
Stravovanie zamestnancov je dôležitou súčasťou sociálnej politiky zamestnávateľa. Zákonník práce v § 152 upravuje podmienky, za ktorých vzniká nárok na zabezpečenie stravovania, ako aj možnosti úpravy týchto podmienok nad rámec zákona. Mnohí zamestnanci sa pýtajú, či majú nárok na stravný lístok aj počas dovolenky. Tento článok sa zaoberá touto problematikou a vysvetľuje podmienky a výnimky.
Podľa § 152 ods. 1 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný zabezpečiť zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Táto povinnosť sa vzťahuje na zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú aspoň jedného zamestnanca, a to bez ohľadu na to, či ide o fyzickú alebo právnickú osobu. Povinnosť sa vzťahuje aj na dočasne pridelených zamestnancov agentúrou dočasného zamestnávania.
Nárok na zabezpečenie stravovania má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako 4 hodiny. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ zamestnancovi vzniknú napríklad prekážky v práci kvôli návšteve u lekára a z toho dôvodu odpracuje menej ako 4 hodiny, nebude mať nárok na poskytnutie tohto stravného (zabezpečenie stravovania). V prípade pracovnej zmeny trvajúcej viac ako 11 hodín zamestnávateľ môže (nemá však zákonnú povinnosť) zabezpečiť zamestnancom aj ďalšie stravovanie.
Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja v priebehu pracovnej zmeny.
Zamestnávateľ má povinnosť zabezpečiť zamestnancom stravovanie. V akej forme a aká výška stravného platí od 1. apríla 2025? Splnenie povinnosti zabezpečenia stravovania cez stravovanie prostredníctvom inej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, sa realizuje formou stravovacej poukážky (tzv. gastrolístka).
Prečítajte si tiež: Čo potrebujete vedieť o sociálnom fonde a stravných lístkoch?
Zamestnávateľ môže zabezpečiť stravovanie rôznymi spôsobmi:
Rozhodnutie o forme poskytovania stravovania je v rukách zamestnávateľa. Zamestnanec si nemôže vyberať, či sa chce stravovať vo firemnej jedálni alebo chce stravné lístky, ak zamestnávateľ disponuje vlastnou jedálňou.
Už niekoľko rokov je možné, aby sa zamestnávateľ rozhodol medzi klasickými stravnými lístkami a finančným príspevkom vyplácaným k výplate. Hoci niektorí ľudia uprednostňujú peniaze priamo na účte, iní zase považujú stravné lístky za praktickejšiu možnosť, lebo ich presne nasmerujú na nákup teplého obeda či potravín určených na prípravu jedla.
Od roku 2021 sa vo viacerých firmách otvorila debata o tom, či ponechať starý systém stravných lístkov, alebo prejsť na príspevok vyplácaný priamo k mzde. Zákon umožňuje, aby sa zamestnávateľ slobodne rozhodol, aký model bude využívať. Pri výbere môže hrať úlohu aj to, kde sa zamestnanec najčastejšie stravuje. Ak má v blízkosti lacnú a kvalitnú jedáleň, potom môžu byť stravné lístky dobrou voľbou. Ak však preferuje nákup potravín na doma, môže uprednostniť finančný príspevok.
Niektoré spoločnosti sa riadia vnútornými smernicami, ktoré presne určujú, v akej výške sa príspevok vypláca. Výhodou stravných lístkov je, že zamestnanci sú motivovaní skutočne sa stravovať a využiť lístky na vhodné potraviny. Stravné lístky sa financujú spoločne zamestnávateľom a zamestnancom, pričom zamestnanec sa podieľa povinne len malou časťou, určenou zákonným percentuálnym pomerom. Istú časť môže zohrávať aj daňová úľava, takže výsledná cena, ktorú za každý lístok zamestnanec zaplatí, je nižšia, než jeho nominálna hodnota.
Prečítajte si tiež: Príspevok na stravu pre deti
V prípade finančného príspevku si zamestnávateľ takisto strháva určitú sumu z výplaty, no zvyšnú časť dopláca z vlastných zdrojov. Zamestnanec tak na bankový účet dostane dohodnutú hodnotu určenú na stravu, aj keď ju môže minúť podľa vlastného uváženia. V niektorých firmách sa kombinuje poskytovanie lístkov s možnosťou stravovania v podnikovej jedálni, kde majú zamestnanci zvýhodnené ceny jedál.
Na otázku, či má zamestnanec nárok na stravné lístky počas dovolenky, je odpoveď jednoznačná: počas dní, keď zamestnanec nevykonáva žiadnu prácu, teda ani počas dovolenky, nemá nárok na stravné lístky.
Zákonník práce však umožňuje zamestnávateľovi, aby po prerokovaní so zástupcami zamestnancov upravil podmienky, za ktorých bude zamestnancom poskytovať stravovanie aj počas dovolenky, prekážok v práci alebo inej ospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca v práci. V takom prípade si zamestnávateľ môže upraviť nárok na zabezpečenie stravovania počas dovolenky a prvých desať dní trvania dočasnej pracovnej neschopnosti.
