
Kataster nehnuteľností zohráva kľúčovú úlohu v evidencii nehnuteľností a práv k nim na Slovensku. Avšak, cesta k užívaniu vlastných pozemkov alebo zmena užívateľa môže byť problematická. V súčasnosti je na Slovensku veľké množstvo evidovaných parciel s neupravenými vlastníckymi vzťahmi, pričom samotnému vlastníctvu pozemkov nepomáha ani ich rozdrobenosť. Tento článok sa zameriava na rôzne aspekty katastra nehnuteľností, pozemkových úprav a s tým súvisiacich právnych predpisov na Slovensku, pričom zohľadňuje názory odborníkov z rôznych právnych oblastí.
Kataster nehnuteľností má slúžiť ako nástroj na evidovanie nehnuteľností a práv k nehnuteľnostiam. Právne podmienky konštituovania katastra nehnuteľností ako nástroja evidencie nehnuteľností v podmienkach Slovenskej republiky zakotvil federálny zákon č. 265/1992 Zb. o zápise vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam ako aj zákon SNR č. 266/1992 Zb. o katastri nehnuteľností v Slovenskej republike spolu s vykonávacou vyhláškou Slovenského úradu geodézie, kartografie a katastra č.
V súčasnosti môžeme konštatovať, že mnoho pozemkov jednotlivých vlastníkov má spravidla malú výmeru, sú zaťažené mnohopočetnými spoluvlastníckymi vzťahmi, následne sú hospodársky nedostupné alebo vlastníctvo k pozemkom je rozptýlené. Uvedený stav vznikol ešte za čias Rakúsko-Uhorska a jeho dôsledky pretrvávajú dodnes. Vlastníctvo po poručiteľovi sa delilo a dodnes sa stále často delí medzi všetkých právnych nástupcov, aj keď v rozpore so zákonom NR SR č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom (ďalej aj „zákon č. 180/1995 Z. z.“). Predmetný zákon zakotvil … Znenie článku je skrátené. V evidencii pozemkov, hlavne v extraviláne, a ich právnych vzťahoch nemôže kataster uspokojivo plniť svoju informačnú funkciu a s poľutovaním treba povedať, že ju naozaj ani neplní.
Kataster nehnuteľností je bez pochýb inštitútom, ktorý zohráva v úprave a evidencii právnych vzťahov k nehnuteľnostiam v Slovenskej republike významnú úlohu. Napriek tomu, že má verejnoprávny základ, v značnej miere zasahuje do oblasti súkromného práva, čo je zvýraznené tým, že aj zápisy práv k nehnuteľnostiam prebiehajú v rámci katastrálneho konania, ako osobitnom druhu správneho konania.
Slovenská republika akútne potrebuje komplexnú pozemkovú reformu, pretože v súčasnosti je znemožnený racionálny a efektívny výkon vlastníckeho práva, a to z podhľadu ekonomického i environmentálneho.
Prečítajte si tiež: Zakuťanský: Tradície a samoliečba
Pozemkové úpravy majú byť jeden z nástrojov, ktorý má zabezpečiť rekonštrukciu pozemkového vlastníctva a tiež pomôcť usporiadať vlastnícke a užívacie vzťahy vo vzťahu k pozemkom. Pozemkové úpravy menia priestorové usporiadanie pozemkov a teda aj štruktúru užívacích pomerov. V praxi sú však pomerne časté prípady, keď si osoby uplatňujú vlastnícke právo k pozemku na súde prostredníctvom žaloby o určenie vlastníckeho práva ku konkrétnej parcele počas pozemkových úprav. Takáto rozdrobenosť pozemkov sa dotýka aj katastrálnych odborov na okresných úradoch, keďže vystupujú pomerne aktívne v procese pozemkových úprav. Ďalším problémom je aj fakt, že samotné vlastníctvo jednotlivých pozemkov je často predmetom súdneho sporu.
Zákon č.330/1991 Z.z. o pozemkových úpravách je pre človeka, ktorý nepozná jeho reálnu aplikáciu ako cesta do strmého svahu, plná zákrut a prekvapení. Po ukončení projektu sa zákon vyrovná a je ako diaľnica.
V rámci pozemkových úprav v obciach na Slovensku plnia dôležitú úlohu verejné zariadenia a spoločné zariadenia vrátane ich umiestňovania a opatrení súvisiacich s nimi.
