Starostlivosť súdu o maloletých: Podmienky a konania

Civilný mimosporový poriadok (CMP), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, priniesol zmeny v konaniach týkajúcich sa rodinných vecí, vrátane starostlivosti súdu o maloletých. Tento článok sa zameriava na podmienky a konania, ktoré upravujú starostlivosť súdu o maloletých v zmysle CMP.

Konania v niektorých rodinných veciach

Civilný mimosporový poriadok upravuje konania v niektorých rodinných veciach, ktoré taxatívne vymenováva. Subsidiárne sa na tieto konania vzťahuje Civilný sporový poriadok. Medzi tieto konania patrí:

1. Konanie o povolenie uzavrieť manželstvo (§ 87 až 91 CMP)
2. Konanie o rozvod manželstva (§ 92 až 100 CMP)
3. Konanie o určenie neplatnosti alebo o určenie neexistencie manželstva (§ 101 až 103 CMP)
4. Konania vo veciach určenia rodičovstva (§ 104 až 110 CMP)
5. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 až 122 CMP)
6. Konanie o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní (§ 123 až 134 CMP)
7. Konania vo veciach osvojenia (§ 135 až 153 CMP)
8. Konanie vo veciach výživného plnoletých osôb (§ 154 až 157 CMP)

Miestna príslušnosť súdu

Otázka miestnej príslušnosti súdu na konanie v uvedených veciach je v niektorých veciach explicitne uvedená, v niektorých sa postupuje podľa všeobecnej časti Civilného mimosporového poriadku.

Konanie o rozvod manželstva

Na konanie o rozvode manželstva je vecne príslušný okresný súd. Miestne príslušný je súd, v ktorého obvode mali manželia posledné spoločné bydlisko, ak v obvode tohto súdu má bydlisko aspoň jeden z nich, inak je miestne príslušný všeobecný súd toho manžela, ktorý návrh nepodal. Ak takto príslušnosť súdu nie je možné určiť, je príslušný všeobecný súd navrhovateľa.

Konanie o určenie neplatnosti alebo neexistencie manželstva

Na konanie o určenie neplatnosti alebo neexistencie manželstva je miestne príslušný súd, v ktorého obvode mali manželia posledné spoločné bydlisko, ak v obvode tohto súdu má bydlisko aspoň jeden z nich. Inak je miestne príslušný všeobecný súd toho manžela, ktorý návrh nepodal. Ak takto príslušnosť súdu nie je možné určiť, je príslušný všeobecný súd jedného z manželov.

Prečítajte si tiež: Prevencia kriminality a postpenitenciárna starostlivosť

Konanie vo veciach určenia rodičovstva

Miestne príslušným na konania vo veciach určenia rodičovstva je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má dieťa bydlisko. Ak takého súdu niet, je príslušný všeobecný súd matky, inak všeobecný súd toho, koho otcovstvo má byť určené alebo zapreté.

Konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých

Na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý v čase začatia konania bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom. Ak sa zákonným spôsobom zmenia okolnosti, podľa ktorých sa posudzuje miestna príslušnosť, súd môže preniesť svoju príslušnosť na iný súd, ak to vyžaduje záujem maloletého. Ak tento súd nesúhlasí s prenesením príslušnosti, rozhodne jeho nadriadený súd. Ak príslušný súd nie je známy, alebo ak nemôže včas vykonať procesné úkony, koná súd, v ktorého obvode sa maloletý zdržuje. Len čo to bude možné, je povinný postúpiť vec príslušnému súdu.

Predmet rozhodovania v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých

Nová právna úprava vymedzuje predmet rozhodovania v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých. V predmetnom konaní sa bude rozhodovať o:

1. Mene a priezvisku maloletého
2. Úprave výkonu rodičovských práv a povinností
3. Výžive maloletého
4. Styku s maloletým
5. Poručníctve
6. Opatrovníctve maloletého
7. Odovzdaní maloletého
8. Veciach maloletého, o ktorých sa rodičia nevedia dohodnúť
9. Schválení právneho úkonu maloletého
10. Zastupovaní maloletého
11. Správe majetku maloletého
12. Ústavnej starostlivosti a iných výchovných opatreniach
13. Ochranných opatreniach
14. Pestúnskej starostlivosti
15. Zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti
16. Iných veciach, ak to vyplýva z osobitného predpisu

Neodkladné opatrenia

Bude zavedený osobitný procesný režim neodkladných opatrení, ktorý bude prispôsobený charakteru mimosporového konania a bude upravený ustanoveniami § 360 až 369 CMP.

