Strach a úzkosť u seniorov: Príčiny a možnosti liečby

Starnutie je prirodzený proces, ktorý so sebou prináša rad zmien v biologickej, psychologickej a sociálnej oblasti života. S pribúdajúcim vekom sa však zvyšuje aj riziko vzniku psychických ochorení, predovšetkým úzkosti a depresie, ktoré môžu výrazne znížiť kvalitu života seniorov. Je preto dôležité venovať pozornosť príčinám vzniku týchto stavov a možnostiam ich liečby.

Starnutie a jeho prejavy

Podľa Litomerického [1] je starnutie komplexný proces, ktorý je ovplyvnený prostredím, chemickými a fyzikálnymi vplyvmi, genetickými faktormi a chorobami. Hrozenská [2] dodáva, že staroba je dôsledkom involučných a morfologických zmien, ktoré majú u ľudí rôznu variabilitu.

Dôležité je vymedziť si pojmy súvisiace so starnutím:

• Sénium: Celá etapa života po 60. roku.
• Starší vek: Od 60 do 74 rokov.
• Staroba: Od 75 do 89 rokov.
• Dlhovekosť: Od 90 rokov a viac [5].

Paľa zdôrazňuje, že problematika staroby je komplexná a má biologický, psychologický a sociálny charakter. Biologické zmeny súvisia s opotrebovaním orgánov, spomalením metabolizmu a znížením adaptácie. V psychologickej oblasti dochádza k spomaleniu psychických funkcií, zmenám v myslení, pamäti a emóciách. Sociálny charakter starnutia súvisí so schopnosťou prispôsobiť sa zmeneným podmienkam a zvýšenou chorobnosťou.

Úzkosť u seniorov

Úzkosť je prirodzená reakcia organizmu na stres a neznáme situácie. Je to pocit strachu alebo obáv, ktorý nám pomáha pripraviť sa na náročné úlohy a môže nás dokonca motivovať k lepším výkonom. Napríklad, keď máme dôležitý pracovný pohovor alebo musíme čeliť neznámej situácii. Prirodzená úzkosť trvá krátko. Je daná len momentom alebo okolnosťami, z ktorých máme dočasné obavy. Ak však úzkosť pretrváva dlhšie, objavuje sa aj bez zjavnej príčiny a podstatne zasahuje do vášho každodenného života, je potrebné vyhľadať pomoc.

Prečítajte si tiež: Lieky na úzkosť: Čo by ste mali vedieť

Úzkosť u seniorov sa môže prejavovať rôznymi spôsobmi a jej príznaky sa zamieňajú s inými ťažkosťami, ako sú problémy so srdcom, žalúdkom alebo podráždenosťou. Seniori však môžu byť úzkosťami často zahnaní doslova do kúta. Pod tlakom nepríjemných návalov strachu, fóbií a nervozity sa začnú vyhýbať dokonca aj obyčajným veciam. Ak ich desia iní ľudia, prestanú chodiť do obchodu, na spoločenské akcie.

Strach bez zrejmého dôvodu, neurčitý strach s obavami, očakávaním zlého sa nazýva úzkosť. Úzkosť prežívajú ľudia vo forme telesného príznaku, napríklad ako tlak na hrudi, kŕče v bruchu, ťažké nohy, nedostatok vzduchu a podobne, vtedy hovoríme o vitalizovanej úzkosti. Sledovaním masmédií, ktoré prinášajú správy o prepadoch starých ľudí, rôznych podvodoch, týraní, sa strach seniorov zvyšuje. V súčasnosti viac uvádzajú strach o svoje byty, stávajú sa totiž častejšie obeťami „bytovej mafie“ než tomu bolo v minulosti. Boja sa vykradnutia, okradnutia, neradi opúšťajú bezpečie domova. Boja sa zlých susedov a iných osôb, ktorých považujú za ohrozujúcich.

