Štátne Notárstvo, Kataster a Ich Vzájomný Proces v Slovenskej Republike

Úvod

Činnosť štátneho notárstva a proces katastra sú dôležité prvky právneho systému Slovenskej republiky. Tento článok sa zameriava na komplexný prehľad štátneho notárstva, katastra nehnuteľností a ich vzájomné prepojenie, vrátane historického kontextu, súčasnej legislatívy a praktických aspektov. Cieľom je poskytnúť čitateľovi ucelený pohľad na tieto oblasti, od ich vzniku a vývoja až po aktuálne výzvy a trendy.

Historický Kontext Notárstva

Inštitúcia notára má hlboké korene v kultúrne vyspelých krajinách, siahajúce až do staroveku. Už vtedy notári vykonávali slobodné povolanie, ktoré sa vyznačovalo určitou oficialitou a zameriavalo sa na vyhotovovanie a úschovu listín. V Československej republike po roku 1918 boli recipované právne normy upravujúce notárstvo. V Čechách platil notársky poriadok z roku 1871 a na Slovensku uhorský zákon z roku 1874. Okrem spisovania listín a overovania právne významných skutočností vykonávali notári aj funkciu pomocného súdneho orgánu.

Po februári 1948 sa notárstvo muselo prispôsobiť vtedajším spoločenským pomerom. Zákon č. 201/1949 Zb. znamenal, že notárstvo stratilo charakter slobodného povolania a svoju podnikateľskú podstatu. Nastal posun od individuálnej právnej pomoci k poštátneniu, ktorý bol zavŕšený zákonom č. 116/1951 Zb. Notárstvo sa stalo štátnym úradom a notári štátnymi zamestnancami. Obmedzovaním ekonomickej nezávislosti notárov bola obmedzovaná aj ich stavovská autonómia. Po organizačnej stránke boli notárstva podriadené súdom, čo viedlo k presunu činností typických pre orgány s rozhodovacou právomocou na notárstva.

Obnovenie Nezávislého Notárstva

Rozsiahla privatizácia v súčasnom období vyžaduje nastolenie prísneho trhového mechanizmu. V nadväznosti na tradíciu európskej právnej kultúry je činnosť nezávislého a slobodného notára jednou zo záruk právnej istoty pri podnikateľskej činnosti. Preto je nevyhnutné, aby notár vynikal právnickou odbornosťou a z autority zverenej mu štátom pripojí k listine i verejnú dôveru.

Zrušenie štátneho notárstva, jeho odštátnenie a obnovenie notárstva tzv. latinského typu vychádzajúceho z rímskej právnej kultúry, bude mať za následok premenu štátneho orgánu v notára ako nezávislého nositeľa verejného úradu. Štátu zanikne povinnosť platiť mzdu notárom, ich zamestnancom, starať sa o ich výchovu a niesť bezprostrednú zodpovednosť za činnosť notárstva. Na druhej strane bude činnosť nezávislého notára zdrojom finančných príjmov štátu prostredníctvom daní. Naďalej však zostane ingerencia štátu pri ustanovovaní notárov, určovaní ich počtu a obvodov. Štátny dohľad nad činnosťou notárov zostane zachovaný ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky. Pri výkone tzv. súdneho komisára v dedičských veciach bude dohľad patriť i súdom.

Prečítajte si tiež: Štátna pomoc pre seniorov

Činnosť Notára

Do notárskej činnosti je prakticky zahrnutá doterajšia tzv. "ostatná činnosť" štátneho notárstva. Doterajšie ustanovenia o tzv. "rozhodovacej činnosti" sa nepreberajú, lebo notár nerozhoduje - nie je štátnym orgánom. Rozhodovanie štátneho notárstva namiesto nezávislého súdu v oblasti občianskoprávnych vzťahov je v rozpore s ústavným zákonom. Notárom sa umožňuje robiť právne úkony s vysokou dôkaznou silou vo forme verejnej listiny. Aj keď ide o verejné listiny, ktoré dokazujú, že vyhlásenia účastníkov v nich obsiahnuté boli nimi skutočne aj prednesené, nedokazujú ešte, že obsah vyhlásenia zodpovedá pravde. Dôkaz o nesprávnosti obsahu notárskej listiny je prípustný, dôkazné bremeno však spočíva na tom, kto tieto skutočnosti popiera.

