
Striedavá starostlivosť o deti sa stala na Slovensku realitou po novele Zákona o rodine, ktorá nadobudla účinnosť 1. júla 2010. Táto zmena, hoci priniesla nový pohľad na porozvodovú starostlivosť o deti, vyvoláva množstvo otázok a diskusií. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na striedavú starostlivosť, jej legislatívny rámec, praktické aspekty a potenciálne dopady na slovenské rodiny.
Snahy o zavedenie striedavej starostlivosti na Slovensku sa začali objavovať po vstupe krajiny do Európskej únie v roku 2004. Dovtedy bolo "nepísaným" pravidlom, že dieťa po rozvode patrí matke. Táto predstava pochádzala z obdobia socializmu, kedy sa stalo normou, že otcovia trávili s deťmi len víkendy.
Motiváciou pre zmenu bola snaha o rovnoprávne rodičovstvo a zabezpečenie práva dieťaťa na oboch rodičov. Jedným z hlavných iniciátorov zmien bol Ing. Jozef Ďurček, ktorý sa aktívne zasadzoval za presadenie striedavej starostlivosti do legislatívy. Jeho osobná skúsenosť a snaha o zabezpečenie širšieho kontaktu so synom ho motivovali k vypracovaniu podkladov pre novelu Zákona o rodine.
Príbeh novely zákona o striedavej starostlivosti je príbehom občianskej iniciatívy. Ing., nespokojný s prístupom súdov a kolíznych opatrovníkov, sa rozhodol konať. Po vlastných skúsenostiach s obmedzeným kontaktom so synom a pocitom nespravodlivosti sa pustil do prípravy podkladov pre novelu Zákona o rodine. Oslovil poslancov Juraja Lišku a Martina Kuruca, ktorí sa s témou stotožnili a predložili návrh v parlamente.
Hoci boli Liška a Kuruc nezávislými poslancami v opozícii, návrh prešiel parlamentom a stal sa skutočnosťou. Dôležitým aspektom bolo, že sa téma striedavej starostlivosti dostala do verejnej diskusie, čo prispelo k jej presadeniu. Napriek odporu Ministerstva spravodlivosti SR, ktoré návrh zákona zamietlo, bol zákon schválený.
Prečítajte si tiež: Výskum o striedavej starostlivosti
Dohoda s predkladateľmi zákona bola taká, že ideme do toho aj napriek tomu, že páni Liška a Kuruc sú nezávislými poslancami v opozícii, čo v praxi znamenalo, že ich návrh bude skoro určite parlamentom zamietnutý. Dohodli sme sa na tom, že aj napriek veľmi malej šanci na presadenie zákona do praxe do toho pôjdeme a pokúsime sa niečo urobiť pre deti. To, čo bolo pre nás najdôležitejšie, bolo to, že sa téma striedavej starostlivosti dostane na rokovanie parlamentu. Nevadí, keď bude návrh zákona zamietnutý - podstatné je to, aby sa o tejto téme začalo hovoriť v parlamente, v médiách, v spoločnosti. No a potom všetko to, čo sa dialo v parlamente bolo ako zo sna. Návrh zákona prešiel prvým čítaním, prešiel parlamentnými výbormi, prešiel druhým a tretím čítaním a zrazu sa zo sna stala skutočnosť - od 1.7.2010 sa stala Striedavá osobná starostlivosť realitou aj na Slovensku.
Striedavá starostlivosť je forma porozvodovej starostlivosti o dieťa, pri ktorej sa dieťa striedavo zveruje do osobnej starostlivosti jedného a druhého rodiča na presne stanovené časové obdobie opakovane. Súd zároveň vymedzí práva a povinnosti rodičov uplatňujúce sa počas týchto časových období. Zákon o rodine nestanovuje presnú dĺžku týchto časových úsekov, čo umožňuje flexibilitu a prispôsobenie individuálnym potrebám dieťaťa a rodiny.
Novela Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., konkrétne zákon č. 217/2010 Z. z., zaviedla inštitút striedavej osobnej starostlivosti o dieťa do slovenského právneho poriadku. Ustanovenie § 24 ods. Táto formulácia zdôrazňuje, že striedavá starostlivosť nie je automatická, ale závisí od posúdenia súdu, ktorý musí zohľadniť záujem dieťaťa. Dôležité je, že ak jeden z rodičov so striedavou starostlivosťou nesúhlasí, nie je to prekážkou jej nariadenia, ak sú splnené ostatné podmienky. Súd skúma schopnosť rodičov spolupracovať pri výchove dieťaťa a či je rodič schopný kompromisu.
