Starostlivosť o zranených počas prvej svetovej vojny

Prvá svetová vojna bola jedným z najničivejších konfliktov v dejinách ľudstva. Odhaduje sa, že počas nej zahynulo približne desať miliónov vojakov a päť až sedem miliónov civilných obyvateľov. Okrem obrovského počtu obetí na životoch priniesla vojna aj rozsiahle zranenia a postihnutia. Starostlivosť o zranených vojakov a civilistov sa stala obrovskou výzvou pre medicínu a spoločnosť.

Dopad vojny na medicínu a zdravotníctvo

Prvá svetová vojna si vyžiadala nielen obrovské množstvo obetí, ale priniesla so sebou aj rozsiahle zranenia a postihnutia. Nové zbrane, ako napríklad yperit, a zákopová vojna spôsobili, že okrem 10 miliónov mŕtvych vojakov zostalo aj osem miliónov vojnových invalidov. Táto situácia podnietila rozvoj nových odvetví medicíny a priniesla pokrok v oblasti rehabilitácie, chirurgie, anesteziológie a ošetrovateľstva.

Organizácia zdravotnej starostlivosti

V roku 1914, na začiatku vojny, bola sanitná starostlivosť o zranených pomerne dobre organizovaná. Vďaka tomu prežilo mnoho vojakov, ktorí by inak na fronte vykrvácali na následky zranení. Avšak, s pribúdajúcim počtom zranených a chorých sa zdravotnícky systém dostal pod obrovský tlak. Lazarety boli preplnené a chorých vojakov umiestňovali do veľkých hál, kde medzi živými často ležali aj mŕtvoly. Chýbala čistá bielizeň, lieky a čerstvé potraviny. Okrem toho sa aj vo vyspelých priemyselných štátoch prejavoval veľký nedostatok lekárov a zdravotníkov, dokonca aj hrobárov.

Španielska chrípka a jej dopad

Počas posledného roku prvej svetovej vojny vypukla pandémia španielskej chrípky, ktorá si vyžiadala desiatky miliónov obetí po celom svete. Predpokladá sa, že celkovo na ňu ochorelo až 500 miliónov ľudí na svete. Choroba sa šírila veľmi rýchlo, aj pomocou vojenských transportov. Už v apríli 1918 sa objavila vo Francúzsku a v máji na ňu ochorelo približne 10-tisíc britských námorníkov.

To, že sa ochorenie tak rozmohlo a zabíjalo v takom veľkom meradle, súvisí aj s tým, že spoločnosť a jednotlivé vojská na takú epidémiu neboli pripravené.

Prečítajte si tiež: Prevencia kriminality a postpenitenciárna starostlivosť

Starostlivosť o vojnových invalidov

Po skončení vojny riešila väčšina krajín, ako ľudí s trvalým poškodením zdravia opäť začleniť do života. Nie vždy sa to podarilo. Mnohí zmrzačení vojnoví veteráni bez tváre po vojne prežili zvyšok života v ústavoch a na klinikách, kde sa stali objektom medicínskych výskumov. Pre väčšinu z nich bol nemožný návrat k pôvodným povolaniam a ich penzie často nestačili ani na prežitie.

Už v roku 1917 sa v Bratislave uskutočnila výstava, ktorá mala pomôcť pri ich lepšom začlenení do života - prezentovala špeciálne dielne pre invalidov a ich výrobky.

Zajatecké tábory a zdravotná starostlivosť

Počas prvej svetovej vojny padlo do zajatia najmenej 7 miliónov vojakov. Najvypuklejším problémom bolo sociálno-právne postavenie vojnových zajatcov, predovšetkým zlepšenie ich životných podmienok, hygieny a zdravotníckeho zabezpečenia, v neposlednom rade aj spôsob repatriácie vážne chorých a ťažko zranených späť do vlasti, resp. zabezpečenia ich návratu do vlasti po vojne.

Rakúsko-uhorské zajatecké tábory podliehali pod vojenské veliteľstvá, z ktorých jedno sídlilo aj v Bratislave. Ich hlavnou úlohou bol príjem, triedenie, ubytovanie, stravovanie a zabezpečenie zdravotníckej starostlivosti o zajatcov až do ukončenia vojny.

Očné zranenia a ich liečba

Úrazy očí sú vo vojnových konfliktoch mimoriadne časté a vážne. Napriek tomu, že oko zaberá len 0,1 % celkového povrchu tela, až 8 - 13 % zranení v boji v moderných vojnách na celom svete sa týka práve očí. Pri liečbe očných zranení je veľmi dôležité čo najskoršie odstránenie cudzieho predmetu z oka a podanie antibiotík, resp. protizápalových liekov.

Prečítajte si tiež: Prevencia rizík v opatrovateľskej starostlivosti

Postupom rokov sa oftalmologická starostlivosť výrazne zlepšila v každom smere. Máme lepšie vedomosti, operačné nástroje i prístrojové vybavenie a lepšie vieme reagovať aj na krízové situácie.

Príkladom môže byť porovnanie dvoch obrovských explózií, ktoré sa zapísali do svetovej histórie. V roku 1917 sa v kanadskom Halifaxe zrazili dve nákladné lode naložené muníciou. Pri ich výbuchu bolo zranených 9 000 ľudí, viac ako 2 000 ľudí zomrelo. 592 pacientov malo poranené oči a 249 z nich muselo podstúpiť enukleáciu (odstránenie očnej gule). Pri katastrofickom výbuchu skladu hnojiva v prístave v libanonskom Bejrúte o storočie neskôr bolo 14 000 zranených, 219 obetí, 48 ľudí podstúpilo očnú operáciu a len štyria z nich museli podstúpiť okamžitú enukleáciu.

Nečakaný objav vojnovej medicíny

S cudzími predmetmi v oku je spojená aj história vývoja vnútroočných šošoviek, ktoré sa používajú pri operáciách na odstránenie sivého zákalu. Za týmto objavom stojí oftalmológ Harold Ridley, ktorý počas 2. svetovej vojny operoval pilotov anglickej kráľovskej letky Royal Air Force, ktorí utrpeli zranenia očí pri bojoch nad vzdušným priestorom južného Anglicka. Všimol si, že imunitný systém nereaguje na úlomky plexiskla v oku, na rozdiel od skla.

Poučenie z minulosti pre súčasnosť

Skúsenosti z prvej svetovej vojny a iných vojnových konfliktov nám ukazujú, aké dôležité je byť pripravený na riešenie zdravotných kríz a poskytovanie pomoci zraneným a postihnutým. Aj v súčasnosti, keď prebiehajú vojnové konflikty v rôznych častiach sveta, je potrebné hľadať spôsoby, ako pomôcť ľuďom trpiacim vo vojne a zabezpečiť im komplexnú liečebnú, psychosociálnu, výchovnú i pracovnú pomoc.

Rovnako ako UVEA, aj my by sme mali hľadať spôsoby, ako pomôcť. Či už ako jednotlivci, alebo špecializované zdravotnícke, osobitne rehabilitačné zariadenia. Radoví, alebo vedúci pracovníci. Dnes, alebo zajtra. Tak ako to intenzívne robíme aj v iných vojnových konfliktoch.

Prečítajte si tiež: Všetko o poručníctve a náhradnej starostlivosti

tags: #starostlivosť #o #zranených #počas #prvej #svetovej