Systém starostlivosti o pacienta v Českej republike: Výzvy, zmeny a porovnanie so Slovenskom

Úvod

Systém zdravotnej starostlivosti v Českej republike, podobne ako na Slovensku, čelí v súčasnosti mnohým výzvam. Demografický vývoj, starnutie populácie a s tým spojený nárast chronických ochorení kladú enormný tlak na existujúce kapacity a organizáciu poskytovania zdravotnej starostlivosti. Tento článok sa zameriava na analýzu súčasného stavu, identifikáciu kľúčových problémov a porovnanie prístupov k riešeniu týchto výziev v Českej republike a na Slovensku.

Demografické zmeny a ich dopad na zdravotníctvo

Jednou z najväčších výziev v zdravotníctve je starostlivosť o chronických pacientov, a to najmä z dôvodu demografického vývoja a starnutia populácie. Analytička Henrieta Tulejová z Advance Institute uviedla, že v roku 2025 bude v Českej republike o 36 percent viac ľudí starších ako 65 rokov než v roku 2010. Naopak, v prípade ekonomicky aktívneho obyvateľstva sa očakáva stagnácia. Podobná situácia je aj na Slovensku. Tieto trendy vytvárajú obrovský tlak na zdravotný systém, pretože sa otvárajú "nožnice medzi ľuďmi, ktorí čerpajú zdravotnú starostlivosť a medzi tými, ktorí za zdravotnú starostlivosť platia". Štatistiky v Českej republike predpokladajú, že do roku 2030 sa zvýši počet pacientov s diabetom alebo s viac než dvomi ochoreniami oproti roku 2010 o 50 percent. Obyvatelia vo vyššom veku budú vzhľadom na pridružené ochorenia čerpať významne viac zdravotnej starostlivosti. Podľa Strategického rámca rozvoja starostlivosti o zdravie v Českej republike do roku 2030 (Zdravie 2030) má až 50 percent občanov Českej republiky nad 65 rokov viac ako dve ochorenia.

Kapacity systému a integrácia zdravotnej starostlivosti

Analytička upozorňuje na to, že je nevyhnutné sa zamerať na dôležité otázky. Prvou je, či má systém v Českej republike dostatočné kapacity na to, aby sa dokázal postarať o týchto pacientov a zároveň nájsť spôsob, ako tieto kapacity posilniť či už zvýšením počtu zdravotníckych pracovníkov alebo posilnením technológií. Ďalšou dôležitou úlohou je nájsť spôsob integrácie zdravotnej starostlivosti, ináč budú nemocnice, pohotovosti a ambulantní lekári preťažení pre nedostatok lekárov. Zároveň sa to premietne do neefektívnosti. Rozširovanie programov pre manažment chronických chorôb bude preto neoddeliteľnou súčasťou zmeny organizácie poskytovania zdravotnej starostlivosti. Každý takýto program musí mať hlavného lídra starostlivosti, ktorým môže byť ambulantný lekár, nemocnica alebo zdravotná poisťovňa. Na to, aby líder dokázal tieto úlohy zabezpečiť potrebuje informačnú infraštruktúru, teda prepájanie dát, informácií, poskytovanie dát o vývojových trendoch, o vývoji zdravotného stavu pacienta a poskytovanie informácií, ktoré pomáhajú pri rozhodovaní o liečbe pacienta.

