Zamedzenie Dvojitého Zdanenia: Komplexný Priehľad

Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia (ZDZ) hrajú kľúčovú úlohu v medzinárodnom daňovom systéme. Ich význam spočíva v tom, že upravujú zdaňovanie príjmov, ktoré plynú daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou (ODP) zo zdrojov na území Slovenskej republiky (SR). Tieto zmluvy sú obzvlášť relevantné pre daňovníkov, ktorí majú bydlisko alebo sídlo v štáte, s ktorým má SR uzatvorenú zmluvu o ZDZ.

Príjmy zo zdrojov na území SR pre daňovníkov s ODP

Zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len "ZDP") v § 43 ods. 2 vymedzuje príjmy, ktoré sa považujú za príjmy plynúce zo zdroja na území SR daňovníkom s ODP. Ide o príjmy uvedené v § 16 ods. 1 ZDP, s výnimkou príjmov plynúcich stálym prevádzkarňam týchto daňovníkov (§ 16 ods. 2 a § 49a ods. 5 ZDP).

Platiteľ dane je povinný zistiť, či daňovník s ODP, ktorému vypláca príjmy uvedené v § 43 ods. 2 ZDP, nemá na území SR zaregistrovanú stálu prevádzkareň. Ak by takúto prevádzkareň mal, príjmy plynúce z tejto prevádzkarne by nepodliehali zrážkovej dani podľa § 43 ods. 2 ZDP, ale boli by zdaňované ako príjmy stálej prevádzkarne. Za príjem dosahovaný v stálej prevádzkarni sa považuje aj príjem spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti (v. o. s.) a komplementárov komanditnej spoločnosti (k. s.), ktorí sú daňovníkmi s ODP, a ktorý im plynie z účasti v týchto spoločnostiach a z úverov a pôžičiek poskytnutých týmto spoločnostiam. V tomto prípade sa vždy použije systém zabezpečenia dane podľa § 44 ods. 6 ZDP.

Príklady aplikácie § 49a ZDP

Príklad č. 1: Český rezident (daňovník s ODP na území SR) získal na území SR živnostenské oprávnenie na podnikanie a Štatistický úrad mu pridelil IČO. V tomto prípade je český rezident povinný registrovať sa podľa § 49a ods. 1 ZDP.

Príklad č. 2: Rezident Rakúska (daňovník s ODP na území SR) dosahuje na území SR len príjmy z prenájmu nehnuteľnosti (bytu). V tomto prípade nie je povinný registrovať sa podľa § 49a ods. 1 až 3 ZDP.

Prečítajte si tiež: Seniori v Prešove: Štatistiky

Podľa § 49a ods. 4 ZDP, ak fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá nie je registrovaná podľa § 49a ods. 1 až 3, vznikla na území SR stála prevádzkareň, je povinná požiadať správcu dane o registráciu do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí mesiaca, v ktorom vznikla stála prevádzkareň. Ak táto osoba už je registrovaná podľa § 49a ods. 1 až 3, túto skutočnosť správcovi dane neoznamuje.

Daň vyberaná zrážkou

Dani vyberanej zrážkou z príjmov plynúcich daňovníkom s ODP podliehajú aj ďalšie príjmy uvedené v § 43 ZDP. Toto ustanovenie vymedzuje príjmy dosahované na území SR, z ktorých sa zráža daň bez ohľadu na to, či plynú daňovníkovi s ODP alebo s neobmedzenou daňovou povinnosťou (NDP). Pri príjmoch vyplácaných daňovníkovi s ODP musí ísť o príjmy vymedzené aj v § 16 ZDP, resp. peňažnú výhru z reklamných súťaží a žrebovaní [príjem uvedený v § 8 ods. 1 písm. i) ZDP] a peňažnú cenu z verejných súťaží, zo súťaží, v ktorých je okruh súťažiacich obmedzený podmienkami súťaže alebo ak ide o súťažiacich vybraných usporiadateľom súťaže, a zo športových súťaží [príjem uvedený v § 8 ods. 1 písm. j) ZDP].

