Strata na zárobku počas PN: Podmienky nároku a dôležité aspekty

Strata na zárobku počas pracovnej neschopnosti (PN) je komplikovaná téma, ktorá sa dotýka mnohých aspektov slovenského právneho systému. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o podmienkach nároku na náhradu za stratu na zárobku počas PN, s prihliadnutím na judikatúru súdov a relevantné právne predpisy.

Úvod do problematiky náhrady za stratu na zárobku

V prípade ujmy na zdraví, či už v dôsledku pracovného úrazu, choroby z povolania alebo inej udalosti, vzniká poškodenému právo na náhradu škody. Jedným z týchto práv je aj právo na náhradu za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti. Táto náhrada má kompenzovať pokles príjmu, ktorý poškodený utrpel v dôsledku nemožnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Práva na náhradu škody na zdraví

Náš právny poriadok pozná niekoľko práv na náhradu škody na zdraví, ktoré možno rozdeliť do dvoch hlavných kategórií:

• Právo na zmiernenie nemajetkovej ujmy: Toto právo sa týka kompenzácie za ujmu, ktorá sa nedá priamo vyčísliť v peniazoch, ale súvisí s utrpením a obmedzením poškodeného. Zahŕňa:

  • Náhradu za vytrpené bolesti (bolestné): Poskytuje sa za bolesti vzniknuté poškodením zdravia, liečením alebo odstraňovaním následkov tohto poškodenia. Výška náhrady sa určuje na základe lekárskeho posudku s bodovým ohodnotením.
  • Náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia: Kompenzuje trvalé následky poškodenia zdravia, ktoré majú nepriaznivý vplyv na životné a spoločenské potreby poškodeného. Aj v tomto prípade je potrebné bodové ohodnotenie prostredníctvom lekárskeho posudku.

• Právo na zmiernenie majetkovej ujmy: Toto právo sa týka kompenzácie za finančné straty, ktoré poškodenému vznikli v dôsledku poškodenia zdravia. Zahŕňa:

  Prečítajte si tiež: Všetko o daňovej strate

  • Strata na zárobku počas pracovnej neschopnosti (PN): Uhrádza sa formou dôchodku a má kompenzovať pokles príjmu počas PN.
  • Strata na dôchodku: Kompenzuje rozdiel medzi výškou dôchodku, na ktorý poškodenému vznikol nárok, a výškou dôchodku, na ktorý by mu vznikol nárok, ak by nebol utrpel ujmu na zdraví.
  • Účelné náklady spojené s liečením: Uhrádzajú sa náklady, ktoré nie sú hradené z verejného zdravotného poistenia a súvisia s liečebným postupom.
  • Náklady pohrebu a výživy pozostalých v prípade smrti: Uhrádzajú sa náklady spojené s pohrebom a výživou osôb, ktoré boli na zomrelého odkázané.

Podmienky nároku na náhradu za stratu na zárobku počas PN

Základnou podmienkou pre vznik nároku na náhradu za stratu na zárobku počas PN je pokles zárobku v dôsledku poškodenia zdravia. Tento pokles musí byť priamym dôsledkom pracovnej neschopnosti spôsobenej úrazom alebo chorobou z povolania.

Výpočet náhrady za stratu na zárobku počas PN:

Výška náhrady za stratu na zárobku počas PN sa vypočíta ako rozdiel medzi priemerným zárobkom poškodeného pred poškodením a nemocenským. Po skončení PN alebo pri invalidite sa náhrada za stratu zárobku určí rozdielom medzi priemerným zárobkom pred poškodením zdravia a zárobkom dosahovaným po poškodení zdravia s pripočítaním prípadného invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku.

Dôležité aspekty:

• Poškodený nemá nárok na náhradu celej straty zárobku, ale iba na tú časť straty zárobku, ktorá nie je pokrytá dávkami sociálneho zabezpečenia alebo nemocenského poistenia.
• Nárok na náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti má poškodený aj v prípade, ak v čase vzniku škody nebol zamestnaný a nedosahoval žiadny zárobok, resp. iný príjem, nahradzujúci zárobok, ale poberal len podporu v nezamestnanosti. V takomto prípade musí preukázať, že po skončení pracovnej neschopnosti sa chcel stať osobou zárobkovo činnou, k čomu nedošlo len v dôsledku poškodenia jeho zdravia. Pri určení výšky nároku sa vychádza z pravdepodobného zárobku, ktorý by poškodený dosiahol, nebyť úrazu.
• Za podstatnú zmenu pomerov poškodeného, odôvodňujúcu zmenu v úprave jeho nároku za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity, treba považovať priznanie starobného dôchodku na jeho žiadosť; zdrojom jeho príjmu je dôchodok ako dávka sociálneho zabezpečenia a nie mzda, resp. jej náhrada.