Inšpirácia zo zahraničia: Holandsko a Dánsko

Holandsko už v roku 2012 identifikovalo, že rast nákladov na zdravotnú starostlivosť je neúnosný a pacienti si pri takomto trende nebudú schopní dlhodobo financovať zdravotné poistenie a zdravotnú starostlivosť. Najväčší problém narastal v ambulantnej sfére. Integráciu zdravotnej starostlivosti začalo zmenou finančných kontraktov. Z kapitačného kontraktu všeobecných lekárov vyňalo 25 percent, ktoré presmerovalo na novú organizáciu starostlivosti o chronicky chorých pacientov. Desať percent z tohto objemu smerovalo do investícií informačných systémov, ale tiež na indikátory kvality, teda na vyhodnocovanie kvality poskytovania zdravotnej starostlivosti. Zvyšných 15 percent zasa naviazalo na takzvané balíčkové kontrakty za štandardnú starostlivosť o chronicky chorých. Prvým chronickým ochorením, pre ktoré začali vznikať takéto balíčkové kontrakty, bol diabetes a postupne sa rozšírili o ďalšie ochorenia. Na základe kontraktov by si následne dokázal všeobecný lekár zamestnať alebo zazmluvniť ďalších poskytovateľov, ktorí sú nevyhnutní pre starostlivosť pacienta s konkrétnych chronickým ochorením. Takáto organizácia viedla k vytvoreniu takzvaných care groups alebo ošetrovateľských skupín. V niektorých takýchto skupinách spolupracuje až 150 lekárov, ktorí sú buď zamestnaní alebo subkontrahovaní. Skupina zodpovedá za viaceré úlohy: za negociáciu balíčkovej ceny a riadenie nákladov, kvalitu starostlivosti podľa štandardov, koordináciu a nakupovanie starostlivosti u ďalších poskytovateľov a o informačný systém a inovácie.

Dánsko v posledných rokoch implementovalo veľkú reformu nemocničnej starostlivosti. Pri počte obyvateľov zhruba 5,5 milióna zredukovalo počet nemocníc zo 40 na 21. No tým, že vzdialili nemocnice od pacienta, potrebovali pre demografický vývoj posilniť ambulantnú starostlivosť. Dánsko vypracovalo takzvaný národný plán, teda analýzu a predikciu potrieb obyvateľstva, na základe čoho identifikovalo chýbajúci počet lekárov. Implementáciu plánu a vysporiadanie sa s počtom chronických pacientov následne delegovalo na regióny, ktorých cieľom je zabezpečiť dostatok liečby v primárnom sektore a znížiť tlak na nemocnice. Regióny dostávajú za koordináciu rizikovo vyvážený rozpočet na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti. Zároveň si vytvorili takzvané health clusters okolo nemocníc a ambulantných lekárov pre vytvorenie lokálnych decentralizovných riešení.

Prečítajte si tiež: Prevencia kriminality a postpenitenciárna starostlivosť

Financovanie verejného zdravotného poistenia: Porovnanie Slovenska a Českej republiky

V Českej republike, podobne ako na Slovensku, je financovanie verejného zdravotného poistenia zabezpečované prostredníctvom zdravotných odvodov od ekonomicky aktívnych poistencov. Štát platí poistné za približne 56 % poistencov, čo zahŕňa dôchodcov, deti, študentov, matky na materskej a rodičovskej dovolenke a nezamestnaných evidovaných na úrade práce. Výška poistného v Českej republike je stanovená zákonom na 13,5 % z určeného vymeriavacieho základu. Hoci podiel poistencov štátu na celkovom počte poistencov je v obidvoch krajinách podobný a klesá, podiel platby za poistencov štátu na celkových zdrojoch bol v rokoch 2020 až 2022 na Slovensku výrazne nižší ako v Českej republike. V roku 2023 sa podiel platby za poistencov štátu významne zvýšil a priblížil sa k úrovni, ktorú dosahuje v Českej republike. V roku 2024 sa na základe prognóz predpokladá opätovný pokles podielu poistného plateného štátom. Je to čiastočne spôsobené miernym znížením platby za poistenca štátu oproti roku 2023, ale rozhodujúci vplyv bude mať zvýšenie odvodového zaťaženia pre ekonomicky aktívnych poistencov o 1 p. b. Podobný vývoj je možné sledovať aj pri mesačnej platbe za jedného poistenca štátu. Platba za poistenca štátu na Slovensku v rokoch 2020 - 2022 stagnovala, v roku 2023 došlo k výraznému skoku a priblížila sa k úrovni Českej republiky. V roku 2022, keď bol rozdiel medzi platbou za poistenca štátu medzi krajinami najvyšší, platba v Českej republike prevyšovala platbu na Slovensku takmer dvojnásobne. Vďaka vyšším zárobkom je aj mesačná platba poistného za EAP vyššia v Českej republike ako na Slovensku.