Nezávislosť a Nestrannosť Notára

Notári nie sú štátni zamestnanci. Notár je nezávislý verejný úradník ustanovený štátom, aby vykonával činnosť podľa tohto zákona. Nezávislosť na štáte, fyzickej a právnickej osobe umožňuje nevyhnutnú nestrannosť pri výkone notárskej činnosti. Nestrannosť notára si vyžaduje isté obmedzenie práv, ktoré by mu inak ako občanovi patrili. Notárovi je potrebné umožniť preniesť časť svojej právomoci pri zachovaní jeho zodpovednosti na pracovníkov svojej notárskej kancelárie, aby nebol zaťažovaný pravidelnými a jednoduchými úkonmi. Dohľad na činnosť notárov vykonáva jednak orgán samosprávy notárov a jednak minister spravodlivosti Slovenskej republiky. Ustanovenie notára a vrchný dohľad nad ním a jeho samosprávnymi orgánmi patrí najvyšším štátnym orgánom.

Sídlo a Kancelária Notára

Pokiaľ ide o sídlo notára, treba rešpektovať súdny obvod vzhľadom na spoluprácu notára a súdu v rámci tzv. súdneho komisariátu v danom obvode. Rozdelenie dedičských vecí medzi notárov rovnakého obvodu vykoná súd I. stupňa podľa pevne určeného kľúča. Sídelná povinnosť notára spočíva v tom, že vo svojom sídle musí mať zriadenú a riadne označenú kanceláriu, kde pracuje, prijíma klientov a má uložené spisy. Pri zachovaní samostatnosti každého úradu je nutné umožniť, aby notári spojili svoje prostriedky a schopnosti na zabezpečenie chodu ich úradov. Aj v uvedených prípadoch je potrebné zabezpečiť chod úradu notára najmä vo veciach, tzv. súdneho komisariátu, ktoré neznesú odklad.

Notársky Koncipient a Kandidát Notárstva

Notársky koncipient je zamestnanec notára, ktorý je zapísaný do zoznamu notárskych koncipientov. Do tohto zoznamu môže byť zapísaný len bezúhonný občan republiky s ukončeným univerzitným právnickým vzdelaním na jeho žiadosť, pokiaľ je zamestnanec notára. Po uplynutí praxe a zložení notárskej skúšky je na jeho žiadosť zapísaný do zoznamu kandidátov notárstva. O zápis do zoznamu notárskych kandidátov môže požiadať notársky koncipient, ktorý zložil notársku skúšku a vykonal predpísanú právnu prax. Kandidát notárstva môže byť na rozdiel od notárskeho koncipienta poverený všetkými úlohami vykonávanými z poverenia súdov. Notár môže zamestnávať zamestnancov.

Činnosti a Úkony Notára

Obecné ustanovenia sa netýkajú činnosti notára ako súdneho komisára, ktorá je upravená príslušnými procesnými predpismi. Naopak dopadajú najmä na klasickú notársku činnosť. Proti odmietnutiu úkonu sa účastníci môžu brániť sťažnosťou podanou notárskej komore. Listina, v ktorej by notár nedbal na zásady uvedené v zákone, je neplatná. Osvedčovanie právne významných skutočností je typickou činnosťou notára. Notár je štátom poverený osvedčiť, že sa pred ním udiala určitá skutočnosť, alebo že ju zistil, ktorá môže mať právny význam. Osvedčovacia agenda môže zohrať dôležitú úlohu vo sfére obchodného práva. Poverenie notára vydávať osvedčenie je výrazom dôvery, ktorú k. notárovi štát aj verejnosť majú.

Prečítajte si tiež: Prehľad štátnych sociálnych dávok

Zatiaľ čo kvalifikované úschovy, o ktorých doposiaľ štátne notárstvo rozhoduje, prevezme v podobe konania o úschovách súd, notár bude i naďalej prijímať tzv. nekvalifikované úschovy. Ide o úschovy listín alebo peňazí, avšak bez toho, aby s touto úschovou boli spájané právne následky. V tejto časti týkajúcej sa manipulácie so spismi sú upravené len zásadné otázky. Spisy a evidenčné pomôcky notárov, ktorých úrad zanikol, musia byť ešte určitú dobu k. dispozícii. Dohľad nad chovaním a úradnou činnosťou notárov vykonáva notárska komora. V návrhu zákona sú upravené základné otázky odmien notárov za ich činnosť s výnimkou ich pôsobenia ako súdneho komisára. Podrobnejšie otázky upraví vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.