Hazardné hry a propagačné súťaže

Podľa § 3 ods. 1 zákona o hazardných hrách sú hazardné hry hry, v ktorých hráč po zaplatení vkladu môže získať výhru v peniazoch, veciach alebo právach, ak splní herným plánom vopred určené podmienky. Výsledok hazardnej hry závisí výlučne alebo prevažne od náhody alebo od vopred neznámeho výsledku určitej okolnosti alebo udalosti. Medzi lotériové hry patria žrebové lotérie, tomboly, číselné lotérie (napr. LOTO a doplnková hra JOKER, LOTO 5 z 35, EUROMILIÓNY, KENO 10, KLUB KENO), bingo, okamžité lotérie.

Za hazardné hry sa nepovažujú propagačné súťaže, ktoré nie sú samostatnou podnikateľskou činnosťou a slúžia len na podporu predaja tovarov a služieb a pri ktorých nie je podmienkou účasti zaplatenie vkladu. Propagačnými súťažami sa rozumejú súťaže, hry, ankety a iné akcie, pri ktorých účastníci určení náhodným výberom získavajú výhry a pri ktorých je podmienkou účasti zakúpenie určitého tovaru, služby alebo iného plnenia a preukázanie tohto nákupu organizátorovi propagačnej súťaže alebo uzavretie zmluvného vzťahu s poskytovateľom výhier do propagačnej súťaže alebo účasť na propagačnej či reklamnej akcii, a to aj nepriamo prostredníctvom ďalšej osoby.

Hazardné hry možno prevádzkovať len na základe licencie udelenej alebo vydanej podľa tohto zákona a za podmienok ustanovených týmto zákonom.

Prečítajte si tiež: Štatistiky nezamestnanosti

Verejné súťaže

Podľa pokynu Finančného riaditeľstva SR sú v nadväznosti na znenie § 9 ods. 2 písm. m) ZDP od dane z príjmov fyzickej osoby oslobodené prijaté ceny alebo výhry neuvedené v § 9 ods. 2 písm. g) ZDP, t. j. ceny alebo výhry z verejných súťaží, zo súťaží, v ktorých je okruh súťažiacich obmedzený podmienkami súťaže, alebo ak ide o súťažiacich vybraných usporiadateľom súťaže, a ceny zo športových súťaží, ak hodnota jednotlivej ceny alebo výhry nepresahuje 350 eur.

Znaky verejnej súťaže sú vymedzené v § 847 a nasl. Občianskeho zákonníka. Vyhlasovateľom verejnej súťaže môže byť fyzická osoba alebo právnická osoba. Súťaž predpokladá potenciálnu možnosť pre viaceré subjekty podľa vopred určených pravidiel zúčastniť sa a dosiahnuť požadovaný výsledok - dielo (hmotný alebo nehmotný výsledok ľudskej činnosti) alebo výkon (ľudská činnosť, ktorou sa dosahuje cieľ určený súťažou). Cena z verejnej súťaže môže spočívať v peňažnom aj nepeňažnom plnení. Ak je súčasťou ceny z verejnej súťaže odmena za použitie diela alebo výkonu, na túto odmenu sa nevzťahuje oslobodenie podľa § 9 ods. 2 písm. m) ZDP. Odmena za použitie diela alebo výkonu je zdaniteľným príjmom a považuje sa za príjem podľa § 6 ods. 2 písm. a) ZDP.

Pre súťaž, v ktorej je okruh súťažiacich obmedzený podmienkami súťaže, je charakteristické, že účasť v nej je viazaná na určité podmienky, prostredníctvom ktorých sa obmedzuje okruh súťažiacich (osobná kvalifikácia, vek a pod.). Pri uplatňovaní oslobodenia podľa citovaného ustanovenia je potrebné každú cenu a výhru posudzovať jednotlivo.

Príklady zdaňovania cien a výhier

Príklad č. 1: Dôchodca má uložené prostriedky na vkladovom účte, na ktorý mu bol pripísaný úrokový výnos vo výške 1 500 €. Z tohto úrokového výnosu mu banka zrazila daň vo výške 19 %, t. j. sumu vo výške 285 €. Iné príjmy dôchodca nedosahoval. Tento daňovník nemôže požiadať cez daňové priznanie o vrátenie zrazenej dane, keďže jeho príjmy nepresiahli 50 % nezdaniteľnej časti na zdaňovacie obdobie.

