Status študenta na strednej škole a vplyv na vyživovaciu povinnosť rodičov

Úvod

Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je rozsiahla téma, ktorá sa dotýka mnohých rodín na Slovensku. Táto povinnosť sa nekončí dosiahnutím plnoletosti dieťaťa, ale trvá až do momentu, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Tento článok sa zameriava na špecifickú situáciu študentov stredných škôl a ich vplyv na vyživovaciu povinnosť rodičov, pričom zohľadňuje aj individuálne študijné plány, prácu počas štúdia a ďalšie relevantné faktory.

Základné princípy vyživovacej povinnosti

Zákon o rodine jasne deklaruje, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Hoci ustanovenie používa pojem „dieťa“, nemožno túto povinnosť chápať výlučne voči osobe mladšej ako 18 rokov. Vyživovacia povinnosť nezaniká okamihom nadobudnutia plnoletosti, ale okamihom, kedy je dieťa objektívne schopné samé sa živiť, pričom treba brať do úvahy jeho vek, zdravotný stav a pod.

Schopnosť samostatne sa živiť

Schopnosť samostatne sa živiť znamená, že dieťa si už dokáže svojou vlastnou prácou zabezpečiť náklady na svoj život (strava, bývanie, ošatenie a podobne). Ak vaše dieťa má už 18 a viac rokov a ešte je napríklad študentom strednej či vysokej školy a vám sa zdá, že vyživovacia povinnosť by sa z vašej strany už mala skončiť, má dieťa pravdu. Z vašej strany ako jeho „živiteľa“ sa skutočne nič nekončí len tým, že je už plnoleté. Vek dieťaťa (18 či viac rokov) neznamená, že vyživovacia povinnosť sa skončila. Rozhodujúcim kritériom pre posúdenie je práve uvedená schopnosť samé sa živiť.

Štúdium na strednej škole a vyživovacia povinnosť

Štúdium na strednej škole je považované za sústavnú prípravu na budúce povolanie. Rodičia sú povinní plniť si vyživovaciu povinnosť voči deťom, až kým nie sú schopné samy sa živiť. Platí to aj pre stredoškolákov denného štúdia.

Individuálny študijný plán

Ak si plnoleté dieťa tesne pred maturitou nastavilo individuálny študijný plán a odišlo pracovať do zahraničia, je dôležité posúdiť, či stále trvá stav prípravy na povolanie. Pokiaľ bolo výživné určené súdom, odporúča sa podať návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti, aby bolo formálne preukázané, že dieťa si dokáže zabezpečiť vlastný príjem.

Prečítajte si tiež: Legislatíva denných centier pre seniorov

Práca popri štúdiu

Občasný príjem dieťaťa (napr. v čase školských prázdnin), ktoré sa inak pripravuje štúdiom na budúce povolanie, spravidla neovplyvňuje vyživovaciu povinnosť rodičov. Ak však dieťa pracuje na trvalý pracovný pomer, platia určité podmienky. Musí mať aspoň 15 rokov a ukončenú povinnú školskú dochádzku. Mladiství (do 18 rokov) môžu pracovať maximálne 8 hodín denne a 40 hodín týždenne, nesmú vykonávať fyzicky či psychicky neprimeranú prácu ani pracovať v noci (22:00 - 06:00), s výnimkou niektorých odvetví. Zamestnávateľ môže vyžadovať súhlas zákonného zástupcu. Vaša práca tiež nesmie narušiť plnenie študijných povinností.

Ukončenie strednej školy a čo ďalej?

Pri ukončení denného štúdia na strednej či vysokej škole vám už peniaze na účet nemusia prísť. V podobnej situácii sa ocitá každoročne nemálo študentov. Mnoho rodičov i študentov sa mylne domnieva, že vyživovacia povinnosť zaniká nadobudnutím plnoletosti alebo dosiahnutím 26. roku života. Lenže jeho schopnosť samostatne sa živiť nezávisí od dosiahnutia určitého veku.

Čo robiť po maturite?

