Materská dovolenka a príjem v roku 2003: Podmienky a súvislosti

Materská dovolenka je dôležitým obdobím pre čerstvých rodičov, kedy sa môžu plne venovať starostlivosti o dieťa. V roku 2003, rovnako ako aj v súčasnosti, boli podmienky nároku na materskú dovolenku a s ňou spojené dávky upravené zákonom o sociálnom poistení. Tento článok sa zameriava na objasnenie týchto podmienok a ich prepojenie s príjmom rodičov, s prihliadnutím na legislatívne zmeny, ktoré ovplyvnili túto oblasť.

Základné definície a pojmy

Pre lepšie pochopenie problematiky je dôležité definovať základné pojmy, ktoré sa v súvislosti s materskou dovolenkou a sociálnym poistením používajú.

• Zárobková činnosť: Podľa zákona o sociálnom poistení je to činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem zo závislej činnosti alebo dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti.
• Zamestnanec: Na účely nemocenského, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti je to fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem zo závislej činnosti.
• Samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO): Fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a je registrovaná podľa osobitného predpisu v súvislosti so zárobkovou činnosťou.
• Zamestnávateľ: Fyzická alebo právnická osoba, ktorá je povinná poskytovať zamestnancovi príjem zo závislej činnosti a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo sídlo.

Sociálne poistenie a materská dovolenka v roku 2003

Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ktorý bol v priebehu rokov novelizovaný mnohými zákonmi, upravuje aj podmienky nároku na materské. V roku 2003 platili určité pravidlá pre vznik a zánik povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca a SZČO.

Vznik a zánik poistenia

• Zamestnanec: Povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca vznikalo odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladal právo na príjem, a zanikalo dňom zániku tohto právneho vzťahu.
• SZČO: Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO zanikalo vždy dňom, od ktorého nebola oprávnená na výkon alebo prevádzkovanie činnosti. Ak SZČO nemala oprávnenie na výkon činnosti, poistenie zanikalo dňom zrušenia registrácie podľa osobitného predpisu.

Prerušenie poistenia

Poistenie sa prerušuje z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Zamestnancovi sa prerušovalo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti, ak čerpal pracovné voľno bez náhrady mzdy alebo rodičovskú dovolenku. SZČO sa prerušovalo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie od 11. dňa potreby ošetrovania člena rodiny alebo starostlivosti o dieťa do 10 rokov veku do skončenia potreby tohto ošetrovania alebo tejto starostlivosti a v období, v ktorom mala nárok na rodičovský príspevok, ak nevykonávala činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej SZČO.

Vplyv noviel zákona o sociálnom poistení

Zákon o sociálnom poistení bol v priebehu rokov opakovane novelizovaný, čo malo vplyv aj na podmienky nároku na materské. Napríklad, novela zákona o sociálnom poistení z roku 2005 zmenila § 26 tak, že do ods. 1 doplnila písm. e) a do ods. 4 doplnila ďalší text. Tieto zmeny sa týkali najmä prerušenia poistenia počas rodičovskej dovolenky.

Prečítajte si tiež: Sprievodca pre matky: Dôchodkové poistenie

Zmeny od 1. júla 2005

Od 1. júla 2005 nastali zmeny v prerušovaní poistenia počas rodičovskej dovolenky. U zamestnancov, ktorým rodičovská dovolenka začala pred 1. júlom 2005 alebo v tento deň, bol dňom vzniku prerušenia 1. júl 2005. Počas prerušenia poistenia nevznikala povinnosť platiť poistné na sociálne poistenie, ale zákon poskytoval možnosť platiť poistné dobrovoľne.

Dobrovoľné poistenie a rodičovský príspevok

Od 1. júla 2005 došlo k zmene u dobrovoľne nemocensky poistenej osoby. Počas poberania rodičovského príspevku bola povinná platiť poistné, v takom prípade mala nárok na výplatu nemocenského a ošetrovného aj v období, v ktorom sa jej vyplácal rodičovský príspevok. Ak sa dobrovoľne poistená osoba rozhodla poistné od 1. júla 2005 neplatiť, bola povinná podať odhlášku z dobrovoľného poistenia najneskôr 1. júla 2005.

Výpočet dôchodku a materská dovolenka

Obdobie materskej a rodičovskej dovolenky má vplyv aj na výpočet dôchodku. Podľa § 255 ods. 3 ZSP, za náhradnú dobu, dobu štúdia a dobu výkonu civilnej služby, ktoré sa hodnotia ako doby zamestnania získané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 a ktoré trvali celý kalendárny rok, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3. Náhradná doba je napríklad doba, počas ktorej mal občan nárok na nemocenské alebo na peňažnú pomoc v materstve.

Rozhodujúce obdobie pre výpočet dôchodku

Do 1. júla 2005 boli pre výšku dôchodku rozhodujúce hrubé príjmy zamestnancov, ktoré dosiahli za posledných 10 kalendárnych rokov pred vznikom nároku na dôchodok. Od 1. júla 2005 sa síce zvyšuje počet kalendárnych rokov rozhodujúceho obdobia, ale nemení sa počet rokov obdobia dôchodkového poistenia, ktoré sú potrebné na vznik nároku na dôchodok.

Vylúčené doby

Pri výpočte priemerného mesačného zárobku sa vylučujú určité doby, napríklad doby uvedené v § 3 ods. 7 vyhlášky MPSVR SR č. 290/1994 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení platného do 31. decembra 2003. Medzi tieto doby patrí aj obdobie, počas ktorého sa rodič stará o dieťa do 6 rokov veku alebo o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom do 7 rokov jeho veku. Rodičovská dovolenka do tohto obdobia spadá, a to bez ohľadu na to, či bola čerpaná do 1. júla 2005 alebo po tomto dátume.

Prečítajte si tiež: Alternatívy k dôchodkovému poisteniu

Podpora rodín s deťmi a legislatívne zmeny

Vzhľadom na demografický vývoj a potrebu podpory rodín s deťmi, prešiel zákon o sociálnom poistení v priebehu rokov mnohými zmenami. Cieľom týchto zmien bolo vytvoriť lepšie finančné podmienky na starostlivosť o malé deti pracujúcich rodičov.

Návrh na predĺženie materskej

V súčasnosti sa diskutuje o predĺžení obdobia poskytovania materského zo súčasných 34 týždňov na 52 týždňov. Predkladatelia zákona sa domnievajú, že je potrebné vytvoriť lepšie finančné podmienky na starostlivosť o malé deti pracujúcich rodičov. Predĺženie poberania materskej by tiež sanovalo akútny stav zániku veľkého počtu potrebných miest v jasliach.

Úprava dĺžky trvania nároku na materské

V súvislosti s predĺžením materskej sa navrhuje aj úprava dĺžky trvania nároku na materské pri poistenkyniach, ktoré porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú alebo sú osamelé. Navrhuje sa pomerná úprava zákonného nároku, a to pri osamelých poistenkyniach z 37 týždňov na 57 týždňov, a ak ide o poistenkyne, ktoré porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú, doba nároku na materské sa predlžuje zo 43 týždňov na 66 týždňov.

Prečítajte si tiež: Dôležité informácie o dôchodkovom poistení Allianz

tags: #dochodkove #poistenie #materska #dovolenka #2003 #podmienky