
Pracovné právo, ktorého základným prameňom je Zákonník práce, upravuje vzťahy, v ktorých zamestnanec poskytuje zamestnávateľovi svoju pracovnú silu za odmenu a podriaďuje sa jeho pokynom. Práca vykonávaná za týchto podmienok sa označuje ako nesamostatná riadená práca, v daňovej terminológii ako závislá činnosť.
Závislá činnosť je charakteristická tým, že jej výsledok patrí zamestnávateľovi, musí byť dobrovoľná a slobodná. Zamestnanec nevykonáva prácu v pracovnom vzťahu za účelom zisku, preto práca, ktorá je podnikaním, nie je závislou prácou. Medzi základné pracovnoprávne predpisy patrí Zákonník práce, Zákon o štátnej službe, Zákon o výkone práce vo verejnom záujme, Zákon o kolektívnom vyjednávaní a Zákon o minimálnej mzde. Osobitnými prameňmi sú kolektívne zmluvy, ktoré upravujú práva a povinnosti.
Pracovný pomer je základným pracovnoprávnym vzťahom. Pred uzatvorením pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný oboznámiť fyzickú osobu s právami a povinnosťami, ktoré mu vyplynú z pracovnej zmluvy. Zamestnávateľ nesmie vyžadovať od fyzickej osoby informácie o tehotenstve, rodinných pomeroch, politickej príslušnosti, sexuálnej orientácii alebo bezúhonnosti, s výnimkou prípadov, keď sa podľa osobitného predpisu vyžaduje bezúhonnosť.
Pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Podstatné náležitosti pracovnej zmluvy zahŕňajú druh práce a jeho stručnú charakteristiku, miesto výkonu práce, deň nástupu do práce a mzdové podmienky. Okrem týchto náležitostí zamestnávateľ uvedie v pracovnej zmluve aj ďalšie pracovné podmienky, ako sú výplatné termíny, pracovný čas, výmeru dovolenky a dĺžku výpovednej doby, alebo uvedie odkazy na Zákonník práce.
Platnú písomnú pracovnú zmluvu je potrebné uzatvoriť najneskôr v deň vzniku pracovného pomeru. V prípade, že zmluvné strany podpíšu PZ neskôr, platí, že pracovná zmluva bola dohodnutá len ústne a podpísaný dokument sa považuje iba za potvrdenie o vzniku pracovného pomeru. Ústne dohodnutá PZ sa nepovažuje za neplatnú, t.j. pracovný pomer je platne dohodnutý, aj keď zamestnávateľ porušil pracovnoprávne predpisy a môže mu byť udelená sankčná pokuta. Ak sa zabudne na písomnú formu pracovnej zmluvy, nie je viac možné dohodnúť skúšobnú dobu.
Prečítajte si tiež: Starí rodičia a rodičovský príspevok
V pracovnej zmluve je možné dohodnúť skúšobnú dobu maximálne na dobu 3 mesiace. Táto doba sa predlžuje o dobu prekážok v práci zo strany zamestnanca, ako sú OČR a PN. Skúšobná doba musí byť dohodnutá písomne.
Pracovný pomer na dobu určitú možno dohodnúť najdlhšie na 3 roky. Predĺžiť ho možno v rámci 3 rokov najviac 1krát. Ďalšie predĺženie alebo opätovné predĺženie pracovného pomeru na určitú dobu je možné z dôvodov ako zastupovanie zamestnanca, vykonávanie prác, pri ktorých je potrebné zvýšiť stav zamestnancov na prechodnú dobu (max. 8 mesiacov), sezónne práce alebo iné dôvody ošetrené v kolektívnej zmluve. Ak v zmluve nie je uvedený dátum, považuje sa za dobu neurčitú.
Zamestnávateľ môže so zamestnancom dohodnúť v pracovnej zmluve kratší pracovný čas (nemusí byť rozvrhnutý do všetkých pracovných dní). Ak je kratší ako 15 hodín týždenne, môže ho zamestnanec aj zamestnávateľ skončiť výpoveďou z akéhokoľvek dôvodu, s výpovednou dobou 30 dní, ktorá začína plynúť dňom, v ktorom sa doručila výpoveď.
Pracovný čas je časový úsek, počas ktorého je zamestnanec k dispozícii zamestnávateľovi a plní si povinnosti v zmysle pracovnej zmluvy. Je maximálne 40 hodín týždenne pri 1-zmennej prevádzke, 38 hodín a 45 minút pri 2-zmennej prevádzke, a 37 hodín a 30 minút pri 3-zmennej a nepretržitej prevádzke. Priemerný týždenný pracovný čas vrátane nadčasov nesmie prekročiť 48 hodín.