V prípade, že u zamestnávateľa pôsobia zástupcovia zamestnancov, je zamestnávateľ povinný prerokovať s nimi upravené podmienky stravovania. Ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, zamestnávateľ koná samostatne a uvedené si upraví v rámci jeho interných predpisov.
Ak si zamestnávateľ písomne upraví nárok na stravovanie počas dovolenky a poskytne stravovanie v sumách upravených Zákonníkom práce, pôjde o príjem oslobodený od dane. To znamená, že ak poskytne stravovanie najviac na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách. Okrem príspevku z nákladov prispieva zamestnávateľ aj zo sociálneho fondu.
Prečítajte si tiež: Stravné Lístky a Sociálny Fond
Od 1. mája 2022 je stravovanie oslobodeným príjmom od dane u zamestnanca, ak je poskytnuté zamestnávateľom najviac v sume 3,30 €. Nad túto sumu prispeje zamestnávateľ na stravovanie ešte zo sociálneho fondu. Zamestnávateľ si teda môže upraviť podmienky, za ktorých bude zamestnancom poskytovať stravovanie počas dovolenky, prekážok v práci alebo inej ospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca v práci. Je potrebné túto skutočnosť prerokovať so zástupcami zamestnancov.
Prispievanie zamestnávateľa na stravovanie upravuje § 152 ods. 3 Zákonníka práce. Táto jeho povinnosť tak zodpovedá sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 - 12 hodín. Hodnotu stravného pri pracovnej ceste upravuje osobitný predpis, od 1. apríla 2025 konkrétne oznámenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 39/2025 Z. z.
Podľa tohto oznámenia pre pracovnú cestu v trvaní 5 - 12 hodín platí suma stravného vo výške 8,80 eur. Prispievanie na stravovanie musí preto zamestnávateľ zabezpečovať najviac do sumy 4,84 eur za každé jedlo (55 % zo sumy 8,80 eur). Poznámka: Od 1. apríla 2025 platia nasledovné sumy stravného pre tuzemské pracovné cesty: 8,80 eur pre časové pásmo 5 až 12 hodín, 13,10 eur pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín a 19,50 eur pre časové pásmo nad 18 hodín.
Tak od 1. apríla 2025 je to vo výške 6,60 eur (75 % zo sumy 8,80 eur).
Príspevok na stravovanie zo sociálneho fondu limitovaná nie je. Zamestnávateľ v rámci svojej sociálnej politiky poskytuje zamestnancom zo sociálneho fondu príspevok na stravovanie nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi (§ 7 ods. 1 písm. a) zákona o SF). Znamená to, že zamestnávateľ podľa § 152 ods. 3 Zákonníka práce, je povinný v súlade s platným opatrením o sumách stravného prispievať na stravovanie maximálne v súlade s § 152 ods. 6 Zákonníka práce, za splnenia ustanovených podmienok a v sume podľa § 152 ods. v súlade s § 152 ods. 7 Zákonníka práce, napr. Zamestnancovi slúži na stravovanie rovnako, ako keby sa mu poskytla stravovacia poukážka. V súlade s § 152 ods. 8 Zákonníka práce, suma finančného príspevku na stravovanie by mala byť rovnaká ako suma, ktorou zamestnávateľ prispieva na stravovaciu poukážku iným zamestnancom [potrebné je brať do úvahy, že musí ísť o porovnateľných zamestnancov (§ 40 ods. 9 Zákonníka práce)]. Súčasne to však musí byť od 1. decembra 2025 najmenej 3,84 € (55 % z minimálnej hodnoty stravovacej poukážky, t. j. Pri hodnote stravovacej poukážky 9,30 €, minimálny príspevok zamestnávateľa je súčasne aj maximálny príspevok, t. j. 5,12 €. Ak zamestnávateľ neprispieva na stravovanie iným zamestnancom podľa § 152 ods.
Okrem uvedenej sumy zamestnávateľ môže v súlade s § 152 ods. 8 Zákonníka práce prispievať na stravu zamestnancov príspevkom podľa osobitného predpisu. Osobitným predpisom je zákon o SF. Zamestnávateľ v rámci svojej sociálnej politiky poskytuje zamestnancom zo sociálneho fondu príspevok na stravovanie nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi [§ 7 ods. 1 písm. a) zákona o SF]. Príspevok na stravovanie zamestnancov nie je týmto zákonom limitovaný, preto, ak je poskytnutý podľa zákona o SF, u zamestnanca je považovaný za príjem oslobodený od dane podľa § 5 ods. 7 písm.
