
Striedavá starostlivosť o deti je forma starostlivosti, pri ktorej sa obaja rodičia rovnocenne podieľajú na výchove dieťaťa po rozchode alebo rozvode. Táto forma starostlivosti sa stáva čoraz populárnejšou, no jej cesta k uzákoneniu bola na Slovensku pomerne zložitá.
Snahy o zavedenie striedavej starostlivosti na Slovensku sa začali objavovať po vstupe krajiny do Európskej únie v roku 2004. Dovtedy bolo "nepísaným" pravidlom, že dieťa po rozvode patrí matke. Táto predstava pochádzala z obdobia socializmu, kedy sa stalo normou, že otcovia trávili s deťmi len víkendy.
Motiváciou pre zmenu bola snaha o rovnoprávne rodičovstvo a zabezpečenie práva dieťaťa na oboch rodičov. Jedným z hlavných iniciátorov zmien bol Ing. Jozef Ďurček, ktorý sa aktívne zasadzoval za presadenie striedavej starostlivosti do legislatívy. Jeho osobná skúsenosť a snaha o zabezpečenie širšieho kontaktu so synom ho motivovali k vypracovaniu podkladov pre novelu Zákona o rodine.
Proces presadenia novely Zákona o rodine, ktorá by umožnila striedavú starostlivosť, nebol jednoduchý. Ing. Ďurček oslovil poslancov Juraja Lišku a Martina Kuruca, ktorí sa s témou stotožnili a predložili návrh zákona do parlamentu. Napriek tomu, že išlo o opozičných poslancov a šanca na úspech bola malá, rozhodli sa do toho ísť s cieľom otvoriť diskusiu o tejto téme v spoločnosti.
Návrh zákona prešiel prvým čítaním, parlamentnými výbormi, druhým a tretím čítaním. Dôležitým faktorom bola aj podpora médií, ktoré tému striedavej starostlivosti priniesli do povedomia verejnosti a vyvolali diskusiu.
Prečítajte si tiež: Výskum o striedavej starostlivosti
Od 1. júla 2010 sa stala striedavá osobná starostlivosť realitou aj na Slovensku. Novela Zákona o rodine umožnila súdom zveriť dieťa do striedavej starostlivosti oboch rodičov, ak sú obaja spôsobilí dieťa vychovávať a majú o osobnú starostlivosť záujem, a ak je to v záujme dieťaťa.
Zavedenie striedavej starostlivosti bolo prelomové, pretože prelomený bol mýtus o dokonalej matke a nedokonalom otcovi. Zároveň to bol len začiatok dlhej cesty k novej kvalite vnímania rodičovstva.
Napriek uzákoneniu striedavej starostlivosti, v praxi sa stretávame s rôznymi prekážkami. Jednou z nich je postoj niektorých kolíznych opatrovníkov a súdov, ktorí pri rozhodovaní preferujú zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti matky.
Ďalšou výzvou je egoizmus niektorých matiek a otcov, ktorí šíria demagógie o škodlivosti striedavej starostlivosti pre dieťa. Dôležité je si uvedomiť, že striedavá starostlivosť nie je vhodná pre každé dieťa a každú rodinu. Je potrebné zohľadňovať individuálne potreby dieťaťa a schopnosť rodičov spolu komunikovať a spolupracovať.
Základom striedavej starostlivosti je komunikácia a spolupráca rodičov. Rodičia by mali vedieť spolu komunikovať o všetkých dôležitých veciach týkajúcich sa dieťaťa, ako je jeho zdravotný stav, školské a mimoškolské aktivity, a aktívne prežívanie voľného času.
Prečítajte si tiež: Vzor striedavej starostlivosti
Dôležité je, aby sa rodičia navzájom podporovali a rešpektovali ako rodičia, pretože aj keď sa ich partnerský vzťah skončil, stále sú rodičmi svojho dieťaťa.
Pri rozhodovaní o striedavej starostlivosti je vždy prvoradý záujem dieťaťa. Súdy sú povinné zohľadňovať konkrétne okolnosti daného prípadu a nenadraďovať akékoľvek modely fungovania vzťahu rodičov a maloletého dieťaťa nad skutočný záujem dieťaťa.
Dieťa má právo byť vypočuté v každom súdnom konaní a súd je povinný prihliadať na jeho názory s ohľadom na jeho vek, rozumovú a citovú vyspelosť.
Pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti súdy zohľadňujú viaceré faktory, ako napríklad:
Obaja rodičia pri zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti musia dbať o to, aby si dieťa riadne plnilo svoju povinnú školskú dochádzku, robilo si domáce úlohy, zdravo sa stravovalo, dbalo o osobnú hygienu a malo zabezpečenú dôstojnú životnú úroveň.
Prečítajte si tiež: Práva rodičov
Striedavá starostlivosť má svoje výhody aj nevýhody. Medzi výhody patrí:
Medzi nevýhody patrí:
Syndróm zavrhnutého rodiča (parental alienation syndrome - PAS) je jav, pri ktorom dieťa sústavne a neodôvodnene zľahčuje a uráža jedného z rodičov. Tento syndróm je často spojený s rozvodovými a porozvodovými spormi, kedy jeden z rodičov manipuluje dieťa a snaží sa ho poštvať proti druhému rodičovi.
Dôležité je si uvedomiť, že PAS nie je oficiálne uznaná diagnóza, ale skôr popis situácie medzi rodičom a dieťaťom v sporoch o styk a o zverenie do starostlivosti.
Čoraz viac sa v školách stretávame s deťmi, ktoré žijú v striedavej starostlivosti. Pre školy z toho vyplývajú určité povinnosti voči zákonným zástupcom, najmä v súvislosti s rozhodovacou činnosťou školy podľa správneho poriadku.
Dôležité je, aby škola komunikovala s oboma rodičmi a rešpektovala ich práva a povinnosti. Všetky formy osobnej starostlivosti o dieťaťa sú si rovnocenné.