými hlasno cvaká, keď je rozrušená alebo nahnevaná, a jedovaté výlučky. Acromantula je mäsožravá a uprednostňuje veľkú korisť. Na zemi tká siete v tvare kupoly. Samica je väčšia ako samec a naraz môže naklásť až sto vajíčok. Sú mäkké a biele a dosahujú veľkosť plážovej lopty. Mladé sa z nich vyliahnu za šesť až osem týždňov. Tohto zvera údajne vyšľachtili čarodejníci, možno s cieľom, aby strážil čarodejnícke obydlia alebo poklady, ako to u príšer vytvorených čarami býva.

Auguruj: Vták predpovedajúci dážď

Domovina auguruja je Británia a Írsko, hoci sa občas vyskytuje aj v severnej Európe. Je to chudý, zúbožene vyzerajúci zeleno-čierny vták, podobný malému a podvyživenému supovi. Auruguj vydáva výrazný hlboký chvejivý krik, kedysi považovaný za predzvesť smrti. Čarodejníci sa odjakživa vyhýbali hniezdam týchto vtákov zo strachu, že začujú ten srdcervúci zvuk, a nejeden vraj dostal srdcový záchvat, keď prechádzal okolo krovia a začul kvílenie neviditeľného auguruja. Trpezlivý výskum však napokon odhalil, že auguruj spieva iba vtedy, keď sa blíži dážď. Odvtedy sa augurujovia v domácnostiach s obľubou využívajú na predpovedanie počasia, hoci mnohí ľudia počas zimných mesiacov ťažko znášajú takmer neprestajné kvílenie.

Bahuriniak: Močiarny tvor

Bahuriniak obýva močariská a vyskytuje sa v Európe i v Severnej a Južnej Amerike. Keď sa nehýbe, vyzerá ako kus dreva, hoci pri podrobnejšom skúmaní odhalíme oblanené labky a veľmi ostré zuby. Po podmočenej pôde sa kĺže a plazí, živí sa väčšinou malými cicavcami a chodcom spôsobuje ťažké poranenia členkov. Chutí mu najmä divý mužík mandrag.

Prečítajte si tiež: Prevencia kriminality a postpenitenciárna starostlivosť

Bazilisk: Kráľ hadov

Prvého zaregistrovaného baziliska vychoval Herpo Smradľavý, grécky čierny mág, ktorý ovládal parselčinu. Bazilisk je jasnozelený had, ktorý dorastá až do dĺžky pätnástich metrov. Samec sa od samice odlišuje šarlátovým chocholom na hlave. Má mimoriadne jedovaté zuby, ale jeho najnebezpečnejšou útočnou zbraňou je pohľad do veľkých žltých očí. Každý, kto sa do nich pozrie, ihneď umrie. Ak má bazilisk dostatok jedla (žerie všetky cicavce, vtáky a väčšinu plazov), môže sa dožiť vysokého veku. Pestovanie baziliska bolo ilegálne už od stredoveku, hoci v praxi sa dá veľmi ľahko utajiť, lebo pri návšteve inšpektora a Oddelenia pre reguláciu a kontrolu čarovných tvorov stačí kuracie vajce vytiahnuť spod žaby. Okrem znalcov parselčiny bazilisky nemôže ovládať nikto.

Banshee: Predzvesť smrti

Banshee je odvodené od írskeho beansí (d), čo znamená žena z kopca. Dodnes veria mnohí obyvatelia Írska na existenc víl a tvrdia, že sa s nimi osobne stretli, podobne ako obyvatelia severnej Európy prísahajú na stretnutie s malými trollmi. Až do stredoveku ľudia verili, že banshee požičiava mužom idúcim do boja svoj plášť neviditeľnosti, ale len máloktorý jej ponuku využije. Banshee obývajú podľa tradície kopce po celom Írsku. Patria medzi najlepšie popísané a etnograficky zdokumentované postavy. Berú na seba podobu krásnych mladých žien s dlhými zlatými vlasmi či naopak stareniek a sú oblečené do bielych alebo červených rúch. Predpokladá sa, že sú to aj matky, ktoré zahynuli pri pôrode a nikdy nevideli svoje deti. Smutné volanie alebo hrozné škreky banshee pripomínajú vranie krákánie. Ozývajú sa predevšetkým v noci a smrteľníkom tuhne krv v žilách a naskakuje husia koža. Nikdy neveštia nič menšieho než smrť.