Prechodné Ustanovenia

Notárom podľa tohto zákona je ten, kto bol vo funkcii štátneho notára ku dňu zrušenia štátnych notárstiev a požiadal ministra spravodlivosti najneskoršie v prvý deň účinnosti tohoto zákona o ustanovenie do funkcie. Minister potvrdí tohoto notára do funkcie ku dňu účinnosti tohto zákona v obvode súdu I. Spisy, evidenčné pomôcky a úschovy doterajších štátnych notárstiev nemôže prevziať žiaden z notárov. Aby sa zabezpečila ich ochrana a možnosť do nich nahliadať za podmienok stanovených v osobitných predpisoch, prevezme ich súd I. Navrhuje účinnosť zákona tak, aby všetky na privatizáciu notárstiev sa vzťahujúce zákony nadobudli účinnosť.

Ekonomický Dopad Privatizácie

Ekonomický dopad privatizácie štátnych notárstiev je spracovaný v návrhu zákona, ktorým sa mení a doplňuje Občiansky súdny poriadok. Samotným zrušením štátnych notárstiev dôjde k úspore výdavkov zo štátneho rozpočtu určených na ich činnosť. Treba však tento dopad posudzovať v súvislosti s ostatnými zákonmi, ktoré umožnia privatizáciu, najmä prenesením niektorých činností na súdy, ktoré si vyžiada určité i keď nevýrazné zvýšenie počtu pracovníkov súdov.

Kataster Nehnuteľností

Kataster nehnuteľností je verejný register, ktorý obsahuje údaje o nehnuteľnostiach na území Slovenskej republiky. Jeho hlavným cieľom je zabezpečiť právnu istotu v oblasti nehnuteľností a poskytovať informácie potrebné pre ich evidenciu, ochranu a využívanie. Kataster je vedený v elektronickej podobe a spravuje ho Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky a jeho miestne orgány, katastrálne úrady a správy katastra.

Obsah Katastra

Kataster nehnuteľností obsahuje:

Prečítajte si tiež: Kvalitné prostredie pre dôchodcov

• Geometrické určenie nehnuteľností: Súpis a popis nehnuteľností, hranice pozemkov určené lomovými bodmi a zobrazené v plošných metrických mierach.
• Popisné informácie: Súbor popisných informácií o nehnuteľnostiach, vrátane údajov o vlastníkoch a vlastníckych vzťahoch.
• Práva k nehnuteľnostiam: Zápisy práv k nehnuteľnostiam, ktoré vznikajú, menia sa alebo zanikajú na základe zmlúv, rozhodnutí štátnych orgánov alebo iných právnych skutočností.

Subjekty Katastra

Medzi subjekty katastra patria:

• Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky: Štátny orgán, ktorý riadi a kontroluje činnosť katastra.
• Katastrálne úrady: Miestne orgány štátnej správy na úseku katastra, ktoré vykonávajú zápisy do katastra a poskytujú informácie o nehnuteľnostiach.
• Správy katastra: Organizačné zložky katastrálnych úradov, ktoré vedú katastrálne operáty a vykonávajú geodetické práce.

Zápis Práv k Nehnuteľnostiam

Práva k nehnuteľnostiam sa zapisujú do katastra na základe:

• Zmlúv: Kúpne, darovacie, zámenné zmluvy a iné zmluvy, ktorými sa prevádzajú alebo zaťažujú nehnuteľnosti.
• Rozhodnutí štátnych orgánov: Rozhodnutia súdov, správnych orgánov a iných orgánov verejnej moci.
• Iných právnych skutočností: Dedičstvo, vydržanie, zánik práv k nehnuteľnostiam.

Katastrálne Konanie

Katastrálne konanie je proces, v ktorom sa rozhoduje o zápise práv k nehnuteľnostiam do katastra. Konanie sa začína na návrh účastníka, ktorý predloží príslušnej správe katastra potrebné doklady. Správa katastra preskúma návrh a doklady a rozhodne o povolení alebo zamietnutí vkladu.

Návrh na Vklad do Katastra

Podanie návrhu na vklad je dôležitým krokom po kúpe, dedení, darovaní alebo inej zmene vlastníctva nehnuteľnosti. Návrh na vklad do katastra sa robí na príslušnom okresnom úrade, konkrétne na katastrálnom odbore.

