
Daňová strata je významný pojem v slovenskom daňovom systéme, ktorý ovplyvňuje daňové povinnosti živnostníkov (SZČO) a iných podnikateľov. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o daňovej strate, jej výpočte, odpočítavaní a súvisiacich príspevkoch, s dôrazom na zmeny v legislatíve a praktické príklady.
Daňová strata je definovaná v zákone č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov ako rozdiel, o ktorý daňové výdavky prevyšujú zdaniteľné príjmy pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období. Jednoducho povedané, daňová strata vzniká, ak sú daňové výdavky vyššie ako zdaniteľné príjmy.
Je dôležité rozlišovať medzi daňovou stratou a účtovnou stratou. Účtovná strata je záporný výsledok hospodárenia, zatiaľ čo daňová strata je výsledkom aplikácie daňových pravidiel na príjmy a výdavky. Tieto dve straty sa nemusia vyskytovať súčasne a ich výška môže byť rozdielna.
Daňová strata sa vypočítava a vyčísľuje v daňovom priznaní. Fyzické osoby (SZČO) vykazujú daňovú stratu v VI. oddiele daňového priznania typu B, v časti "Prehľad o vzniku daňových strát podľa § 30 zákona, ich uplatnenie…". V tejto časti sa evidujú daňové straty podľa jednotlivých rokov, za ktoré boli vykázané, a uvádzajú sa pomocné informácie a suma, ktorú si podnikateľ v aktuálnom roku uplatňuje. Právnické osoby evidujú daňovú stratu v III. časti daňového priznania, v tabuľke „D - Evidencia a odpočet daňovej straty“.
Zákon o dani z príjmov umožňuje daňovníkom odpočítať vykázanú daňovú stratu od základu dane z príjmov v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach. Cieľom je znížiť daňovú povinnosť v obdobiach, kedy podnik dosahuje zisk. Odpočet daňovej straty je dobrovoľný a daňovník sa môže rozhodnúť, či a v akej výške si ho uplatní pri dodržaní stanovených pravidiel. Neodpočítaná daňová strata "neprepadáva" okamžite, ale je možné ju uplatniť v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach.
Prečítajte si tiež: Kto má nárok na daňovú úľavu?
Pravidlá pre odpočítavanie daňovej straty sa menili v priebehu času, čo má vplyv na ich uplatňovanie v súčasnosti aj v budúcnosti. Všeobecne platí, že daňovú stratu možno odpočítať od základu dane počas najviac piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, počnúc zdaňovacím obdobím bezprostredne nasledujúcim po tom zdaňovacom období, za ktoré bola táto daňová strata vykázaná.
Mikrodaňovník môže v tlačive DPPO 2024 uplatniť zvýhodnený režim odpočtu daňových strát podľa § 30 ods. 1 písm. a) ZDP. Prechodné ustanovenie § 52zzb ods. 5 ZDP - mikrodaňovník použije zvýhodnené odpočítavanie daňových strát až do výšky 100 % základu dane v r. 400 na daňové straty vykázané za ZO, ktoré začína najskôr 1. 1. 2021. Pre uplatnenie zvýhodneného odpočtu daňovej straty najviac do výšky 100 % základu dane nie je rozhodujúce, či strata bola vykázaná v zdaňovacom období, kedy mal daňovník status mikrodaňovníka alebo nie. Dôležitá je skutočnosť, či daňovník má status mikrodaňovníka v zdaňovacom období, v ktorom stratu odpočítava.
Spoločnosť Alfa a. s. vykázala za zdaňovacie obdobie roka 2020 daňovú stratu vo výške 40 000 eur (zostalo na odpočet 30 000 eur), za zdaňovacie obdobie roka 2023 daňovú stratu vo výške 8 000 eur a za zdaňovacie obdobie roka 2024 daňovú stratu vo výške 15 000 eur. V daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roka 2025 vykázala základ dane vo výške 22 000 eur. V akej výške si v roku 2025 môže uplatniť odpočet daňovej straty?