Zamestnávateľ si po dohode so zamestnancom môže dohodnúť pružný pracovný čas, pri ktorom si zamestnanec volí začiatok alebo koniec pracovného času v rámci časových úsekov určených zamestnávateľom.
Prečítajte si tiež: Starý rodič a rodičovský príspevok
Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi, ktorého pracovná zmena je viac ako 6 hodín, poskytnúť prestávku 30 minút. Zamestnávateľ je povinný rozvrhnúť pracovný čas tak, aby zamestnanec mal medzi koncom jednej a začiatkom druhej zmeny minimálny odpočinok 12 hodín. Zamestnávateľ je povinný rozvrhnúť pracovný čas tak, aby zamestnanec mal raz za týždeň 2 po sebe idúce dni nepretržitého odpočinku, ktoré musia pripadať na víkend.
Ak zamestnávateľ v odôvodnených prípadoch nariadi zamestnancovi alebo sa s ním dohodne, aby sa mimo rámca pracovných zmien a nad určený týždenný pracovný čas zdržiaval po určený čas na dohodnutom mieste a bol pripravený na výkon práce podľa pracovnej zmluvy, ide o pracovnú pohotovosť. Ak mám pohotovosť a som mimo pracoviska patrí nám náhrada najmenej 20 % minim. Mzdového nároku za hodinu za 1.stupeň náročnosti práce. Pracovná pohotovosť môže zamestnávateľ nariadiť na 8 hod. v týždni najviac 100 hod.
Prácu nadčas môže nariadiť zamestnávateľ v prípadoch prechodnej a naliehavej zvýšenej potreby práce alebo ak ide o verejný záujem. Práca nadčas nesmie presiahnuť v priemere 8 hodín týždenne v období najviac po sebe 4 idúcich mesiacov, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom, inak najviac však 12 po sebe idúcich mesiacov. V jednom kalendárnom roku možno nariadiť zamestnancovi prácu nadčas 150 hod z vážnych dôvodov po dohode so zamestnancom možno prekročiť 150 hod. maximálne do počtu 250 hod. ročne.
Zamestnanec pracujúci v noci je ten, ktorý vykonáva práce, ktoré vyžadujú, aby sa pravidelne vykonávali v noci v rozsahu najmenej 3 po sebe idúcich hodín alebo zamestnanec, ktorý pravdepodobne odpracuje v noci najmenej 500 hodín ročne. Zamestnávateľ je povinný, aby sa takýto zamestnanec podrobil posúdeniu zdravotnej spôsobilosti na prácu v noci pred zaradením na nočnú prácu, pravidelne podľa potreby, najmenej 1krát ročne.
Základná výmera dovolenky je najmenej 4 týždne. Zamestnanec, ktorý pracuje aspoň 15 rokov a má aspoň 33 rokov, má nárok na 5 týždňov. Čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po dohode so zamestnancom podľa plánu dovoleniek.
Prečítajte si tiež: Spomienky na minulosť
Minimálna mzda za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou je 352 €, minimálna mzda za každú odpracovanú hodinu zamestnancom je 2,023 €. Mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, najneskôr do konca nasledujúceho mesiaca.
Priemerný zárobok zamestnanca za rozhodujúce obdobie sa zistí z hrubej mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období. Rozhodujúce obdobie je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Za prácu nadčas patrí zamestnancovi dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 25 % jeho priemerného zárobku.
Zamestnávateľ môže na plnenie svojich pracovných úloh výnimočne uzatvárať s fyzickými osobami dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Patrí sem dohoda o vykonaní práce, dohoda o pracovnej činnosti a dohoda o brigádnickej práci študentov.
Od 1. novembra 2022 došlo k legislatívnym zmenám v Zákonníku práce, ktoré prenášajú do praxe smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) zamerané na transparentnosť a predvídateľnosť pracovných podmienok a rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom. Zmeny sa týkajú náležitostí pracovnej zmluvy, informácií poskytovaných zamestnancovi, doručovania písomností, výkonu inej zárobkovej činnosti a ochrany zamestnanca pred nepriaznivým zaobchádzaním.
Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi, ktorého pracovný pomer vznikol pred 1. novembrom 2022, písomnú informáciu v rozsahu povinných údajov len vtedy, ak zamestnanec o tieto údaje požiada a ak mu zamestnávateľ tieto údaje už neposkytol podľa predpisov účinných do 31. októbra 2022.
tags: #stary #zamestnanec #nova #pracovna #zmluva #podmienky