Študent má po skončení strednej školy viacero možností, ako pokračovať ďalej. Či už sa rozhodne ísť na vysokú školu, do práce alebo inak, stále má nárok na „posledné prázdniny.“ Za ukončenie štúdia na strednej škole sa považuje deň zloženia maturitnej skúšky. Štát však pokryje jeho poistné v zdravotnej poisťovni až do 31. augusta v roku, v ktorom zmaturoval.

Pokračovanie na vysokú školu

Pokiaľ absolvent úspešne prešiel prijímacím konaním a rozhodne sa pre štúdium na vysokej škole, nemusí sa trápiť evidenciou na úrade práce vôbec. Dôvodom je, že z hľadiska zdravotnej poisťovne si stále zachováva štatút študenta, a teda poistné mu bude aj naďalej platiť štát. Počas štúdia na vysokej škole rodič je stále povinný vyživovacej povinnosti voči nemu, za predpokladu, že dieťa nevie z takéhoto svojho príjmu pokryť svoje nevyhnutné potreby. Dôležité je teda zistenie, či budete schopná sa sama živiť, resp. zabezpečiť si z takéhoto svojho príjmu všetky svoje potreby, t.j. strava, bývanie, ošatenie, služby…

Pokračovanie v práci

Absolvent strednej školy sa môže rozhodnúť po svojich „posledných prázdninách“ (prípadne aj počas nich) pre nástup do práce. V tom prípade sa situácia líši v závislosti od typu práce:

Prečítajte si tiež: Starostlivosť v Domove Seniorov Archa

  • Zamestnanie - ak sa absolvent zamestná, povinnosť platby poistného do zdravotnej poisťovne sa presúva zo štátu na zamestnávateľa. Zamestnávateľ taktiež nahlasuje vznik pracovného pomeru. Absolventovi teda nevznikajú povinnosti voči zdravotnej poisťovni.
  • Podnikanie - ak sa absolvent rozhodne pre niektorú z foriem podnikania, musí najneskôr do 8 dní od začiatku podnikania nahlásiť do zdravotnej poisťovne, že sa stal samostatne zárobkovo činnou osobou (SZČO). Následne si bude každý mesiac platiť preddavky na zdravotné poistenie.
  • Práca v zahraničí - ak si absolvent nájde prácu v zahraničí, je povinný to oznámiť zdravotnej poisťovni do 8 dní od vzniku pracovného pomeru. Osoba nemôže mať zdravotné poistenie v dvoch rôznych štátoch. Keďže za absolventa bude platiť poistné zahraničný zamestnávateľ, bude musieť odovzdať slovenský preukaz poistenca.

Nezamestnaný absolvent

Ak absolvent nepokračuje na vysokej škole a nenájde si ani prácu, od 1. septembra v roku, v ktorom zložil maturitnú skúšku, sa zaradí do skupiny nezamestnaných absolventov. Vtedy väčšina zvolí cestu evidencie na úrade práce. Treba podotknúť, že absolvent voči úradu nemá žiadne povinnosti - registrácia je teda dobrovoľná.

Od 1. septembra začína pre absolventa plynúť 7-dňová lehota. Ak počas tejto lehoty podá žiadosť o zaradenie do evidencie na úrade práce, nebude musieť platiť zdravotné poistenie. Pokiaľ žiadosť nepodá, alebo ju podá až po uplynutí lehoty, bude považovaný za dobrovoľne nezamestnanú osobu. Z toho vyplýva povinnosť prihlásiť sa do zdravotnej poisťovne do 9. septembra a platiť preddavky na zdravotné poistenie, resp. iba alikvotnú časť v prípade oneskoreného podania žiadosti.

Sankcie za zanedbanie vyživovacej povinnosti

Zanedbanie povinnej výživy zo strany rodiča voči deťom, pričom je úplne irelevantné či ide o povinnosť voči maloletým alebo už plnoletým deťom, môže za istých okolností naplniť skutkovú podstatu prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Trestného zákona. Zákon teda predpokladá neplnenie si vyživovacej povinnosti najmenej trikrát v intervale dvoch rokov.

Prečítajte si tiež: Charita a legislatíva

tags: #statut #študenta #na #strednej #škole #a