Bludičky: Svetielka nad močiarmi

Bludičky, alebo tiež Svetielka či Cvendy, Rychmandle, sú malé svetielka, prípadne malinký ľudkovia s lampášikami, či zlatovlasé detičky s horiacim lúčom. Poskakujú nad bažinami alebo hrobmi a zvádzajú pocestných do močiarov. Zvlášť, keď na nich niekto pokrikuje alebo píska, to sa potom s chuťou za vyrušenie pomstia. Ale sú známe i prípady, keď bludičky pomohli zblúdilému cestu nájsť. Objevujú se vraj vždy v nepárnom počte. Najčastejšie se myslíí, že bludičky sú rovnako ako mavky dušami nepokrstených detí, prípadne duše obetí vrážd. Svetielka nedali spát ani modernému človeku, ktorý sa ich pokusil vysvetliť horiacim metánom - a keď to tak celkom nevyšlo, sústredil sa na svetielkujúcí hmyz, houby, mach Schistostega osmundacea, bakterie, proste na všetko, čo môže vydať aspoň trochu svetla.

Bundimuni: Domáci škodcovia

Bundimuni sa vyskytujú na celom svete. Vedia veľmi šikovne zaliezť pod podlahové dosky i za lišty a zamorujú domy. Ich prítomnosť zvyčajne prezrádza odporný hnilobný pach. Nehybný bundimun sa podobá kúsku zelenkavej huby s očami, hoci, keď je vyplašený, bleskurýchle sa rozbehne na množstve tenkých nožičiek. Živí sa špinou. Dom zbavíme bundimunov pomocou očistného zaklínadla, no ak sme dovolili, aby priveľmi narástli, treba sa spojiť s Oddelením pre reguláciu a kontrolu čarovných tvorov (so sekciou škodcov) prv, ako sa nám zrúti dom.

Čarožrúty: Parazity čarovných tvorov

Čarožrúty sú malé, najviac milimetrové parazity podobné krabovi s veľkými zubami. Priťahuje ich všetko čarovné a môžu zamoriť kožušinu a perie takých tvorov, ako sú krupovia a augurujovia. Prenikajú aj do čarodejníckych domov, kde napádajú čarovné predmety, napríklad prútiky, postupne sa prehrýzavajú k ich čarovnému jadru alebo sa usadia v špinavých kotlíkoch, kde sa napchávajú kvapkami elixírov, ktoré zostali na dne.

Prečítajte si tiež: Prevencia rizík v opatrovateľskej starostlivosti

Černožienka: Chladnomilný tvor

Černožienka sa niekedy neodlišuje od víly, hoci je to celkom samostatný druh. Podobne ako víla má drobné ľudské telo, no v jej prípade ho pokrýva hustá čierna srsť. Okrem toho má jeden pár nôh a rúk navyše, hrubé zaoblené a lesklé krídla ako chrobák. Černožienky sa vyskytujú v celej severnej Európe a Amerike, uprednostňujú chladné podnebie. Kladú naraz až päťsto vajíčok a zahrabávajú ich. Černožienky majú dva rady ostrých jedovatých zubov, ktoré vždy využívajú na hryzenie. Tieto tvory podobné trpaslíkom žijú v dierach na starých bojiskách či kdekoľvek, kde sa preliala ľudská krv. Hoci ich ľahko možno odohnať kúzlami a zaklínadlami, sú veľmi nebezpečný najmä pre osamelých muklov, ktorých sa za temných nocí pokúšajú smrteľne omráčiť.