Typy úzkostných porúch

Medzi úzkostné poruchy zaraďujeme:

• Panickú poruchu: Extrémne silný nával úzkosti prichádza náhle, bez varovania. Človek má pocit, že sa blíži jeho posledná hodina. Príznaky pripisuje najčastejšie infarktu.
• Obsedantno-kompulzívnu poruchu: Vyvoláva nechcené, rušivé myšlienky, naliehavé potreby, ktoré je treba rýchlo uspokojiť. Medzi typické príznaky tohto ochorenia patrí neustále si umývanie rúk, ukladanie vecí, počítanie kníh, kontrola elektrických spotrebičov.
• Posttraumatickú stresovú poruchu: Je oneskorená reakcia na vážnu, kritickú životnú udalosť. Často ňou trpia obete trestných činov, dopravných nehôd, ale aj vyslúžili vojaci.
• Fóbiu: Je extrémne silný strach z niečoho, čo v skutočnosti nepredstavuje takmer žiadne riziko. Preto sa ľudia obávajú pavúkov, hadov, vecí, priestorov a ľudí.
• Generalizovanú úzkostnú poruchu: Charakterizujeme ju ako chronickú, prehnanú obavu o každodenné činnosti.

Liečba úzkosti

Liečba úzkosti je veľmi individuálna. Je však dôležité povedať, že nie každá úzkosť je zvládnuteľná bez pomoci odborníka. Preto je veľmi dôležité vedieť posúdiť, kedy už mám vyhľadať odbornú pomoc.

Na skutočnú úzkostnú poruchu alebo depresiu neúčinkujú voľnopredajné lieky na báze rastlinných výťažkov. Liekom voľby sú antidepresíva preskribované psychiatrom (psychiater je z lekárov v tomto prípade najkompetentnejší). Ak lekár odporučí aj dočasné užívanie návykového lieku, ten sa užíva do doby nástupu účinku antidepresívnej liečby (do jedného mesiaca). Pri vzniknutej závislosti sa musí redukovať dávka postupne v pravidelných intervaloch. Diskomfort patrí k liečbe závislosti!

Prečítajte si tiež: Sprievodca výberom elektrickej kolobežky pre seniorov

Z farmakologických prístupov sa osvedčili moderné psychofarmaká, čiže lieky ovplyvňujúce duševnú činnosť, ktoré svojimi nežiaducimi účinkami neovplyvňujú kvalitu života pacienta. Táto liečba je taktiež dobre prepracovaná, zahŕňa najmä podávanie anxiolytík (liekov znižujúcich prežívanie úzkosti), antidepresív (liekov proti depresii) najmä tých, ktoré majú aj anxiolytický účinok. Na prevenciu recidív, opakovania chorobných stavov sa podávajú tymoprofylaktiká (lieky pôsobiace preventívne proti návratu poruchy). Liečba má byť dostatočne intenzívna a dostatočne dlhá! V tomto je jednoznačne potrebné rešpektovať odporučenia špecialistu.

Okrem liekov je dôležité:

• Hovoriť o svojom strachu a obavách s rodinou a blízkymi.
• Meditovať a relaxovať.
• Športovať.
• V zložitejších prípadoch vyhľadať rady psychoterapeuta či liečbu u psychiatra.

Depresia u seniorov

Depresia je vo svojej podstate poruchou nálady. Medzi základné príznaky depresie patrí chorobne smutná, skleslá nálada, obavná, stiesnená, zúfalá, bezradná nálada, beznádej, bezvýchodiskovosť, pesimistická nálada, často sa vyskytuje aj úzkosť, napätie, bezdôvodný strach alebo podráždenosť (iritabilita), rozladenosť (dysfória), precitlivenosť, kolísanie nálady (emočná labilita), anhedónia (neschopnosť prežívať radosť) a pokles energie a zvýšená unaviteľnosť [10]. Depresia pritom patrí v súčasnej dobe medzi najčastejšie vyskytujúce sa psychiatrické ochorenia. Jej výskyt je u žien dvojnásobne vyšší ako u mužov a prepuknúť môže v každom veku.

Najčastejším sprievodným symptómom pri depresiách v tejto vekovej skupine je úzkosť. Takmer polovica pacientov s depresiou nad 60 rokov totiž trpí okrem iných sprievodných príznakov depresie aj psychickou úzkosťou [18].