Vyplnenie a Podanie Návrhu

Vyplňte všetky požadované informácie, ako sú vaše identifikačné údaje, informácie o nehnuteľnosti a údaje o právnom úkone. Návrh na vklad podajte osobne na príslušnom katastrálnom odbore okresného úradu alebo ho zašlite poštou. V podateľni vám potvrdia prevzatie a označia ho dátumom a číslom konania. Keď podáte návrh na vklad do katastra nehnuteľností poštou, úrad vám obvykle pošle potvrdenie o jeho prijatí. Toto potvrdenie zahŕňa číslo konania a dátum, kedy bol návrh prijatý. Katastrálny úrad zaeviduje dátum a čas prijatia návrhu na začatie katastrálneho konania. Tento krok zabezpečuje, že váš návrh sa dostane do spracovania a bude začaté katastrálne konanie. V praxi to znamená, že katastrálny úrad skontroluje, či sú v návrhu uvedené všetky potrebné údaje o právnom úkone, nehnuteľnosti a tiež, či nechýbajú prílohy.

Elektronické Podanie

Požiadať o zmenu vlastníckych práv môžete aj online cez službu elektronického podania. Priložte vkladovú listinu: Tento dokument je základným podkladom pre katastrálny úrad pri rozhodovaní o povolení vkladu a zápise práv do katastra. Doložte prílohy: Podobne ako vkladová listina, aj prílohy v online podobe musia obsahovať kvalifikovaný elektronický podpis a časovú pečiatku. Ak máte prílohy len v písomnej forme, musíte požiadať oprávnené osoby, aby ich transformovali do online podoby (tzv. zaručená konverzia). Vytvorte dohodu o splnomocnení: Pripustime, že požiadate inú osobu, aby za vás podala návrh na vklad do katastra.

Kto Môže Podať Návrh

Návrh na vklad do katastra môže vo všeobecnosti podať ktorákoľvek zo zmluvných strán. Pri kúpe nehnuteľnosti je to predávajúci a kupujúci, v prípade darovania zas ide o darcu a obdarovaného. Zákon len v istých prípadoch stanovuje, kto presne má návrh podať.

Náležitosti Návrhu

1. Označenie navrhovateľa. Navrhovateľmi sú účastníci právneho úkonu (zmluvy), na základe ktorého sa má zmeniť právny vzťah k nehnuteľnosti. Ak ide o fyzickú osobu, v návrhu uvádza meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo (v prípade cudzincov iné identifikačné číslo), trvalý pobyt alebo adresu na doručovanie v tuzemsku (ak je odlišná od miesta trvalého pobytu) a údaj o štátnej príslušnosti. V prípade právnickej osoby uvádza obchodné meno, IČO, a sídlo.
2. Adresát. Návrh adresujete vždy okresnému úradu, v ktorého územnom obvode sa nehnuteľnosť nachádza.
3. Predmet návrhu. Jednou z povinných náležitostí je aj predmet návrhu. Tým je v tomto prípade vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.
4. Označenie právneho úkonu. Na základe neho má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti. Právny úkon je napríklad kúpna či darovacia zmluva. Je potrebné uviesť všetky právne úkony, ktoré sú predmetom návrhu.
5. Označenie nehnuteľnosti.
6. Listina potvrdzujúca právo k nehnuteľnosti, a to v prípade, že toto právo nie je priamo na liste vlastníctva.
7. Pri zriadení vecného bremena alebo pri zlučovaní či delení pozemku je potrebné priložiť geometrický plán. Návrh je vhodné vyhotoviť vo viacerých vyhotoveniach.

Poplatky a Lehoty

Podanie návrhu na vklad do katastra nehnuteľností je spoplatnené. Správny poplatok pri normálnej dĺžke konania za návrh na vklad do katastra nehnuteľností je vo výške 100 eur. V zrýchlenom konaní je vo výške 300 eur. Vklad záložného práva je spoplatnený osobitne.

Praktické Rady

Podajte návrh elektronicky. Zvážte štandardné konanie a zvoľte štandardnú lehotu (30 dní). Správny poplatok uhrádzajte elektronicky.