Červoplaz: Hlienovitý červík

Červoplaz sa zdržiava vo vlhkých jamách. Tento hrubý hnedý, až štvrťmetrový červík sa pohybuje veľmi zriedka. Oba konce má rovnaké a vyteká z nich hlien, ktorý sa niekedy používa na zhustenie elixírov.

Diricawl: Predchodca dronta

Diricawl pochádza z ostrova Maurícius. Je to vták s guľatým telom, našuchoreným perím, nevie lietať a je pozoruhodný pre spôsob, akým uniká pred nebezpečenstvom. Je zaujímavé, že muklovia o existencii diricawla kedysi vedeli, hoci ho poznali pod menom dront. Nevedia však, že diricawl môže zmiznúť, kedy chce, a tak sa nazdávajú, že ho celkom vyhubili. Vďaka tomu si zrejme začali väčšmi uvedomovať nebezpečenstvo bezhlavého hubenia ďalších živých spoluobyvateľov Zeme, preto po celom svete začali vznikať ochranárske organizácie zelených.

Divožienky a diví muži: Bytosti lesov a lúk

Divožienky majú podľa povestí nedbalé oblečenie, často v zelenej farbe. Nie sú veľmi krásne, kradú, alebo vymieňajú novorodeniatka, unášajú mládencov pre vlastné potešenie a dievčatá ako spoločníčky. Keď chcú niekoho zabiť, tak ho ušteklia na smrť. Mávajú niekedy chodidlá otočené pätou dopredu a hovoria naopak, alebo pridávajú pred každé slovo nie. Sem tam obdarujú človeka koláčom, z ktorého neubúda a protislužbou neškodia tým, ktorí pre nich vyrobili nejaké kuchynské náradie. Divožienky sú ženské bytosti žijúce vo voľnej prírode, v lese, na lúkach, pri rybníkoch a pod. Sú to príbuzné Rusaliek, Bludičiek a podobných strašidiel. Môžu mať rôznu charizmu, od krásnych dievčat po odporné babice. Divožienky strašne radi tancujú, preto sa každú osobu mužského pohlavia snažia zlákať k tancu. Ich tanečný kolotoč trvá až do úplného vyčerpania postavy, ktorá sa v mdlobách zrúti na zem. Divý muž, ako mužský opak divožienok je chlpatá, alebo machom obrastená, čierna a nebezpečná osoba, zdobiaca si hlavu vencom z papradia. Rád vodí ľudí za nos, zvádza ich z cesty, s obľubou sa venuje väčšinou horárom.

Drak: Kráľovský zver

Drak patrí k tým, ktoré sa ukrývajú len veľmi ťažko. Samica je zväčša väčšia a agresívnejšia ako samec, hoci ani k jednému by sa okrem vysoko kvalifikovaných a skúsených čarodejníkov nemal približovať nikto. Existuje desať plemien drakov a tým, že občas sa krížili, vznikali vzácne miešance.