Pri rozhodovaní o striedavej starostlivosti súd skúma:
Súd prihliada aj na ďalšie faktory, ako napríklad vzdialenosť bydlísk rodičov, schopnosť rodičov komunikovať a spolupracovať, a stabilitu výchovného prostredia.
Prečítajte si tiež: Vzor striedavej starostlivosti
Vo väčšine prípadov súd pri nariadení striedavej starostlivosti výživné neurčí. Pôjde najmä o prípady, ak rodičia trávia s deťmi rovnakú časť mesiaca. Pokiaľ by čas strávený s dieťaťom nebol rovnomerný, v rozhodnutí o striedavej starostlivosti súd určí vyživovaciu povinnosť. Striedavú starostlivosť nemožno chápať ako prostriedok na vyhýbanie sa plateniu výživného.
Zavedenie striedavej starostlivosti na Slovensku bolo krokom k modernizácii rodinného práva a k zrovnoprávneniu postavenia otcov.
Napriek uzákoneniu striedavej starostlivosti, v praxi sa stretávame s rôznymi prekážkami. Jednou z nich je postoj niektorých kolíznych opatrovníkov a súdov, ktorí pri rozhodovaní preferujú zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti matky.
Ďalšou výzvou je egoizmus niektorých matiek a otcov, ktorí šíria demagógie o škodlivosti striedavej starostlivosti pre dieťa. Dôležité je si uvedomiť, že striedavá starostlivosť nie je vhodná pre každé dieťa a každú rodinu. Je potrebné zohľadňovať individuálne potreby dieťaťa a schopnosť rodičov spolu komunikovať a spolupracovať.
Základom striedavej starostlivosti je komunikácia a spolupráca rodičov. Dôležité je, aby sa rodičia navzájom podporovali a rešpektovali ako rodičia, pretože aj keď sa ich partnerský vzťah skončil, stále sú rodičmi svojho dieťaťa.
Prečítajte si tiež: Práva rodičov
Pri rozhodovaní o striedavej starostlivosti je vždy prvoradý záujem dieťaťa. Je potrebné zohľadňovať jeho názor, potreby a citlivý prístup.
Syndróm zavrhnutého rodiča (parental alienation syndrome - PAS) je jav, pri ktorom dieťa sústavne a neodôvodnene zľahčuje a uráža jedného z rodičov. Tento syndróm je často spojený s rozvodovými a porozvodovými spormi, kedy jeden z rodičov manipuluje dieťa a snaží sa ho poštvať proti druhému rodičovi.
Dôležité je si uvedomiť, že PAS nie je oficiálne uznaná diagnóza, ale skôr popis situácie medzi rodičom a dieťaťom v sporoch o styk a o zverenie do starostlivosti.
Čoraz viac sa v školách stretávame s deťmi, ktoré žijú v striedavej starostlivosti. Pre školy z toho vyplývajú určité povinnosti voči zákonným zástupcom, najmä v súvislosti s rozhodovacou činnosťou školy podľa správneho poriadku.
Dôležité je, aby škola komunikovala s oboma rodičmi a rešpektovala ich práva a povinnosti.
V dôvodovej správe k novele zákona je uvedené, že striedavá starostlivosť nie je pre každé dieťa. Vo všeobecnosti je striedavá starostlivosť pre dieťa po rozpade rodiny tou najlepšou formou starostlivosti preto, že na výchove dieťaťa naďalej participujú obidvaja rodičia pravidelne, rovnoprávne a rovnocenne. Doteraz nikto nevymyslel nič lepšie. Každé dieťa je iné a každý rodič je iný. Iba prienikom týchto množín je možné identifikovať, pre ktorú skupinu detí a ich rodičov všetko nasvedčuje tomu, že by bolo správne aplikovať striedavú starostlivosť. Nesmieme zabúdať, že je skupina matiek a otcov, ktorí nemajú záujem po rozpade rodiny starať sa o deti. Je tu aj skupina matiek a otcov, u ktorých je zjavná, alebo skrytá patológia. Ďalej sú tu rodičia alkoholici, narkomani, vo väzbe, atď.