Priebeh Konania

Okresný úrad má zákonnú povinnosť preskúmať náležitosti návrhu a rozhodnúť najneskôr do 30 kalendárnych dní od jeho doručenia. Ak návrh na vklad, zmluva alebo prílohy nemajú zákonom predpísané náležitosti, úrad konanie preruší a vyzve účastníka, aby v určenej lehote odstránil dané nedostatky. Zároveň mu upresní, akým spôsobom ich má odstrániť. Ak sú návrh na vklad, samotná zmluva a prílohy v poriadku, úrad vydá kladné rozhodnutie o povolení vkladu do katastra nehnuteľností.

Oprava Chýb

Ak ste omylom uviedli nesprávne údaje, je potrebné to čo najskôr napraviť.

Novela Katastrálneho Zákona

Aktuálne je v medzirezortnom pripomienkovom konaní rozsiahla novela katastrálneho zákona. Jednou z hlavných zmien má byť aj úprava procesu zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra, vrátane úpravy možnosti podávania návrhov prostredníctvom osobitného portál Úradu geodézie, kartografie a katastra.

Lehoty na Rozhodnutie o Návrhu na Vklad

Katastrálne konanie je upravené v zákone č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon, ďalej len“KZ“). Podľa § 32 ods. 1 KZ „Okresný úrad rozhodne o návrhu na vklad do 30 dní odo dňa doručenia návrhu na vklad. Citované ustanovenie upravuje v zásade dve odlišné lehoty, ktoré zákon predpisuje okresnému úradu, katastrálnemu odboru na rozhodnutie. Obe lehoty ohraničujú maximálnu dĺžku a trvanie katastrálneho konania.

Predĺženie Lehoty

Základná 30-dňová lehota sa však môže „natiahnuť“, a to najmä vtedy, ak navrhovateľ nezaplatí správny poplatok alebo nepredloží úradu verejnú alebo inú listinu, ktorá potvrdzuje jeho právo k nehnuteľnosti. Aby mohol účastník konania tieto nedostatky odstrániť, úrad konanie dočasne preruší (§ 31a KZ), a to najdlhšie na dobu 30 dní. Ak úrad rozhodne tak, že návrh na vklad povolí, vykoná zápis do katastra „v deň, ktorým rozhodnutie o povolení vkladu nadobudlo právoplatnosť, najneskôr však v nasledujúci pracovný deň (§ 43 ods. 1 písm.

Skrátenie Lehoty

Podľa § 32 ods. Dôvodom skrátenej lehoty je v tomto prípade skutočnosť, že notár alebo advokát sa svojím podpisom takpovediac „zaručí“ za správnosť zmluvy o prevode nehnuteľnosti z právneho hľadiska (napr. spôsobilosť zmluvy na vklad do katastra podľa § 42 KZ), katastrálnemu úradu tak zostane už len úloha posúdiť zmluvu z formálnej stránky, t. j. Lehotu možno urýchliť aj spôsobom podľa § 32 ods. 3 KZ, ktorý hovorí, že „Okresný úrad môže rozhodnúť na základe žiadosti o urýchlené konanie o návrhu na vklad a zaplatení správneho poplatku do 15 dní odo dňa doručenia návrhu na vklad. Žiadosť o urýchlené konanie je potrebné podať súčasne s návrhom na vklad a dokladom o zaplatení správneho poplatku. Za urýchlený vklad podľa § 32 ods. 3 KZ sa platí správny poplatok vo výške 300 eur. Ak by sa však konanie zastavilo alebo dočasne prerušilo, poplatok sa nevracia. Ak sa katastrálnemu úradu nepodarí rozhodnúť v skrátenej lehote aj napriek tomu, že návrh neobsahoval žiadnu chybu, rozhodne v 30-dňovej základnej lehote a navrhovateľovi vráti rozdiel medzi poplatkom zaplateným za urýchlené rozhodnutie a poplatkom za štandardnú dĺžku katastrálneho konania (položka č. 11 Sadzobníka správnych poplatkov, ktorý je prílohou zákona č. 145/1995 Z. z.

Prepis Vlastníckeho Práva

Z formálneho a procesného hľadiska nie je rozdiel medzi „prepisom“ a „zápisom“. Podľa § 4 ods. Podľa § 5 ods. Aj prepis vlastníckeho práva k nehnuteľnosti možno docieliť prostredníctvom návrhu na vklad, na ktorý sa vzťahujú lehoty podľa § 32 KZ. Všeobecnou lehotou na rozhodnutie o návrhu na vklad je 30 dní.