Prečítajte si tiež: Všetko o poručníctve a náhradnej starostlivosti

• Antipod opálovooký: Pochádza z Nového Zélandu, no keď v rodisku prišiel o potrebný životný priestor, presťahoval sa do Austrálie. K zvláštnostiam tohto draka patrí, že žije v údoliach, nie v horách. Je stredne veľký (váži dve až tri tony) a je to vari najkrajší druh draka - telo mu pokrývajú perleťové šupiny, ktoré hrajú všetkými farbami, a nezvyčajné sú aj viacfarebné oči bez zreníc - podľa nich dostal meno. Antipod chrlí veľmi jasný ostrošarlátový, strašidelne pôsobiaci oheň, no napriek tomu ho v porovnaní s inými drakmi nepokladajú za veľmi agresívneho a pokiaľ nie je hladný, zabíja iba zriedka. Jeho obľúbenou potravou sú ovce, i keď sú známe prípady, že napadol aj väčšiu korisť. Hromadné nivočenie kengúr v sedemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia sa pripisovalo drakovi samotárovi - samcovi antipoda, ktorého dominantná samica vyhnala z domova. Vajcia antipoda sú svetlosivé a nevedomí muklovia si ich môžu pomýliť so skamenelinami.
• Čínsky ohnivák: Tento jediný orientálny drak má zvlášť pozoruhodný výzor. Je šarlátový, pokrytý hladkými šupinami, má tuponosú papuľu lemovanú zlatými bodcami a mimoriadne vypuklé oči. Meno ohnivák dostal vďaka tomu, že ak sa nahnevá, z nozdier sa mu vyvalia ohnivé oblaky v tvare hríbov. Váži dve až štyri tony, pričom samica je trochu väčšia ako samec. Škrupiny vajec sú ostrokarmínové so zlatými fľakmi a sú cenné, pretože sa využívajú v čínskej mágii. Ohnivák je agresívny, no svojich spolubratov znáša lepšie než ostatné druhy a niekedy je ochotný deliť sa o územie i s dvoma ďalšími. Živí sa takmer všetkými cicavcami, uprednostňuje však prasce a ľudí.
• Hebridský čierny: Tento pôvodne britský drak je oveľa agresívnejší ako jeho welšský druh. Jeden exemplár potrebuje územie až o rozlohe dvestošesťdesiat štvorcových kilometrov. Dosahuje dĺžku desať metrov, telo mu pokrývajú drsné šupiny, oči má jasnofialové a po celom chrbte sa mu tiahne nízky hrebeň ostrý ako žiletka. Má krídla ako netopier a na konci chvosta bodec v tvare šípu. Hebridský čierny sa živý prevažne zverinou, ale známe sú aj prípady, keď odvliekol veľké psy či dobytok.
• Nórsky ostnáč: Nórsky ostnáč sa podobá chvostorožcovi skoro vo všetkom, len namiesto chvostových bodcov má na chrbte mimoriadne nápadný uhľovočierny hrebeň. Je výnimočne agresívny voči súkmeňovcom a v súčasnosti patrí k najzriedkavejším druhom. Je o ňom známe, že útočí na väčšinu veľkých suchozemských cicavcov a čo je u drakov nezvyčajné, ostnáč sa živí aj vodnými tvormi. Podľa nepodloženej správy istý ostnáč odvliekol v roku 1802 v blízkosti nórskeho pobrežia veľrybie mláďa. Vajcia ostnáča sú čierne a jeho mláďatá začínajú chrliť oheň skôr ako mladé iných druhov (už jedno - až trojmesačné).
• Rumunský zmijozub: Je zo všetkých známych druhov najmenší, ale najrýchlejší letec. Meria necelých päť metrov, má hladké šupiny, je červenohnedý s čiernym hrebeňom. Rohy má krátke a zuby mimoriadne jedovaté. Zmijozub si rád pochutná na kozách a kravách, ale natoľko obľubuje ľudí, že Medzinárodná konfederácia čarodejníkov bola koncom devätnásteho storočia nútená vyslať skupinu exterminátorov, aby znížil počet týchto rýchlo sa množiacich drakov.
• Švédsky dlhorožec: Dlhorožec má tmavozelené šupiny a dlhé, ligotavé zlaté rohy, na ktoré si korisť najprv nabodne a potom ju upečie. Tieto rohy, rozomleté na prášok, sa veľmi cenia ako prísada do elixírov. Rodisko dlhorožca je v súčasnosti najdôležitejšou svetovou dračou rezerváciou. Tu, priamo v ich prirodzenom prostredí, čarodejníci z celého sveta študujú život rozličných plemien. Dlhorožec bol objektom intenzívneho chovného programu, pretože počet jedincov tohto druhu v posledných rokoch výrazne poklesol, čo zapríčinil najmä obchod s jeho rohmi, ktoré v súčasnosti zaradili medzi predajný tovar kategórie B.
• Švédsky krátkonosý: Švédsky krátkonosý je príťažlivý striebristobelasý drak. Jeho koža je vyhľadávaná na výrobu ochranných rukavíc a chráničov. Plameň, ktorý chrlí z nozdier, je jasnomodrý a tkanivo a kosti zmení na popol za pár sekúnd.
• Uhorský chvostorožec: Tento údajne najnebezpečnejší zo všetkých druhov drakov má čierne šupiny a pripomína jaštericu. Má žlté oči, bronzové rohy a podobne sfarbené ostne, ktoré mu trčia z dlhého chvosta. Chvostorožcov oheň má najväčší dosah (až pätnásť metrov). Jeho vajcia farby cementu sa vyznačujú mimoriadne tvrdou škrupinou. Mláďatá sa z nej vysekávajú pomocou chvosta, na ktorom majú dobre vyvinuté ostne už pri narodení. Uhorský chvostorožec sa živí kozami, ovcami a vždy, keď je to možné, aj ľuďmi.
• Ukrajinský železnobrucháč: Tento najväčší druh draka dosahuje hmotnosť až šesť ton. Je tučný a lieta pomalšie ako zmijozub alebo dlhorožec, no napriek tomu je mimoriadne nebezpečný, pretože pri pristávaní váľa obydlia. Šupiny má kovovosivé, oči tmavočervené a pazúry mimoriadne dlhé a zlovestné. Odkedy jeden v roku 1799 odvliekol z Čierneho mora plachetnicu (našťastie prázdnu), ukrajinská čarodejnícka vláda železnobrucháčov stále sleduje.
• Welšský zelený: Welšský zelený dobre splýva so sviežou trávou svojej domoviny, i keď hniezdi vo vyšších horách, kde bola preňho ustanovená rezervácia. Napriek ilfracombskému prípadu, patrí tento druh k najmenej problematickým drakom, pretože rovnako ako Antipod opálovooký sa radšej živí ovcami a pokiaľ ho niekto nedráždi, vyhýba sa ľuďom. Welšský zelený sa vyznačuje ľahko rozpoznateľným a napodiv melodickým revom. Oheň chrlí v tenkých prúdoch, znáša vajcia farby zeminy so zelenými fliačikmi.