Príklad č. 2: Podnikateľovi pripíšu v roku 2013 na účet využívaný v súvislosti s podnikaním úroky, z ktorých zrazila daň banka. Aj zrazením dane z úrokov na bežnom účte podnikateľa využívanom v súvislosti s jeho činnosťou sa považuje daň za vysporiadanú a takéto príjmy z úrokov nie sú súčasťou základu dane daňovníka z príjmov podľa § 6 ZDP.

Prečítajte si tiež: Štatistiky o národnom dôchodku

Príklad č. 3: Daňovník prijal cenu z verejnej súťaže v sume 250 €. V cene bola zahrnutá aj odmena za použitie diela a predstavovala 100 €. Keďže cena z verejnej súťaže predstavuje 150 € (250 € - 100 €), t. j. nepresahuje sumu 350 €, je od dane oslobodená. Odmena za použitie diela 100 € sa považuje za zdaniteľný príjem, ktorý patrí medzi príjmy podľa § 6 ods. 2 písm. a) ZDP.

Príklad č. 4: Daňovník vyhral v roku 2013 v reklamnej súťaži nepeňažnú výhru v hodnote 400 €. Výhra prevyšuje 350 €, preto ide o zdaniteľný príjem.

Špecifické druhy príjmov zdaňovaných zrážkou

Cena alebo výhra, ktorá nie je oslobodená od dane, sa považuje za zdaniteľný príjem. Peňažné ceny a výhry uvedené v § 8 ods. 1 písm. i) a j) ZDP sa zdaňujú zrážkou. Nepeňažné ceny a výhry bez ohľadu na to, či plynú zo zdrojov na území SR alebo zo zdrojov v zahraničí, sú zdaňované osobne daňovníkom prostredníctvom daňového priznania. Pri poskytnutí nepeňažnej výhry alebo ceny je prevádzkovateľ, organizátor alebo poskytovateľ povinný oznámiť výhercovi hodnotu výhry alebo ceny.

Medzi ďalšie príjmy zdaňované zrážkou patria:

• Dávka z doplnkového dôchodkového sporenia podľa zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení [príjem uvedený v § 7 ods. 1 písm. k) ZDP]. Základom dane pre daň vyberanú zrážkou je plnenie znížené o zaplatené vklady na doplnkové dôchodkové sporenie podľa § 43 ods. 5 písm. a) ZDP.
• Plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku [príjem uvedený v § 7 ods. 1 písm. l) ZDP]. V prípade preddavkovo uskutočňovaných výplat z poistenia pre prípad dožitia určitého veku podlieha dani vyberanej zrážkou rozdiel medzi zaplateným poistným a vyšším plnením z poistenia pre prípad dožitia určitého veku, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom pri výplate z poistenia celkový úhrn súm plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku presiahne celkový úhrn súm zaplateného poistenia, pričom vybraná daň z predchádzajúcich výplat sa započíta na úhradu celkovej dane.
• Príjem autorov za príspevky do novín, časopisov, rozhlasu alebo televízie, ak nejde o umelecký výkon [príjem uvedený v § 6 ods. 2 písm. a) ZDP]. Zrážková daň sa vykoná zo základu dane podľa § 43 ods. 5 písm. g) ZDP, t. j. bol do 31. 12. 2012 príjem znížený o výdavok vo výške ustanoveného percenta podľa § 6 ods. 10 ZDP, t. j. o 40 % alebo 60 %.

Príspevky do novín a časopisov

Špeciálnou kategóriou príjmov autorov spadajúcich pod ustanovenia autorského zákona sú príjmy za príspevky do novín, časopisov, rozhlasu alebo televízie, ak nejde o umelecký výkon, z ktorých sa vyberá daň zrážkou podľa § 43 ods. 3 písm. h) ZDP a jej zrazením je daňová povinnosť z týchto príjmov vysporiadaná. Týmto spôsobom sa zdaňujú len tie príspevky, ktoré sú uverejňované v novinách a časopisoch, za ktoré je možné považovať len periodické publikácie, pričom tieto sú označované medzinárodnou normou ISSN.

Ak ide o príspevky publikované v publikáciách označených ISBN, z týchto vydavateľ nezráža daň, ale daňovník si takéto príjmy priznáva v podanom daňovom priznaní. Zrážkovou daňou sa nevysporiadavajú príjmy umelcov za ich umelecký výkon.