Bol zavedený nový druh neodkladného opatrenia, a to vstup do obydlia, v ktorom sa nachádza maloletý, na účely výkonu právomocí orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Uvedený vstup bude môcť v odôvodnených prípadoch povoliť súd na návrh orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

Prečítajte si tiež: Prevencia rizík v opatrovateľskej starostlivosti

Neodkladné opatrenie je možné jednoducho definovať ako dočasné rozhodnutie súdu, ktorým súd môže upraviť rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu, alebo rozhodnúť o spornej podstatnej otázke výchovy maloletého dieťaťa, ak existuje bezprostredná neodkladná potreba pre takýto postup. Neodkladná potreba je najpodstatnejšou zákonnou podmienkou pre vydanie akéhokoľvek neodkladného opatrenia.

Druhy neodkladných opatrení

Neodkladným opatrením môže súd rozhodnúť najmä o:

• Zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, alebo do striedavej starostlivosti
• Výžive maloletého dieťaťa
• Úprave styku rodiča s dieťaťom
• Podstatnej veci starostlivosti o maloletého

Zverenie maloletého dieťaťa jednému z rodičov do osobnej starostlivosti je čo do dôsledkov pre dieťa snáď najzávažnejším rozhodnutím nielen pri neodkladnej úprave a preto musí súd obzvlášť prísne zisťovať, či sú splnené podmienky pre vydanie neodkladného opatrenia.

Výživné súd určuje neodkladným opatrením spravidla vtedy, keď rodičia spolu nežijú a jeden z rodičov na výživu vôbec, alebo takmer vôbec neprispieva, príp. prispieva nepravidelne. Pri určovaní výživného neodkladným opatrením platia odlišné pravidlá ako pri rozhodovaní rozsudkom, opäť z dôvodu, že súd nevykonáva tak rozsiahle dokazovanie. Preto je zo zákona výška výživného pri neodkladnej úprave modifikovaná pravidlom nevyhnutnej miery, čo v jednoduchom preklade znamená, že výživné nebude plne zodpovedať všetkým opodstatneným výdavkom dieťaťa, ani životnej úrovni rodičov.

Styk súd upravuje neodkladným opatrením spravidla vtedy, keď rodičia spolu nežijú, nevedia sa dohodnúť na úprave styku, výsledkom čoho je úplné alebo výrazné obmedzenie kontaktu jedného rodiča s maloletým dieťaťom.

Prečítajte si tiež: Všetko o poručníctve a náhradnej starostlivosti

Podstatné rozhodnutie rodičov o dieťati možno vždy, ak sa rodičia nevedia dohodnúť, nahradiť rozhodnutím súdu (§35 ZoR) pričom v niektorých prípadoch je potrebné takéto rozhodnutie vydať bezodkladne s ohľadom na nedostatok času pre riadne rozhodnutie rozsudkom. Môže ísť o rôzne prípady, za zmienku stoja tie najčastejšie, ktoré končia na súde, ako napr. nezhoda rodičov na tom ktorú školu bude dieťa navštevovať.

Dočasnosť a zrušenie neodkladného opatrenia

Dočasnosť neodkladného opatrenia je spravidla limitovaná na dobu, dokedy súd nerozhodne rozsudkom vo veci samej. Zrušenie neodkladného opatrenia je podmienené podobne ako pri rozsudkoch zmenou v pomeroch, či už na strane dieťaťa alebo rodičov.

Čo robiť pred podaním návrhu na vydanie neodkladného opatrenia na súde?

Rodičovská dohoda je vždy lepšia ako akékoľvek direktívne rozhodnutie súdu, či už vo forme rozsudku alebo neodkladného opatrenia. Vždy sa pokúste ako rodičia dohodnúť, pretože len Vy najlepšie poznáte svoje dieťa, nenechávajte to na iných. Ak nedospejete k dohode, odporúčam kontaktovať Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (UPSVAR), ktorý zastupuje maloletého.

Čo má obsahovať návrh na vydanie neodkladného opatrenia?

Návrh sa podáva na miestne príslušnom súde, ktorým je spravidla okresný súd, v ktorom obvode maloleté dieťa žije.

