Štúdium popri zamestnaní: Nároky zamestnanca a možnosti kombinácie

Štúdium popri zamestnaní je bežnou realitou mnohých ľudí, ktorí sa snažia skĺbiť pracovné povinnosti s túžbou po získaní vyššieho vzdelania alebo rekvalifikácie. Táto kombinácia prináša nielen nové možnosti, ale aj množstvo otázok týkajúcich sa práv a povinností zamestnanca, odvodov, či možností pracovných úľav. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o štúdiu popri zamestnaní z pohľadu zamestnanca, s dôrazom na jeho nároky a možnosti.

Možnosti zamestnania počas štúdia

Štúdium na vysokej škole nie je prekážkou pre zamestnanie. Študenti majú možnosť pracovať na základe trvalého pracovného pomeru (TPP) alebo na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Výber závisí od individuálnych potrieb a časových možností študenta.

Trvalý pracovný pomer (TPP) pre študentov

Áno, študent tretieho ročníka vysokej školy môže pracovať na trvalý pracovný pomer (TPP). Fakt, že ste študentom, neznamená, že nemôžete pracovať na trvalý pracovný pomer. Dôležité je, aby ste spĺňali kvalifikačné predpoklady pre danú pozíciu, resp. mali dosiahnuté požadované vzdelanie, pričom, ak sú tieto podmienky splnené, tak môžete byť zamestnaná na trvalý pracovný pomer.

Pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Pracovná zmluva obsahuje identifikačné údaje zamestnávateľa a zamestnanca. Zamestnávateľ môže so zamestnancom dohodnúť v pracovnej zmluve aj kratší pracovný čas, ako je ustanovený týždenný pracovný čas, pričom kratší pracovný čas nemusí byť rozvrhnutý na všetky pracovné dni. V prípade pracovného pomeru sa na študenta vzťahujú rovnaké povinnosti ako na ostatných zamestnancov. To znamená, že zamestnávateľ za neho odvádza odvody do zdravotnej aj sociálnej poisťovne v plnej výške.

Zo mzdy sa odvádza 13,4 % (sociálne poistenie: 4 % starobné, 3 % invalidné, 1 % nezamestnanosť, 1,4 % nemocenské; zdravotné poistenie: 4 %), zamestnávateľ odvádza ďalších 35,2 %. Študent v tomto prípade nemá nárok na žiadne odvodové výnimky.

Prečítajte si tiež: Praktická sestra pre seniorov: Vzdelávanie a uplatnenie

Podmienky pre mladistvých študentov

Aj ako študent strednej školy na individuálnom študijnom pláne môžete pracovať na trvalý pracovný pomer, ale platia určité podmienky. Musíte mať aspoň 15 rokov a ukončenú povinnú školskú dochádzku. Mladiství (do 18 rokov) môžu pracovať maximálne 8 hodín denne a 40 hodín týždenne, nesmú vykonávať fyzicky či psychicky neprimeranú prácu ani pracovať v noci (22:00 - 06:00), s výnimkou niektorých odvetví. Zamestnávateľ môže vyžadovať súhlas zákonného zástupcu. Vaša práca tiež nesmie narušiť plnenie študijných povinností.

Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru

Zamestnávatelia môžu uzatvárať dva druhy dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Na základe týchto dohôd vzniká pracovnoprávny vzťah, ale nie pracovný pomer. Pracovnoprávny vzťah, ktorý dohoda zakladá, je podstatne voľnejší než pracovný pomer a vytvára pomerne široký priestor na uplatnenie zmluvnej voľnosti účastníkov. Na rozdiel od pracovného pomeru, uvedené dohody nezakladajú niektoré právne nároky, najmä pokiaľ ide o nárok na dovolenku, nárok na náhradu mzdy pri prekážkach v práci, odmenu za prácu nadčas. Vzhľadom na uvedené nie je možné na predmetné dohody použiť ustanovenia Zákonníka práce o pracovnom pomere, okrem všeobecnej časti Zákonníka práce a Občianskeho zákonníka. Dohody nezakladajú viacero nárokov, čo však nevylučuje, že si účastníci môžu jednotlivé nároky dohodnúť priamo v predmetnej dohode. Forma dohôd musí byť vždy písomná, pričom nedodržanie písomnej formy postihuje Zákonník práce sankciou neplatnosti. Povinnosti zamestnancov vyplývajúce na základe uzatvorených dohôd upravuje ust. § 224 Zákonníka práce. Zároveň treba konštatovať, že tieto dohody môžu uzavierať aj mladiství zamestnanci, t. j. študenti stredných škôl, za podmienky, že v zmysle § 223 ods.

Dohoda o brigádnickej práci študentov (DBPŠ)

Študenti vysokých škôl a žiaci stredných škôl môžu za určitých podmienok pracovať na dohodu o brigádnickej práci študentov. Dohodu o brigádnickej práci študentov môže zamestnávateľ uzatvoriť s fyzickou osobou, ktorá má štatút žiaka strednej školy alebo štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia podľa osobitného predpisu a ktorá nedovŕšila 26 rokov veku. Za fyzickú osobu, ktorá má štatút žiaka strednej školy, sa na tieto účely považuje aj fyzická osoba v čase od riadneho ukončenia štúdia na strednej škole do 31. októbra toho istého kalendárneho roka. Za fyzickú osobu, ktorá má štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia, sa považuje aj fyzická osoba v čase od riadneho ukončenia štúdia v dennej forme vysokoškolského štúdia prvého stupňa do 31. októbra toho istého kalendárneho roka. Študenti často využívajú služby pracovných či personálnych agentúr, ktoré sprostredkovávajú prácu, avšak z odpracovanej mzdy si vezmú províziu. Na Slovensku ich je vyše tisícdvesto.

