
V posledných rokoch prechádza slovenské rodinné právo dynamickým vývojom, ktorý reaguje na meniace sa spoločenské potreby a trendy v oblasti starostlivosti o deti po rozchode rodičov. Jedným z kľúčových konceptov, ktorý si získava čoraz väčšiu pozornosť, je striedavá osobná starostlivosť. Tento model, pri ktorom sa rodičia v starostlivosti o dieťa pravidelne striedajú, prináša so sebou nielen nové možnosti, ale aj výzvy a potenciálne konflikty. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na striedavú osobnú starostlivosť, a to aj s ohľadom na aktuálnu judikatúru a zmeny v legislatíve.
V roku 2023 došlo k významnej novelizácii zákona o rodine, ktorá do slovenskej právnej úpravy zaviedla nový inštitút - spoločnú osobnú starostlivosť oboch rodičov. Cieľom tejto zmeny bolo doplniť existujúce formy osobnej starostlivosti o model, ktorý by lepšie zodpovedal potrebám konkrétnych detí a zároveň podporoval rovnocenné zapojenie oboch rodičov do ich výchovy.
Spoločná osobná starostlivosť je koncipovaná ako forma starostlivosti, ktorá sa snaží zachovať režim, ktorý rodičia praktizovali ešte pred rozchodom alebo rozvodom. Ide o najprirodzenejšiu formu výkonu rodičovských práv a povinností, ktorá minimalizuje zásahy štátu do rodinného života. Súd môže schváliť rodičovskú dohodu o spoločnej osobnej starostlivosti len vtedy, ak táto dohoda nie je v rozpore so zákonom.
Dôsledkom zavedenia spoločnej osobnej starostlivosti je potenciálne urýchlenie rozhodovacieho procesu o úprave pomerov k maloletým deťom. Kľúčovým predpokladom pre schválenie takejto dohody je schopnosť rodičov vzájomne komunikovať a dohodnúť sa na všetkých podstatných záležitostiach týkajúcich sa dieťaťa, a to bez konfliktov a zásahov súdu. V opačnom prípade, ak sú vzťahy medzi rodičmi vážne narušené a nie sú schopní spolupracovať, spoločná osobná starostlivosť nemusí byť vhodným riešením.
Zavedenie tejto formy starostlivosti má za cieľ podporiť zachovanie a rozvoj vzťahových väzieb dieťaťa s obidvomi rodičmi aj na čas po ich rozvode alebo rozchode a súčasne zamedziť tomu, aby súd za každých okolností určoval, ktorému rodičovi maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, ktorý z nich ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok a ako má rodič prispievať na výživu dieťaťa. Pokiaľ ide o hmotnoprávne podmienky na to, aby súd mohol zveriť dieťa do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, vyžaduje sa nielen záujem o spoločnú osobnú starostlivosť o dieťa zo strany oboch rodičov, ale hlavne ich spôsobilosť dieťa vychovávať a ich spoločný súhlas (dohoda) s touto formou starostlivosti.
Prečítajte si tiež: Výskum o striedavej starostlivosti
V súvislosti so zavedením novej formy starostlivosti o mal. dieťa došlo aj k novelizácií zákona č. 561/2008 Z. z. o príspevku na starostlivosť o dieťa a zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku, kde je upravené vyplácanie týchto štátnych sociálnych dávok aj v prípade, ak súd zveril mal. V takomto prípade sa bude primárne vychádzať z písomnej dohody rodičov o tom, ktorému z nich má byť sociálna dávka štátom vyplatená.
Striedavá starostlivosť je model starostlivosti o dieťa, pri ktorom sa rodičia, ktorí nežijú v spoločnej domácnosti, v starostlivosti o dieťa pravidelne striedajú. Tento model môže mať rôzne formy, napríklad striedanie na týždennej, dvojtýždennej alebo inej báze. Cieľom striedavej starostlivosti je zabezpečiť rovnocenné postavenie oboch rodičov v živote dieťaťa a umožniť mu udržiavať blízke vzťahy s oboma rodičmi.
Pri rozhodovaní o striedavej starostlivosti je kľúčové, aby súd zohľadnil najlepší záujem dieťaťa. To zahŕňa posúdenie životných podmienok rodičov, ich citovej orientácie, zázemia dieťaťa a ďalších relevantných faktorov. Striedavá starostlivosť predstavuje rovnocenné postavenie rodičov s ohľadom na styk s maloletým, ktorý je najférovejší ako pre rodičov, tak aj pre maloleté dieťa, ktorému poskytuje čas s oboma rodičmi.