1. Označenie účastníkov konania: osobné údaje rodiča - navrhovateľa, osobné údaje druhého rodiča a osobné údaje maloletého dieťaťa s uvedením mena, priezviska, prípadne rodného priezviska, bydliska a štátnej príslušnosti.
2. Neodkladnú potrebu musíte v návrhu čo najlepšie a najpodrobnejšie zdôvodniť.
3. Petit: uveďte v návrhu tak, aby bolo jasné čoho sa domáhate. Ak sa domáhate napríklad styku s dieťaťom je potrebné uviesť presne odkedy dokedy sa má styk realizovať a v ktorých termínoch. Ak sa domáhate výživného uveďte sumu, ktorú požadujete a v odôvodnení podrobne rozpíšte príjmy a výdavky.
4. Prílohy: rodný list maloleteho

Špecifické procesné riešenia a aplikačné problémy

Špecifickým procesným riešením starostlivosti súdu o maloletých je možnosť v konaniach podľa § 111 CMP a § 135 CMP, prípadne vo vykonávacom konaní v zmysle § 3 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 207/2016 Z. z. (ďalej aj „vyhláška) nariadiť neodkladné opatrenie. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia súd aplikuje všeobecnú úpravu v § 324 a nasl. CSP v spojení so špeciálnou úpravou neodkladných opatrení v § 360 a nasl. CMP, resp. ust. § 3 ods. 3 vyhlášky.

Súdy sa v poslednom období stretávajú s tým, že účastníci konania nesprávne aplikujú vyššie uvedené ustanovenia, pretože ich cieľom je urýchlená dočasná úprava ich právnych pomerov. Často dochádza k tomu, že sa účastníci konania usilujú o vydanie rozhodnutia, ktoré by už v počiatočnej fáze konania alebo pred začatím konania vyriešilo ich právne vzťahy natrvalo, čo by prejudikovalo rozhodnutie vo veci samej. Povaha veci (starostlivosť súdu o maloletých) však v zásade nepripúšťa, aby súd aplikoval ust. § 330 ods. 2 CSP v spojení s § 336 ods. 1 CSP, teda aby vydal neodkladné opatrenie bez povinnosti podať návrh vo veci samej. Tiež povaha veci nepripúšťa, aby rozhodol o neodkladnom opatrení totožným výrokom. V prvom rade tomu bráni osobitná úprava neodkladných opatrení v § 365 a nasl. CMP, resp. § 3 ods. 3 vyhlášky, ale najmä ustanovenie § 120 CMP.

Pri nariaďovaní predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V dôsledku toho sa tu nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia. Skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi.

Priebežné preskúmavanie opodstatnenosti a primeranosti neodkladného opatrenia

Súd musí priebežne preskúmavať opodstatnenosť a primeranosť neodkladného opatrenia - teda toho, či je neodkladné opatrenie všeobecne stále na mieste v tej podobe, v akej bolo skôr nariadené, a to aj v priebehu súdneho konania, ak došlo k zásahu neodkladným opatrením. Aj po odňatí dieťaťa zo starostlivosti rodičov na základe predbežného opatrenia je potrebné stále zvažovať, či nedošlo k zmene okolností a či nie je namieste zrušenie, či aspoň zmena predbežného opatrenia.

Opodstatnenosť a primeranosť trvania predbežného opatrenia by všeobecné súdy, rozhodujúce v mimosporovom konaní, mali skúmať prípadne aj bez zodpovedajúcich námietok dotknutých účastníkov s ohľadom na všetky jemu dostupné a známe informácie. To znamená, že súd by sa nemal uspokojiť až do rozhodnutia vo veci samej s tým, že nariadil neodkladné opatrenie (napr. pred začatím konania). Mal by v priebehu konania skúmať jeho dôvodnosť a vplyv na účastníkov konania, najmä na maloleté deti.

Neodkladné opatrenie je opatrením výnimočným nie bežným, pretože každé rozhodnutie, ktorým súd zasahuje do života rodiny, je krajným riešením. V prípade nariadenia neodkladného opatrenia v konaniach vo veci starostlivosti o maloleté deti je vždy prvoradý záujem maloletého dieťaťa. Výkon rodičovských práv a povinností nesmie vystaviť maloleté dieťa negatívnym vplyvom.

tags: #starostlivosť #súdu #o #maloletých #podmienky