Vzdelávanie zdravotníckych záchranárov

Povolanie zdravotníckeho záchranára je vysoko špecializované a vyžaduje rozsiahle teoretické vedomosti, fyzickú zdatnosť a psychickú odolnosť. Štúdium urgentnej zdravotnej starostlivosti úzko prepája teóriu a prax v prednemocničnej neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Štúdium zahŕňa teoretické vedomosti, praktické a technické zručnosti. Neoddeliteľnou súčasťou výučby sú klinické cvičenia na rôznych pracoviskách: základné lôžkové oddelenia, vybrané jednotky intenzívnej starostlivosti, operačné strediská záchrannej zdravotnej služby, mobilné ambulancie rýchlej lekárskej a rýchlej zdravotníckej pomoci, hasičský zbor a útvary civilnej obrany. Absolvent získa odbornú spôsobilosť na výkon odborných pracovných činností zdravotníckeho záchranára, definovanú vo vyhláške MZ SR č. 334/2010 Z.z. Podmienky prijatia na štúdium zahŕňajú písomný test z biológie človeka a skúšky pohybových predpokladov. Uchádzači s priemerom do 1,50 môžu byť oslobodení od písomného testu. Prihláška sa podáva v papierovej forme s doložením prospechu zo strednej školy. Zahraniční uchádzači musia doložiť doklad o ovládaní slovenského jazyka na úrovni B1. Fakulta môže akceptovať výsledky SCIO testu Všeobecných študijných predpokladov (VŠP). Ak študent uspeje na SCIO teste, fakulta nebude brať do úvahy výsledok písomného testu na fakulte. Skúška pohybových predpokladov je koncipovaná ako praktická skúška a hodnotí sa bodovou škálou. Súhrnný výsledok bude tvorený súčtom bodov získaných v jednotlivých disciplínach: plávanie na 100 metrov (prsia alebo kraul), test zmeny polôh (ľah vzadu, stoj, ľah vpredu, stoj) a bežecký test (prekonávanie 20 m úseku podľa zvukového signálu).

Zdravotná starostlivosť pre občanov EÚ v Českej republike

Ak potrebujete lekárske ošetrenie počas pobytu v Českej republike, máte nárok na zdravotnú starostlivosť stanovenú miestnym právom. Ak potrebujete lekárske ošetrenie, obráťte sa najprv na zmluvného lekára a predložte svoj európsky preukaz zdravotného poistenia (EPZP). Ak vám lekár predpíše lieky na recept, kúpiť si ich môžete v akejkoľvek lekárni. Ak je ochorenie tak závažné, že potrebujete nemocničné ošetrenie, odošle vás príslušný lekár do nemocnice. V akútnych prípadoch je možné obrátiť sa priamo na nemocnicu s EPZP. V Českej republike môžete očakávať poplatok za lekársku službu prvej pomoci vrátane odboru zubného lekárstva (sobota, nedeľa, pracovné dni v čase od 17:00 - 7:00 hod). Regulačný poplatok sa neplatí, ak dôjde k následnému prijatiu pacienta do ústavnej zdravotnej starostlivosti. Výška poplatku je 90 CZK. Právne predpisy Českej republiky zároveň priznávajú výnimky z vyššie uvedenej spoluúčasti, kedy je poistenec oslobodený od úhrady poplatkov (napr. špecifické prípady prevencie, dialýza, zdravotná starostlivosť nariadená súdnym rozhodnutím, povinná liečba v prípade infekčných ochorení). V prípade, že ročná výška spoluúčasti poistenca prekročí ročný limit 5 000 CZK (1 000 CZK pre deti do 18 rokov veku, vrátane kalendárneho roku, v ktorom dovŕšili 18. rok života a osoby nad 65 do 70 rokov veku, vrátane kalendárneho roku, v ktorom dovŕšili 65. rok života, pre osoby nad 70 rokov veku je limit 500 CZK), je príslušná zdravotná poisťovňa povinná do 60 dní od konca kalendárneho štvrťroka poistencovi vyplatiť sumu presahujúcu schválený limit. Do schváleného limitu sa však započítajú doplatky za lieky príp. potraviny. Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je povinný na žiadosť poistenca vystaviť potvrdenie o výške uhradených spoluúčastí. V prípade slovenských poistencov s dočasným pobytom na území Českej republiky, ktorí prekročia schválený limit je nevyhnutné dodržať postup, podľa ktorého si uplatnia rozdiel presahujúci sumu 5 000 CZK v českej zdravotnej poisťovni, ktorá si ho následne uplatní v príslušnej slovenskej zdravotnej poisťovni prostredníctvom formulára E 125. Ak ste museli uhradiť danú zdravotnú starostlivosť sami, obráťte sa na svoju zdravotnú poisťovňu s potvrdeniami o zaplatení, z ktorých sú jasné zrealizované výkony. Poisťovňa určí, či a prípadne aká suma vám môže byť preplatená.