Ak niekto tvrdí, že sa pozemkovými úpravami vyriešia aj nájomné a užívacie vzťahy k pôde, tak sa mýli. Tento paragraf nie je zo zákona č.330/1991 Z.z., ale zo zákona č.504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov.
Prístup k pôde pre užívateľov nie je závislý len od ich vôle, ale musí sa riadiť aj určitými pravidlami. A tie by sa mali dodržiavať. Pri nájme a užívaní pôdy, kde situácia je z pohľadu vlastníctva zložitá je jedným z nástrojov ako dosiahnuť stav, kedy každý užívateľ by užíval pôdu len v takom rozsahu, v akom má nájomné zmluvy, sú pozemkové úpravy.
Prečítajte si tiež: Skúsenosti s rehabilitáciou po TEP
Na Slovensku sa v bežnej praxi ale aj v zákonnej pozitívnoprávnej úprave stretávame s inštitútom tzv. neznámych alebo aj ako nezistených vlastníkov. Je tomu tak najmä z dôvodu, že sú pozemky na Slovensku rozdrobené a po dlhú dobu sa zanedbávala ich riadna evidencia. Historicky sa v pôvodnej evidencii nehnuteľností - v pozemkových knihách, nezapisovali identifikačné údaje ako dátum narodenia, trvalý pobyt osoby a pod.
V právnej praxi sa mnoho advokátov stretlo s problémom tzv. neznámych vlastníkov pozemkov. Buď priamo s touto vecou prišiel klient alebo sa neznámy vlastník vyskytol pri väčšej transakcii, výstavbe priemyselného závodu, investičnej činnosti, prístupe na pozemok, developerskej činnosti a pod. Keď sa tento problém už vyskytne, asi každý vie, že jeho riešenie bude komplikované a časovo náročné.
Zákon č.330/1991 Z.z. o pozemkových úpravách je asi najčastejšie novelizovaný zákonom v dejinách Slovenska. Novela zákona č.330/1991 Zb. o pozemkových úpravách prešla korekciou cez nové MPaRV. zachovalo sa takmer všetko, čo bolo v neschválenej novele, odstránilo sa čo sa malo odstrániť, napríklad doby odvolania a prednostné právo pre nájomné vzťahy a zachoval sa rovnaký princíp ako v predchádzajúcej novele: aktualizuje sa reštitučný zákon, ktorý s pozemkovými úpravami nemá nič spoločné. 503/2003 - Zákon o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z.
V máji 2014 bol prijatý zákon č. 140/2014 Z. z. o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 20/2014 zo 14. novembra 2018 publikovaným v Zbierke zákonov pod 33/2019 Z. z. Nedávno bola oficiálne zverejnená (podklady na slov lex nájdete TU) novela uvedeného zákona, ktorej účinnosť sa navrhuje od 1. Na tom, ktoré kategórie poľnohospodárskej pôdy majú spadať pod osobitný režim tohto právneho predpisu sa nemá nič zmeniť (pozri aj v súčasnosti účinný § 2 zákona).
Zákon č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom uspo riadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších pred pisov (ďalej aj ,,ZoMUP“) prijala Národná rada Slovenskej republiky (ďalej aj ,,SR“) na zasadnutí 11. februára 2009 a zákon nadobudol účinnosť 1. júla 2009.
Prečítajte si tiež: Prehľad zariadení s MUDr. Štefanom Bodnárom
Kataster nehnuteľností je bez pochýb inštitútom, ktorý zohráva v úprave a evidencii právnych vzťahov k nehnuteľnostiam v Slovenskej republike významnú úlohu. Napriek tomu, že má verejnoprávny základ, v značnej miere zasahuje do oblasti súkromného práva, čo je zvýraznené tým, že aj zápisy práv k nehnuteľnostiam prebiehajú v rámci katastrálneho konania, ako osobitnom druhu správneho konania.
Príspevok sa zameriava na spôsoby, ktorými sa ústavný princíp legality prejavuje v katastrálnom konaní, a to na príkladoch konaní a najmä na jednotlivých inštitútoch, akými sa tento princíp, ako aj súvisiace a z neho vyplývajúce procesné zásady realizujú najmä prostredníctvom procesných noriem obsiahnutých v katastrálnom zákone. Príspevok sa zaoberá viacerými aspektmi, ktoré môžu vzniknúť pri aplikácii v právnej praxi a v priebehu katastrálneho konania, a osobitne špecifikami pri zápise niektorých práv do katastra nehnuteľností, ktoré sa týkajú nakladania s rôznymi druhmi pôdy a sú obsiahnuté … Znenie článku je skrátené.