Hoci striedavá starostlivosť môže byť pre dieťa prínosná, často je spojená s konfliktmi medzi rodičmi. Tieto konflikty môžu mať negatívny dopad na dieťa a komplikovať realizáciu striedavej starostlivosti. V takýchto prípadoch je dôležité, aby súd aktívne pristupoval k riešeniu konfliktov a zohľadňoval najlepší záujem dieťaťa.
Judikatúra Ústavného súdu Českej republiky (ÚS ČR) v tejto oblasti prináša cenné usmernenia. V jednom z prípadov (nález sp. zn. I. ÚS 1554/104) sa ÚS ČR zaoberal sťažnosťou otca, ktorému súdy zamietli návrh na zverenie syna do striedavej starostlivosti. ÚS ČR dospel k záveru, že predmetná sťažnosť je dôvodná a vyjadril sa k všeobecnému prístupu k problematike rozhodovania o striedavej starostlivosti.
Prečítajte si tiež: Vzor striedavej starostlivosti
ÚS ČR zdôraznil, že súdy musia brať do úvahy skutočnosť, že obaja rodičia majú právo vychovávať svoje dieťa a hlavne musia prihliadať na najlepší záujem dieťaťa. Skutočnosti, ktoré svedčia proti striedavej starostlivosti, musia byť nielen tvrdené, ale aj preukázané. Vek dieťaťa nemožno považovať za prekážku v striedavej starostlivosti, jedine v prípade, ak z objektívnych dôvodov ako napríklad kojenie je dieťa závislé na matke. Pracovné vyťaženie rodiča možno považovať ako prekážku len v mimoriadnych prípadoch.
V zmysle judikatúry ÚS ČR zlá úroveň komunikácie medzi rodičmi nemôže viesť k vylúčeniu striedavej starostlivosti. Súdy majú skúmať dôvody nízkej kvality komunikácie a pokúsiť sa o jej zlepšenie. Dokonca zverenie maloletého do striedavej starostlivosti môže zlepšiť vzťahy medzi rodičmi.
ÚS ČR spochybnil tvrdenie odvolacieho súdu, že striedavá starostlivosť môže plniť svoj účel len vtedy, ak sú obaja rodičia schopní sa dohodnúť na veciach podstatných a týkajúcich sa dieťaťa. Rodičia často po rozchode nemajú harmonické vzťahy a vyššie uvedené tvrdenie odvolacieho súdu hovorí o ideálnych predpokladoch striedavej starostlivosti.
V predmetnom prípade boli zapojení dvaja psychológovia, ktorí neodporúčali striedavú starostlivosť. ÚS ČR tieto vyjadrenia psychológov úplne vylúčil, nakoľko prvý psychológ si vypočul len matku maloletého, ktorá tvrdila, že po návratoch syna od otca mal maloletý zlý psychický stav. Druhý psychológ vypočul otca aj matku a potom spoločne obidvoch. Problémom je, že ani jeden psychológ nevypočul maloletého, a keďže Dohovor o právach dieťaťa v čl. 12 hovorí o tom, že dieťa má právo byť vypočuté.
ÚS ČR poukázal na judikatúru, ktorá sa venovala problematike vzdialenosti medzi bydliskami rodičov, teda kedy možno vzdialenosť považovať za prekážku, avšak nemožno ju považovať za jediný dôvod neschválenia striedavej starostlivosti. V tomto prípade ale matka a otec mali vzdialenosť medzi svojimi bydliskami 35 km, čo predstavuje cestu autom približne 30 až 40 minút.
Prečítajte si tiež: Práva rodičov
ÚS ČR prišiel k záveru, že Okresný súd ani Krajský súd nenaplnili procesné požiadavky pri rozhodovaní o zverení maloletého do striedavej starostlivosti, a to tým, že nevykonali riadne dôkazy, prihliadali k nedokázaným tvrdeniam a podstatné okolnosti opomenuli.
Okrem vyššie uvedeného prípadu existuje množstvo ďalších judikátov, ktoré sa zaoberajú problematikou striedavej starostlivosti a právami rodičov a detí. Medzi dôležité princípy, ktoré z týchto judikátov vyplývajú, patria:
Pri realizácii striedavej starostlivosti je dôležité zohľadniť praktické aspekty, ako napríklad:
tags: #striedavá #osobná #starostlivosť #konflikty #judikáty