Depresia, ktorá sa vyskytuje u seniorov/iek, je v súčasnej dobe obrovským problémom v otázke verejného zdravia. Toto psychické ochorenie má vysokú prevalenciu, je často spájané s ďalším ochorením, má negatívny vplyv na kvalitu života a v neposlednom rade zvyšuje počet návštev v zdravotníckych zariadeniach [19]. Mnoho seniorov/iek, žiaľ, nechce vyhľadať psychiatrickú liečbu, ktorá by mohla odstrániť alebo aspoň zmierniť ich ťažkosti a vrátiť ich na predošlú úroveň svojho prežívania a svojej pracovnej činnosti.

Prečítajte si tiež: Ako zvýšiť svalovú hmotu v starobe

Príčiny depresie u seniorov

Medzi najčastejšie príčiny depresie sa u seniorov/iek uvádza znížená funkcia neurotransmitérov, alkoholizmus, depresia v rodine, zvýšená kritičnosť a nepriateľskosť partnera, absencia či nedostatok dôverných vzťahov, nedostatočná sociálna opora alebo nedostatok sebadôvery [11]. S rastúcim vekom pritom klesá význam vrodenej dispozície pre rozvoj depresie, zároveň však rastie význam exogénnych biologických a psychosociálnych aspektov [22, 23].

Pod vznik depresie u seniorov/iek sa však podpisujú vo veľkej miere aj psychosociálne aspekty, ako je napr. nepriaznivá finančná situácia, strata blízkych osôb, ale i osamelosť. Podľa Alexopoulosa [26] až 14 % seniorov/iek, ktorí stratili celoživotného partnera, je priamo ohrozených vznikom ťažkej depresie.

Sociálna izolácia a osamelosť seniorov/iek sa nám pritom javí ako dôsledok alebo priamy dopad niektorých negatívnych životných udalostí. Anderson [15] v tejto súvislosti pokračuje v kontexte toho, že izolácia a osamelosť seniorov/iek vedie nielen ku vzniku depresie, ale i k samovraždám seniorov/iek. Negatívnym determinantom, ktorý sa podpisuje na vzniku depresiu u seniorov, sú tak nesporne závažné životné udalosti.

Diagnostika a liečba depresie

Pri diagnostike depresie sa zameriavame na oblasť psychologickú, sociálnu a biologickú. V biologickej oblasti skúmame poruchy spánku, stravovacie návyky a pokles energie. V rámci sociálnej oblasti hľadáme zdroje sociálnej podpory, ale zaujímajú nás aj sociálne vzťahy, oblasť finančného zabezpečenia a bývania. V psychologickej oblasti kladieme dôraz na prežívanie pacientovho sebaobrazu vo vzťahu k okoliu a jeho porovnávanie so sebou samým [13].

Ak prežívaš príznaky depresie, nie je to Tvoja vina, ale vieš s tým niečo urobiť s pomocou odborníka. Ideálne je, ak v prípade príznakov depresie vyhľadáš odborníka (príď sám/sama alebo si so sebou na vyšetrenie priveď človeka, ktorého máš rád/rada) a ten rozhodne, či v rámci liečby bude stačiť psychoterapia, alebo budú potrebné aj lieky (antidepresíva, prípadne ešte anxiolytiká na začiatku 12 - 24 mesačnej alebo niekoľkoročnej antidepresívnej liečby, teda pár prvých týždňov).

Psychoterapia ako súčasť liečby

Depresia vo vyššom veku má silný sociálny podtón, čo znamená, že jej liečba v sebe nesie určité špecifiká predovšetkým v kontexte kombinovania medikamentóznej liečby so psychoterapiou. V rámci predkladanej prehľadovej štúdie sa preto autorka v jej druhej časti zameriava na psychoterapiu ako jednu z možných podporných liečebných aktivít. Psychoterapiu pri práci so seniorom/kou pritom vymedzuje ako plánovanú a kontrolovanú liečbu prostredníctvom bezprostredného vplývania na psychiku seniora/ky. Do popredia dáva skupinovú formu psychoterapie a zároveň rozoberá jednotlivé psychoterapeutické prístupy, ktoré sú v rámci poskytovania skupinovej psychoterapie vhodné a môžu pomôcť pri liečbe depresívnych epizód v živote staršieho jedinca.

tags: #strach #a #úzkosť #u #seniorov #príčiny