Dedičstvo a Kataster

O dedičstve vyhotovuje notár tzv. uznesenie o dedičstve. V zmysle zásady súčinnosti sú notári „povinní zasielať okresným úradom nimi vyhotovené verejné listiny a iné listiny o nehnuteľnostiach a o právach k nehnuteľnostiam, ako aj iné údaje súvisiace s evidovaním nehnuteľností a práv viažucich sa k nim v katastri do 30 dní odo dňa ich vyhotovenia; ak je verejnou listinou rozhodnutie štátneho orgánu, počíta sa lehota odo dňa jeho právoplatnosti (§ 21 ods.

V prípade, ak dedič chce mať vlastnícke právo zapísané čo najrýchlejšie, môže sám podať návrh na vklad spolu so žiadosťou o urýchlené konanie, prípadne využiť iné lehoty ponúkané Katastrálnym zákonom.

Poplatky v Katastrálnom Konaní

Podanie návrhu na vklad do katastra nehnuteľností je spoplatnené. Výšku poplatkov určuje zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v Položke č. Za písomný návrh na vklad sa platí poplatok vo výške 100 eur. Ak účastník konania žiada pri doručení písomného návrhu na vklad rozhodnúť o vklade urýchlene do 15 dní, úrad vyberie od neho poplatok vo výške 300 eur. Pri elektronickej forme doručenia sa v tomto prípade platí 150 eur. Príplatok za urýchlené rozhodnutie je splatný v deň doručenia návrhu na vklad. Ak sa konanie zastavilo alebo návrh na vklad bol zamietnutý, poplatok sa nevracia. Ak katastrálny úrad v skrátenom termíne nerozhodne aj napriek tomu, že návrh neobsahoval nedostatky, vráti navrhovateľovi rozdiel medzi poplatkom zaplateným za urýchlené rozhodnutie a základným poplatkom (100 / 50 eur) za rozhodnutie v základnej 30-dňovej lehote (§ 32 ods. Ak sú predmetom návrhu na vklad právne vzťahy z viacerých druhov právnych úkonov (napr.

Geometrický Plán

Proces úradného overenia geometrického plánu prebieha na okresnom úrade, katastrálnom odbore a je upravený predovšetkým v § 45 a nasl. vykonávacej vyhlášky ÚGKK SR č. 300/2009 k zákonu č. 215/1995 Z. z. Podľa § 46 ods. 2 vyhlášky „Geometrický plán úradne overí okresný úrad do siedmich pracovných dní odo dňa predloženia; geometrický plán s počtom parciel nového stavu alebo dielov parciel väčším ako 25 a výsledky podľa § 44 ods.

Vzájomné Prepojenie Notárstva a Katastra

Notárstvo a kataster nehnuteľností sú úzko prepojené. Notári zohrávajú kľúčovú úlohu pri prevodoch nehnuteľností, pretože spisujú zmluvy, osvedčujú podpisy a zabezpečujú, aby boli splnené všetky zákonné náležitosti. Následne sa tieto zmluvy predkladajú katastrálnemu úradu, ktorý vykoná zápis do katastra.

Elektronizácia a Nové Trendy

V súčasnosti sa čoraz viac presadzuje elektronizácia v oblasti notárstva a katastra. Elektronické podávanie návrhov na vklad, elektronické osvedčovanie dokumentov a elektronická komunikácia medzi notármi a katastrálnymi úradmi zefektívňujú a urýchľujú celý proces.

Závažné Témy a Výzvy

Notárska komora sa v súčasnosti zaoberá otázkou efektívneho využitia kapacít notárov pri zapisovaní údajov do obchodného registra a pri riešení zdĺhavých konaní na katastri nehnuteľností. Ďalšou výzvou je prekonávanie stereotypov vo vedomí úradníkov štátnej a verejnej správy a presadzovanie súbežného vykonávania agendy notármi a štátnymi orgánmi.

Dôvera v Notára

Dôležitým aspektom notárskej činnosti je dôvera občanov v notára. Slovenskí klienti majú vo všeobecnosti dôveru v notárov, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že za dvadsať rokov neboli zaznamenané žiadne kauzy, ktoré by spochybnili dôveryhodnosť notárov.

tags: #štátne #notárstvo #kataster #proces