Praktické informácie pre poistencov VšZP v Českej republike

Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) upozorňuje poistencov, že od 1. mája platia pre poskytnutie zdravotnej starostlivosti v Českej republike rovnaké pravidlá, ako pre ktorúkoľvek inú členskú krajinu Európskej únie (EÚ), Nórsko, Lichtenštajnsko a Island. Poistenci VšZP majú právo na potrebnú zdravotnú starostlivosť v zdravotníckych zariadeniach ostatných krajín EÚ, ale podmienkou je vlastniť vyplnený a potvrdený medzinárodný formulár E 111 SK. VšZP ho vydáva na počkanie v ktorejkoľvek z 35 svojich pobočiek, bezplatne a o jeho vystavenie možno požiadať aj elektronicky prostredníctvom www.vszp.sk. V prípade, že poistenci si pred vycestovaním formulár nevyzdvihnú, musia za ošetrenie v členskej krajine EÚ, Nórsku, Lichtenštajnsku a na Islande zaplatiť v hotovosti. Tieto náklady si môžu nechať preplatiť po návrate vo svojej zdravotnej poisťovni na Slovensku. Refundácia nákladov je proces dlhotrvajúci, a týka sa len časti nákladov, ktoré sú v danej krajine uhrádzané z verejných zdrojov. VšZP preto poistencom odporúča kombináciu formulára E 111 SK a doplnkového cestovného poistenia, ktoré kryje náklady na finančnú spoluúčasť pacienta, respektíve klasické poistenie liečebných nákladov v cudzine. Odlišná situácia nastane v prípade, ak sú občania Slovenskej republiky v inej krajine EÚ zdravotne poistení, napríklad sú tam zamestnaní. V takom prípade by mali svoju tamojšiu zdravotnú poisťovňu požiadať o formulár E 106, vďaka ktorému si už nebudú musieť platiť druhé zdravotné poistenie na Slovensku. VšZP takýmto poistencom vydáva tzv.