Elfovia: Strážcovia prírody

Elfovia sú tajomní, krásni a veľmi rýchli. Táto rasa patrí k najstarším. Elfovia milujú prírodu a kľud. Obývajú lesy a starajú sa o ne. Hoci sú výborní bojovníci, boj príliš nevyhľadávajú. O to viac a krutejšie sa bránia, keď sú napadnutí. Zazrieť elfa v lese obyčajný smrteľník nemôže. Elfovia, pretože žijú o mnoho dlhšie než napr. ľudia, môžu oveľa lepšie porozumieť prírodným javom a zákonom. Vedia o niečo lepšie než ľudia používať manu a mágov je v ich radoch oveľa viac.

Erkling: Zlomyseľný tvor z Čierneho lesa

Erkling je zlomyseľný tvor, ktorý pochádza z Čierneho lesa v Nemecku. Je väčší ako trpaslík (zvyčajne meria asi meter), má špicatú tvár a chichoce sa vysokým kotkodákavým smiechom. Ním očarúva najmä deti, keď sa ich pokúša odlákať od opatrovníkov, aby ich zožral. Vďaka prísnej kontrole príslušných pracovníkov Ministerstva mágie však počet jeho obetí za posledné storočia výrazne klesol a posledný známy útok erklinga na šesťročného čarodejníka Bruna Schmidta skončil takisto smrťou tohto zvera.

tags: #starostlivosť #o #zázračné #tvory #druhy