V zdaňovacom období roka 2025 si daňovník môže odpočítať daňovú stratu vykázanú za rok 2020 do výšky 50% vykázaného základu dane za rok 2025 - t.j. 11 000 eur. Keďže rok 2025 je už posledným rokom na odpočet tejto daňovej straty, 19 000 eur zostane už neodpočítané. Daňovú stratu vykázanú za rok 2023 si môže odpočítať do výšky 50% vykázaného základu dane za rok 2025 (8 000 eur) a daňovú stratu vykázanú za rok 2024 do výšky 50% vykázaného základu dane za rok 2025 (11 000 eur), ale maximálne do výšky vykázaného základu dane - t. j. 3 000 eur.
Daňovník PO s. r. o. v DPPO za zdaňovacie obdobie kalendárny rok 2024 vykázal v r. 400 základ dane 5 000 eur. Daňovník je v roku 2024 mikrodaňovníkom a uplatňuje si zvýhodnený odpočet DS. Daňovník označí na 1. strane DPPO voľbu „Mikrodaňovník podľa § 2 písm. Stratu z roka 2020 do výšky 50 % základu dane, t. j. Stratu z roka 2023 až do výšky 100 % základu dane, t. j. Keďže daňovník zo základu dane 5 000 eur odpočítava aj stratu z roka 2020 v sume 2 500 eur, stratu vykázanú v roku 2023 môže odpočítať vo zvyšnej sume až do nulového základu dane (5 000 - 2 500 - 2 500).
Prečítajte si tiež: Dôchodca na brigáde: Ako je to s daňami?
SZČO majú možnosť uplatňovať paušálne výdavky, čo je zjednodušený spôsob určenia daňových výdavkov. Pri uplatňovaní paušálnych výdavkov sa výdavky stanovujú ako percento z príjmov, namiesto preukazovania skutočných výdavkov.
Paušálne výdavky sa uplatňujú vo výške 60 % z úhrnu príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Maximálna suma paušálnych výdavkov je však obmedzená. V sumách paušálnych výdavkov sú zahrnuté všetky výdavky živnostníka okrem zaplateného poistného a príspevkov, ktoré je povinný platiť v súvislosti s dosahovaním príjmov zo živnosti.
Daňový bonus je daňové zvýhodnenie pre daňovníkov, ktorí vyživujú deti. SZČO majú nárok na daňový bonus za splnenia určitých podmienok.
V roku 2022 došlo k zmenám v uplatňovaní daňového bonusu. Ak daňovník začal vykonávať závislú činnosť alebo činnosť, z ktorej dosahuje príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona, od 1. 7. 2022, môže uplatniť daňový bonus najviac do výšky ustanoveného percenta z celého základu dane.
Pri vypĺňaní daňového priznania je dôležité správne zadefinovať a vyplniť jednotlivé oddiely. Špecifickou črtou daňového priznania typu B je rozmanitosť zdaniteľných príjmov, ktoré je nutné správne zadefinovať a následne aj vyplniť v konkrétnom oddiele daňového priznania.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre tvorbu sociálneho fondu
K daňovému priznaniu sa prikladajú rôzne prílohy, napríklad:
V daňovom priznaní za rok 2022 došlo k viacerým zmenám, napríklad:
Daňovník poberajúci okrem príjmov zo živnosti aj iné druhy príjmov svoj základ dane zistí ako súčet čiastkových základov dane z príjmov podľa § 5 (zo závislej činnosti) a § 6 ods. 1 (z podnikania) a § 6 ods. 2 (z inej samostatnej zárobkovej činnosti), ktoré sa znižujú o nezdaniteľné časti základu dane (§ 11) a čiastkových základov dane z príjmov podľa § 6 ods. 3 (z príjmov z prenájmu) a § 6 ods.
Príjmy z kapitálového majetku sa zdaňujú samostatne ako súčasť osobitného základu dane. O daňovú stratu si daňovník môže znížiť len základ dane (čiastkový základ dane) zistený z tzv. aktívnych príjmov (t.j.
Daňová strata a s ňou súvisiace príspevky pre SZČO sú komplexnou oblasťou daňového práva. Je dôležité, aby sa daňovníci oboznámili s aktuálnymi pravidlami a zmenami v legislatíve, aby mohli efektívne plánovať svoje daňové povinnosti a využívať dostupné daňové zvýhodnenia.