Následná a domáca zdravotná starostlivosť v sieti Penta Hospitals CZ

Mnohí pacienti nie sú v stave, ktorý by im umožňoval vrátiť sa do bežného života. Potrebujú pomoc v pobytových sociálnych službách, zariadeniach, ktoré poskytujú následnú zdravotnú starostlivosť alebo potrebujú poskytnúť domácu zdravotnú starostlivosť. Barbora Vaculíková pôsobí vo funkcii CEO Penta Hospitals CZ. Časopis Forbes ju zaradil medzi najvplyvnejšie ženy v Českej republike a označil ju za prvú dámu zdravotníckeho impéria skupiny Penta a zároveň najvyššie postavenou ženou v českom zdravotníctve. Zdravotnícke portfólio Penty v Českej republike momentálne predstavuje 10 zdravotníckych zariadení, niekoľko desiatok Alzheimer Homes po celej Českej republike. Sieť Penta Hospitals v ČR je v procese kontinuálnej expanzie. Dostali na to zelenú pred dvoma rokmi, kedy si definovali strategické odbory, v ktorých sa chcú rozvíjať. Penta Hospitals v ČR má aktuálne deväť 10 nemocníc akútnej následnej zdravotnej starostlivosti, tridsaťštyri Alzheimer Homes. Sú to domovy pre ľudí s Alzheimerovou demenciou a inými typmi kognitívnych chorôb. V portfóliu majú aj sieť všeobecných lekárov a najnovšie poskytujú aj domácu zdravotnú starostlivosť. Na expanziu sa pozerali z rôznych uhlov pohľadu. Jeden z nich je aj demografia, ktorá jednoznačne ukazuje, že Česká republika má nedostatok lôžok pre následnú zdravotnú starostlivosť. Momentálne je v Českej republike približne 60 00 lôžok pre pacientov s demenciou. Prevažujú lôžka, ktoré sú štátne, krajské a mestské. Alzheimer Homes sú najväčším súkromným prevádzkovateľom lôžok pre pacientov, ktorí trpia demenciou alebo inými kognitívnymi ochoreniami. Ich najväčším konkurentom je spoločnosť Senecura a niekoľko menších poskytovateľov. Avšak podľa predikcií bude do roku 2050 chýbať 70 000 nových lôžok. Je to spôsobené demografiou a starnutím populácie, do roku 2050 budú mať o milión viac ľudí starších ako 65 rokov. Zároveň sa zvyšuje počet ľudí s Alzheimerovou chorobou. Hranica výskytu demencie sa znižuje, najmladší pacient má 43 rokov.

Prečítajte si tiež: Prevencia rizík v opatrovateľskej starostlivosti

V českom zdravotníctve sa redukujú lôžka pre akútnu zdravotnú starostlivosť a dochádza k centralizácii super špecializovanej zdravotnej starostlivosti. Navyše aj české zdravotníctvo trpí nedostatkom lekárov. Znižuje sa dostupnosť akútnej zdravotnej starostlivosti v regiónoch. Doba hospitalizácie sa výrazne skracuje a pacienti sú z nemocníc prepúšťaní skôr. Mnohí pacienti, predovšetkým seniori, však nie sú v stave, ktorý by im umožňoval vrátiť sa do bežného života. Takže potrebujú pomoc v pobytových sociálnych službách, zariadeniach, ktoré poskytujú následnú zdravotnú starostlivosť alebo potrebujú poskytnúť domácu zdravotnú starostlivosť. Preto rozširujú ponuku služieb o poskytovanie domácej zdravotnej starostlivosti. Urobili si analýzu počtu lôžok v následnej zdravotnej starostlivosti. Rozdiel medzi Slovenskom a Českom je i v tom, že majú akútne a následné lôžka, ktoré sú súčasťou zdravotného systému. Všetky tieto lôžka sú riadené rovnako legislatívou. Majú však aj lôžka v pobytových sociálnych zariadeniach, ktoré však spadajú pod ministerstvo práce a poskytujú sa v nich len zdravotné služby, ktoré poskytujú zdravotné sestry. Podľa analýzy zistili, že im chýbajú lôžkové kapacity následnej zdravotnej starostlivosti a následnej intenzívnej zdravotnej starostlivosti. Preto sa rozhodli pre expanziu týmto smerom. Relatívne sa im v tom darí a rastú organicky (investíciami do následnej zdravotnej starostlivosti, do ktorej minulý rok investovali 500 miliónov korún= 19,7 milióna €) a anorganicky (akvizične). Investovali do navýšenia lôžkových kapacít, zvýšenia komfortu a kvality následnej a intenzívnej následnej zdravotnej starostlivosti. Následná zdravotná starostlivosť bola vnímaná odbornou verejnosťou ale aj laikmi a ako odkalisko pre pacientov, s ktorými si nevie nikto rady. Snažia sa šíriť povedomie o tom, že to tak nie je. Pacient sa do opatery následnej zdravotnej starostlivosti dostáva aj napríklad po ortopedickom výkone. Po takejto operácii pacient odchádza po 3-4 dňoch a prichádza napríklad aj do ich zariadení následnej zdravotnej starostlivosti, kde prebieha rehabilitácia. Až potom odchádza do domáceho ošetrenia. To isté sa dá povedať aj pri psychiatrii. Sú to hlavné oblasti ich expanzie. Domáca zdravotná starostlivosť, ktorá súvisí s potrebou zdravotnej starostlivosti pre ľudí, ktorí nie sú schopní pokryť si svoje potreby po zdravotnej starostlivosti vo vlastnej réžii. Hovoríme napríklad o preväzovaní rán ale aj o poskytovaní domácej pľúcnej ventilácii alebo dialýze. Cieľom je udržať pacienta čo najdlhšie v domácej starostlivosti. Domácu zdravotnú starostlivosť predpisuje ošetrujúci lekár na štrnásť dní a následne musí pacient navštíviť svojho všeobecného lekára, ktorý pre pacienta predpisuje domácu zdravotnú starostlivosť a definuje presne, aké úkony má zdravotná sestra u pacienta urobiť. Táto služba je hradená z verejného zdravotného poistenia a pacient nič nedopláca.