Premlčanie nároku na náhradu za stratu na zárobku

Subjektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku na náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti (§ 447 OZ) začína plynúť zásadne od okamihu, kedy sa poškodený dozvedel o zárobku dosahovanom pred poškodením a po poškodení, prípadne kedy bolo vydané rozhodnutie o priznaní (nepriznaní) invalidného dôchodku a poškodený sa o ňom dozvedel. Náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti je jedným nárokom, tento nárok nemožno rozložiť na niekoľko častí, pokiaľ nenastanú nové skutočnosti. Lehota na premlčanie nároku na náhradu straty na zárobku začína plynúť najneskšie po dni doručenia rozhodnutia o priznaní (nepriznaní) invalidného dôchodku. Nárok na náhradu za stratu na zárobku sa premlčuje ako jeden celok, nie iba ako nárok na jednotlivé, mesačne sa opakujúce plnenia z neho vyplývajúce, poskytované vo forme dôchodku (tzv. renty).

Právomoc Sociálnej poisťovne a súdov

Právomoc Sociálnej poisťovne na rozhodovanie o nárokoch na náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity, na náhradu za stratu na dôchodku a na náhradu nákladov na výživu pozostalých, o ktorých treba rozhodnúť podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 (§ 272 ods. 5, 6 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov ) nie je daná, lebo o týchto nárokoch rozhoduje vždy súd, a to i v prípadoch konaní o náhradách, na ktoré vznikol nárok pred 1. januárom 2004 a žiadosť o ich priznanie a vyplácani.

Dobrovoľné sociálne poistenie SZČO

Samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO) má možnosť dobrovoľného sociálneho poistenia, ktoré zahŕňa nemocenské, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti. Môže si vybrať buď komplexné poistenie (nemocenské, dôchodkové a poistenie v nezamestnanosti) alebo kombináciu dvoch poistení (dôchodkové a nemocenské), či samostatné dôchodkové poistenie. Povinne poistená SZČO môže využiť ešte samostatné dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti alebo v kombinácii s dobrovoľným dôchodkovým poistením.

Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad: Dôchodok a strata zárobku

Problémy s výpočtom náhrady za stratu na zárobku

Okresný súd Košice I vyjadril pochybnosti o ústavnosti súčasného spôsobu výpočtu náhrady za stratu na zárobku počas PN, ktorý je upravený v § 446 Občianskeho zákonníka. Podľa tohto súdu sa súčasný spôsob výpočtu výrazne odkláňa od zásady, podľa ktorej sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk. Súd argumentuje tým, že výška náhrady za stratu na zárobku je podstatne nižšia ako reálne spôsobená ujma na zárobku.

Príklad:

Poškodený s priemerným mesačným zárobkom 2.053,- € bol práceneschopný 44 dní. Jeho strata na zárobku počas PN predstavovala 3.569,- €. Sociálna poisťovňa mu vyplatila dávky z nemocenského poistenia vo výške 403,- €. Podľa súčasného spôsobu výpočtu má poškodený nárok na náhradu za stratu na zárobku len vo výške 375 €. Podľa právnej úpravy účinnej do 31.07.2004 by bola výška náhrady 3.166,- €.

Na základe uvedeného príkladu Okresný súd Košice I navrhuje vyslovenie nesúladu § 446 Občianskeho zákonníka s Ústavou Slovenskej republiky. Súd je presvedčený, že súčasná právna úprava neoprávnene zasahuje do vlastníckeho práva poškodeného tým, že nemá nárok na náhradu za stratu zárobku vo výške, ktorý by bol dosiahol za predpokladu, že mu nebude spôsobená ujma na zdraví. Súd navrhuje zmenu právnej úpravy na stav, ktorý platil do 31.07.2004, ktorá dôsledne rešpektovala práva poškodeného na náhradu skutočnej škody a ušlého zisku.

Zánik nároku na úrazovú rentu

Nárok na úrazovú rentu, ktorá bola priznaná poškodenému zamestnancovi v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania podľa § 88 zák. č. 461/2003 Z. z., v zmysle § 89a tohto zákona zaniká dňom dovŕšenia dôchodkového veku alebo dňom priznania predčasného starobného dôchodku. Ustanovenie § 89a zák. č. 461/2003 Z. z. o zániku nároku na úrazovú rentu sa však nevzťahuje na úrazovú rentu, ktorá bola podľa § 272 ods. 3 tohto zákona prekvalifikovaná z náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity, na ktorú vznikol nárok pred 1. januárom 2004.

Kolízia na lyžiarskom svahu

Aj rekreačný lyžiar má právo na náhradu škody v prípade, že utrpí zranenie v dôsledku kolízie s iným lyžiarom. Je dôležité okamžite privolať lekára a vzniesť písomný nárok na náhradu škody. Dôkazovanie cudzieho zavinenia môže byť problematické, preto je dôležité zabezpečiť svedkov a lekárske správy.

Prečítajte si tiež: Všetko o dávke v nezamestnanosti

tags: #strata #na #zarobku #počas #PN #podmienky