Zamestnávateľ môže po prerokovaní so zástupcami zamestnancov rozšíriť okruh osôb, ktorým zabezpečí stravovanie, alebo upraviť podmienky, za ktorých bude zamestnancom poskytovať stravovanie. Taktiež je možné dohodnúť poskytnutie stravovania zamestnancom, ktorí sú na dovolenke alebo neboli prítomní v práci z dôvodu inej osobnej prekážky.
Okruh osôb, ktorým zamestnávateľ poskytne stravovanie počas prekážok v práci, je potrebné vymedziť jasne v kolektívnej zmluve alebo v dohode so zástupcami zamestnancov. Ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia ani zamestnanecká rada (zástupcovia zamestnancov), čiže zamestnávateľ nemá s kým upraviť podmienky, za ktorých bude poskytovať stravovanie počas prekážok v práci na strane zamestnanca, zamestnanci nemajú nárok na stravné lístky počas čerpania riadnej dovolenky.
Ak zamestnávateľ poskytne stravovanie všetkým zamestnancom, t. j. tým, ktorí odpracujú zmenu, ale aj tým, ktorí čerpajú riadnu dovolenku, pôjde o daňovo uznateľné výdavky len za zamestnancov, ktorých výkon práce za zmenu bol viac ako štyri hodiny, čiže za zamestnancov, ktorí odpracovali potrebný počet hodín za zmenu pre nárok na stravovanie.
Zamestnávateľ využije postup podľa § 152 ods. 9 písm. a) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce a upraví si podmienky, za ktorých bude zamestnancom poskytovať stravovanie nad zákonnú povinnosť. Upraví si nárok na zabezpečenie stravovania počas dovolenky a prvých desať dní trvania dočasnej pracovnej neschopnosti.
V prípade, že u zamestnávateľa pôsobia zástupcovia zamestnancov, je zamestnávateľ povinný prerokovať s nimi upravené podmienky stravovania. Ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, zamestnávateľ koná samostatne a uvedené si upraví v rámci jeho interných predpisov. V prípade, že si zamestnávateľ písomne upraví tento nárok na stravovanie a poskytne stravovanie v sumách upravených Zákonníkom práce, pôjde o príjem oslobodený od dane. To znamená, že ak poskytne stravovanie najviac na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách. Okrem príspevku z nákladov prispieva zamestnávateľ aj zo sociálneho fondu.
Pri posudzovaní možnosti rozšíriť okruh osôb o konateľa (spoločníka) na účely § 152 Zákonníka práce je potrebné rozlišovať to, či konateľ (spoločník) pre spoločnosť zabezpečuje prácu konateľa (spoločníka) na základe pracovnoprávneho vzťahu alebo bez pracovnoprávneho vzťahu a či spoločnosť zamestnáva alebo nezamestnáva aj inú osobu v pracovnoprávnom vzťahu. Ak by spoločnosť nezamestnávala žiadnu osobu v pracovnoprávnom vzťahu, nepovažovala by sa na účely Zákonníka práce za zamestnávateľa, a preto by nemala možnosť postupovať podľa § 152 ods.
V prípade rozšírenia okruhu osôb v súlade s § 152 ods. 9 písm. c) Zákonníka práce o konateľa spoločnosti, prípadne spoločníka, tento okruh osôb nemá právo výberu a zamestnávateľ má pre tieto osoby povinnosť zabezpečiť stravovanie buď vo vlastnej jedálni, alebo v jedálni iného subjektu, alebo poskytnutím stravovacích poukážok. Finančný príspevok na stravovanie poskytnutý konateľovi a spoločníkovi nie je poskytnutý v súlade s ustanovením § 152 Zákonníka práce, preto naň nemožno aplikovať § 5 ods.
Minimálna hodnota stravného lístka je v súčasnosti 5,85 EUR a maximálne (daňovo zvýhodnené) 7,80 EUR. Zamestnávateľ je povinný prispievať na stravné minimálne 55% a zvyšnú časť si hradí zamestnanec.
Zamestnancovi vzniká príspevok na stravu taktiež v prípade pracovnej cesty v rámci Slovenska, nie však na stravný lístok. Výška stravného v takomto prípade sa odvíja od trvania pracovnej cesty, a to nasledovne:
V prípade zahraničnej pracovnej cesty sú náhrady nasledovné:
Ak vám zamestnávateľ stravné lístky neponúkne, hoci by ste podľa zákona mali mať nárok, môžete sa obrátiť na príslušné inštitúcie, prípadne konzultovať postup so mzdovou účtárňou či odbormi, ak vo firme existujú. Ak zistíte, že podľa zákonných kritérií by ste mali mať nárok na stravné lístky, kontaktujte personálne alebo mzdové oddelenie, aby ste si overili výšku a formu poskytovaného príspevku.
Zamestnanec má taktiež možnosť predmetné porušenie nároku na stravné oznámiť na príslušný inšpektorát práce, ktorý v prípade potvrdenia porušenia povinnosti zo strany zamestnávateľa, mu môže udeliť pokutu.