Otázka uplatnenia ochrany, ktorú poskytuje princíp negatívnej materiálnej publicity, sa vynára vtedy, ak tretia osoba konala v dobrej viere v zápis, ktorý už nie je správny resp. už nezodpovedá skutočnosti, alebo ktorý nikdy správny nebol, resp. nikdy skutočnosti nezodpovedal. Spravidla sa táto zásada z povahy veci uplatní v súvislosti s deklaratórnymi zápismi.
Práca vychádza z hypotézy, že práva nadobudnuté v dobrej viere majú byť predmetom právnej ochrany. Slovenské súdy sú čoraz častejšie konfrontované otázkou, či v prípade nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti od nevlastníka treba dať prednosť princípu nemo plus iuris transfere potest, quam ipse habet alebo princípu ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere (bona fides). Samotný Občiansky zákonník sa až na niektoré výnimky striktne pridržiava názoru, že vlastník veci nemôže previesť na iného viac práv než sám má. Súdna prax však v čoraz širšom rozsahu pripúšťa prielom do princípu nemo p … Znenie článku je skrátené.
Nadobudnutie vlastníctva od nevlastníka predstavuje, obrazne povedané, osobitný prípad nadobudnutia vlastníckeho práva. Jeho zvláštnosťou je nedostatok vlastníckeho práva na strane prevodcu.
Slovenská republika patrí štruktúrou verejnej správy, jej organizáciou a obsahovou náplňou ku kontinentálnemu systému verejnej správy, pričom vzťahom orgánov miestnej štátnej správy a územnej samosprávy azda najviac inklinuje ku germánskemu modelu miestnej správy. V klasickom poňatí štruktúru verejnej správy v slovenských podmienkach tvorí štátna správa, územná samospráva a verejnoprávne korporácie.
Program ESO je skratkou pre “efektívnu, spoľahlivú a otvorenú štátnu správu”, ktorý sa má realizovať pre obdobie rokov 2012 až 2016. Je súčasťou programového vyhlásenia vlády, pričom jeho cieľom je reorganizácia štátnej správy.
Príspevok sa zaoberá novou právnou úpravou rozhodovania o odvolaní voči rozhodnutiu okresného úradu o zamietnutí vkladu do katastra nehnuteľností, na základe ktorej o ňom rozhoduje Úrad geodézie, kartografie a katastra SR ako ústredný orgán štátnej správy. Podľa staršej právnej úpravy o ňom rozhodoval miestne príslušný krajský súd, avšak v dôsledku zrušenia ustanovení o súdnom prieskume neprávoplatných rozhodnutí prijatím nových procesných kódexov táto možnosť zanikla. Aj keď naďalej existuje možnosť súdneho prieskumu právoplatného rozhodnutia o odvolaní, existujú pochybnosti, či táto zmena o … Znenie článku je skrátené.
Rok 2016 bol v oblasti slovenského civilného procesného práva, do ktorej sme donedávna zaraďovali aj správne súdnictvo, prelomový. Nadobudnutím účinnosti nových kódexov a odčlenením problematiky správneho súdnictva do Správneho súdneho poriadku došlo ku viacerým zmenám ohľadom súdneho prieskumu rozhodnutí správnych orgánov, pričom zanikla aj možnosť preskúmavania neprávoplatných správnych rozhodnutí. Táto zmena sa výrazne dotkla aj katastrálneho konania o vklade.
Každý vlastník bytu alebo nebytového priestoru v bytovom dome, ktorý sa cíti byť dotknutý na svojich právach, resp. právom chránených záujmoch sa môže obrátiť na súd v súlade s ustanovením § 14 odsek 4 zákona č. 182/1993 Z.z.
Zverejnenie údajov o užívaní pozemkov cez portál ZBGIS nerieši základný problém právnych vzťahov užívateľov k pôde. Neposkytuje informácie o nájomnom vzťahu, ale o užívaní pozemkov.
Súčasné zmeny v spoločnosti a potvrdenie našich znalostí a tušení o hospodárení na pôde vyžadujú aktívnu účasť na týchto procesoch.
tags: #stefan #horony #kataster #nehnutelnosti #kontakt