Následná zdravotná starostlivosť je súčasťou nemocničnej zdravotnej starostlivosti. Vytvorili nový koncept nemocnice, v ktorej sa poskytuje následná zdravotná starostlivosť a na inom poschodí, no v tej istej budove majú Alzheimer Home. V akútnej zdravotnej starostlivosti sa sústredia na plánované operácie, napríklad na tie ortopedické. Ich expanzia prebieha v divízii hospitals je a v špecifických odboroch, v ktorých sú silní a vidia aj dopyt po tejto zdravotnej starostlivosti. Poisťovne nie sú ochotné zazmluvňovať nové typy zdravotnej starostlivosti, pretože majú k dispozícii limitované finančné prostriedky. Diskusia o zdrojoch v českom zdravotníctve je intenzívna a hovorí sa o tom, či sú z verejných zdrojov schopní ufinancovať všetok dopyt po zdravotnej starostlivosti bezplatne bez spoluúčasti. V minulých rokoch Česká republika výrazným spôsobom navýšila zdroje pre zdravotníctvo. Nebolo to úplne koordinované a veľký vplyv na dofinancovanie mala pandémia covidu-19, kedy sa do systému nalialo veľké množstvo finančných prostriedkov a narušila sa udržateľnosť systému. Aj preto sa dnes intenzívne hovorí o transformácii zdravotnej starostlivosti. Rozvíjajú následnú a domácu zdravotnú starostlivosť.