V prípade, ak ide o príspevok do novín a časopisov vyplácaný daňovníkovi s ODP, je potrebné rozlišovať, či sú mu vyplácané príjmy/honoráre za príspevky na základe zmluvy o vytvorení diela alebo za jeho použitie. Len tá časť príspevku, ktorá je príslušná za použitie diela, je aj vymedzená ako zdroj príjmov na území SR - § 16 ods. 1 písm. e) druhý bod ako licenčný poplatok a je na území SR zdaniteľná.

Výnosy z dlhopisov a pokladničných poukážok

S účinnosťou od 1. 7. 2013 sú výnosy (príjmy) z dlhopisov a pokladničných poukážok [§ 43 ods. 3 písm. i) ZDP] a výnosy z predaja dlhopisov a pokladničných poukážok [§ 43 ods. 3 písm. l) ZDP], ak plynú daňovníkovi nezaloženému alebo nezriadenému na podnikanie (§ 12 ods. 2 ZDP), od dane oslobodené. U fyzickej osoby bude výnos z dlhopisov príjmom z kapitálového majetku podľa § 7 ods. 1 písm. h) ZDP.

Daňové priznanie fyzickej osoby

Daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby, typ A, je určené pre daňovníkov, ktorí majú príjmy len zo závislej činnosti (§ 5 ZDP), príjmy z použitia diela alebo použitia umeleckého výkonu (§ 6 ods. 2 písm. a) ZDP) a príjmy z kapitálového majetku (§ 7 ZDP) a ostatné príjmy (§ 8 ZDP), ak nejde o príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou. Daňové priznanie typ B sa podáva správcovi dane podľa § 49 ods. 1 zákona.

Kedy podať daňové priznanie

Daňovník je povinný podať daňové priznanie, ak jeho zdaniteľné príjmy presiahnu 50 % sumy nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, t.j. ak jeho zdaniteľné príjmy presiahnu sumu 2 823,24 eura. Ak daňovník zistí, že mal podať iný typ daňového priznania, podáva dodatočné daňové priznanie.

Nezdaniteľné časti základu dane

Medzi nezdaniteľné časti základu dane patrí nezdaniteľná časť na daňovníka a nezdaniteľná časť na manželku (manžela). Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka je suma zodpovedajúca 19,2-násobku platného životného minima. Nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa uplatňuje len za ustanovených podmienok podľa § 11 ods. 3 zákona.

Daňový bonus na vyživované dieťa

Daňovník si môže uplatniť daňový bonus na vyživované dieťa, ak spĺňa zákonom stanovené podmienky. Ak si daňový bonus uplatňuje viacero daňovníkov, môže si ho uplatniť len jeden z nich.

Poukázanie podielu zaplatenej dane

Daňovník sa môže rozhodnúť poukázať sumu do výšky 3 % zaplatenej dane. Ak daňovník vykonával v zdaňovacom období dobrovoľnícku činnosť, môže poukázať až 3 % zaplatenej dane.

Povinnosti subjektov verejnej správy vo finančnom výkazníctve

Zaradenie subjektu do sektora verejnej správy vykonáva Štatistický úrad SR v súlade s pravidlami metodiky ESA 2010. Zaradením do verejnej správy vznikajú subjektu určité povinnosti v oblasti finančného výkazníctva. Subjekty verejnej správy majú povinnosť predkladať finančné výkazy (FIN) v stanovenom formáte a v určených termínoch.

Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia

Slovenská republika môže uzatvoriť zmluvy s Albánskom, Azerbajdžanom, Novým Zélandom a Saudskou Arábiou o zamedzení dvojitého zdanenia v oblasti daní z príjmov, zabránení daňovému úniku a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam. Zmluvy, ktoré navrhla vláda, musí najskôr odsúhlasiť Národná rada. Cieľom zmluvy je vytvoriť právny rámec pre rozvoj všestranných a vzájomne výhodných hospodárskych vzťahov. Zmluva rozširuje bilaterálnu zmluvnú základňu SR a rešpektuje súčasné medzinárodné požiadavky na minimálne štandardy v oblasti boja proti narúšaniu základu dane a presunom ziskov, ako aj v oblasti daňovej transparentnosti.

tags: #štatistický #úrad #zmluva #o #zamedzení #dvojitého