V Alzheimer Homes je obložnosť okolo 92%. Otvárajú však aj nové domovy, kde je po otvorení istá nábehová krivka. Majú však vytvorené čakacie listiny, keďže dopyt je veľký. Kvôli starnúcej populácii a demografii bude tlak na verejné financie enormný. Alzheimer Homes je pobytová sociálna služba, kde sa poskytuje zdravotná starostlivosť. Financovanie je viaczdrojové a v prípade Alzheimer Homes existuje príspevok na starostlivosť zo sociálneho poistenia. Príspevok je odstupňovaný podľa stupňa postihnutia. Jeho výška je daná zákonom. Príspevok čerpá ten, kto sa o pacienta stará. Ak pacient čerpá starostlivosť doma a má priznaný príspevok, tak ho čerpá rodina. Ak je pacient v pobytovom zariadení, príspevok čerpá poskytovateľ. Druhý zdroj financovania je rovnako daný zákonom a hovoríme o platbe pacienta za ubytovanie a stravu. Tento príspevok je vo výške 530 korún za jeden deň (20,89 €). Tretím zdrojom financovania je úhrada z verejného zdravotného poistenia za prácu zdravotných sestier. V týchto zdravotných zariadeniach sa trvale nachádzajú len zdravotné sestry, nie lekári. To sú tri základné zdroje financovania. Nad rámec úhrady z týchto zdrojov je aj doplatok od rodiny za ubytovanie a stravu. Tento doplatok si určuje každé zariadenie. Je to mandatórna platba daná zákonom. Ak pacient alebo jeho rodina nie je z ekonomických dôvodov schopná tieto náklady hradiť, tak pre tieto prípady existujú dotácie z krajov. Niektoré ich zariadenia sú zaradené do týchto krajských sietí a na poskytovanie tejto zdravotnej starostlivosti môžu čerpať dotácie. Doplatky v určitej miere platia vo všetkých zariadeniach v Českej republike. Snažia sa poskytovať kvalitnejšie služby predovšetkým pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Ich ceny sú porovnateľné s konkurenciou. Majú aktuálnu analýzu, z ktorej vyplýva, že v Prahe sú spravidla do 10% drahší, naopak v regiónoch sú lacnejší, nebo na rovnakej úrovni ako konkurencia. Nie sú teda určení len pre najbohatších, no v portfóliu majú aj prémiové zariadenia, ktoré nie sú dostupné pre všetkých. Priemerný dôchodok je okolo 20 000 korún (788€), takže ich služby sú dostupné pre väčšiu časť obyvateľstva. Chcú expandovať všade. Do piatich rokov chcú narásť o 100%, no priestor na expanziu je ešte omnoho väčší. Expandujú buď tak, že kúpia zariadenia od konkurencie. Nedávno prevzali jedenásť domovov od Banky Creditas. Touto akvizíciou zdvojnásobili ich sieť. Následne doplnili i ďalšie akvizície. Trh nie je však natoľko likvidný, aby dokázali dosiahnuť cielenú veľkosť siete len nákupmi. Rozhodli sa vybudovať aj nové zariadenia, prvé z nich bolo v Bystrici nad Pernštejnom a sieť narastá aj tak, že im developeri na mieru stavajú budovy, ktoré im prenajímajú. Dopyt existuje, no je náročné ich naplniť. Tento dopyt sám nedokáže pokryť ani štát ani kraje a postupne si to všetci uvedomujú. Ozývajú sa im aj samotné kraje, ktoré im ponúkajú budovy na prenájom, aby v nich vybudovali nové Alzheimer Homes. Potrebu rozširovania podobných zariadení si uvedomuje aj vláda, keďže poisťovniam ukladá povinnosť zazmluvňovať tieto novovznikajúce zariadenia. Som presvedčená, že je kľúčové, aby sme vo väčšej miere využívali súkromné finančné prostriedky na to, aby sme zaistili zdravotnú starostlivosť. Len z verejného zdravotného poistenia nárast nákladov na zdravotnú starostlivosť nepokryjeme. Problémom je, že štát platí zdravotnú starostlivosť pre 60% populácie a to percento sa bude pod vplyvom starnutia populácie zvyšovať. Image firmy je v Česku zjavne odlišnejší a pozitívnejší ako na Slovensku. Prešli si ťažkým začiatkom, kedy ako nový subjekt vstupovali na trh, ktorý je rigidný a nie úplne transparentný. Na trh vstúpili s tým, že chceli nemocnice transformovať a niektoré oddelenia v nemocniciach rušiť kvôli nedostatku personálu. Na trh vstupovali s biznisovejším pohľadom ako je v Česku zvykom. Prešli si ťažkým začiatkom, no majú veľmi dobrú spoluprácu s municipalitmi. Demonštrovali, že sú spoľahlivý poskytovateľ zdravotnej starostlivosti rovnako ako spoľahlivý zamestnávateľ. Podarilo sa im vybudovať značku, tá zažiaľ nie je tak silná v Prahe, keďže tu nemajú nemocnicu, ktorá by bola dostatočne veľká a poskytovala by akútnu zdravotnú starostlivosť. Meno posilňujú aj cez ich Alzheimer Homes. Penta Hospitals budujú od roku 2016. V Českej republike však vnímam celkovo podozrievavý pohľad na súkromných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Ich misia je tento pohľad obrusovať. Chcú byť vnímaní ako súčasť siete poskytovania zdravotnej starostlivosti a nie ako niekto, kto chce na pacientoch iba zarábať. Situácia je podobná aj na Slovensku. Verejná mienka je negatívne naladená voči súkromným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, je to politická téma, ktorú niektoré strany využívajú a strašia.

Prečítajte si tiež: Všetko o poručníctve a náhradnej starostlivosti

tags: #starostlivosť #o #pacienta #v #Českej #republike