Podmienky dohody o brigádnickej práci študentov

Dohoda o brigádnickej práci študentov musí byť uzatvorená v písomnej forme, inak je neplatná. Obsahom dohody musí byť:

  • dohodnutá práca,
  • dohodnutá odmena za vykonanú prácu,
  • dohodnutý rozsah pracovného času,
  • doba, na ktorú sa dohoda uzatvára.

Jedno vyhotovenie dohody vždy zostáva zamestnancovi.

Prečítajte si tiež: Dôchodok a stredoškolské vzdelanie: Kompletný sprievodca

Dohoda o brigádnickej práci študentov sa uzatvára na určitú dobu, najviac na 12 mesiacov. V dohode možno dohodnúť spôsob jej skončenia. Neoddeliteľnou súčasťou dohody o brigádnickej práci študentov je potvrdenie o štatúte žiaka strednej školy alebo štatúte študenta dennej formy vysokoškolského štúdia; to neplatí, ak ide o uzatvorenie dohody s fyzickou osobou v čase od riadneho ukončenia štúdia na strednej škole do 31. októbra toho istého kalendárneho roka alebo o fyzickú osobu v čase od riadneho ukončenia štúdia v dennej forme vysokoškolského štúdia prvého stupňa do 31. októbra toho istého kalendárneho roka. V týchto prípadoch sa štatút žiaka strednej školy a štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia preukazuje dokladom o riadnom ukončení štúdia. Okamžité skončenie dohody možno dohodnúť len pre prípady, v ktorých možno okamžite skončiť pracovný pomer.

Na základe „DBPŠ“ môžete vykonávať maximálne polovicu určeného týždenného pracovného času. Tak napríklad ak je v týždni vo firme určený pracovný čas napríklad 30 hodín, tak vy môžete odpracovať najviac 15 hodín. Hodiny sa však môžu kumulovať, dôležitý je koncoročný súčet (takže maximálne za rok, ktorý má 52 týždňov, je to 52×15 = 780 hodín).

Strata štatútu študenta má vplyv na možnosť pokračovania vo vykonávaní práce na túto dohodu.

  1. ) Ak fyzická osoba riadne ukončila štúdium na strednej škole, zamestnávateľ môže využívať závislú prácu tejto fyzickej osoby na základe dohody o brigádnickej práci študentov do 31.
  2. ) Ak fyzická osoba riadne ukončila štúdium v dennej forme vysokoškolského štúdia prvého stupňa, zamestnávanie na základe dohody o brigádnickej práci študentov môže pokračovať do 31. Ak do 31. októbra nadobudne fyzická osoba, ktorá riadne ukončila štúdium na strednej škole, štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia podľa osobitného predpisu, vo vykonávaní práce na základe tejto dohody môže pokračovať až do uplynutia doby, na ktorú bola táto dohoda uzavretá, resp. Ak do 31. októbra nadobudne fyzická osoba, ktorá riadne ukončila štúdium v dennej forme vysokoškolského štúdia prvého stupňa, štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia druhého stupňa, vo vykonávaní práce na základe tejto dohody môže pokračovať až do uplynutia doby, na ktorú bola táto dohoda uzavretá, resp. V opačnom prípade dohodu o brigádnickej práci študentov je potrebné do 31. októbra ukončiť.
Mzda a odvody z dohody o brigádnickej práci študentov

Odmena na základe dohody o brigádnickej práci študentov je splatná a musí byť vyplatená najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom sa vykonala. Rovnako mzdové zvýhodnenie patrí aj za nočnú prácu. Pre brigádnikov platí určitá výhoda pri výpočte sociálneho poistenia. Študent si môže uplatniť výnimku z platenia odvodov do sociálnej poisťovne pri príjme do určitej sumy (v sume 200 eur na jednu dohodu, t. j. potrebné výber tejto dohody zamestnávateľovi oznámiť čestným vyhlásením). Ak si študent uplatní túto výnimku, nebude platiť žiadne odvody na sociálne poistenie. V opačnom prípade platil odvody len vo výške 1,05 % zo sumy odmeny. U zamestnávateľa v sadzbe 22,80 %, dohodárovi sa zrazí 7 %. Ak by žiak, resp. študent v danom mesiaci sumu 200 eur, budú žiak, resp. študent a zamestnávateľ povinní platiť odvody. To znamená, že zdravotné poistenie sa z tohto druhu dohody neplatí.

Dohoda o vykonaní práce (DVP)

Túto je možné podpísať, ak Váš predpokladaný pracovný čas na základe rozsahu činností nepresiahne 350 hodín za rok u jedného zamestnávateľa. Teda ak podpíšete viac DVP u rôznych firiem, napríklad dve, môžete odpracovať za rok 700 hodín. Nie je obmedzená počtom hodín, ale odpracovať na ňu môžete maximálne 10 hodín týždenne. Je vymedzená druhom vykonávanej práce. Môže byť stanovená na určitý alebo neurčitý čas. Podpisom dohody sa nestávate „plnohodnotným“ zamestnancom, a to v niektorých oblastiach: nemáte napríklad nárok na stravenky alebo na dovolenku. Avšak od roku 2013 za Vás zamestnávateľ platí odvody na nemocenské, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti. Dohody budú pravdepodobne môcť byť uzatvárané už len na dobu určitú. DVP by mala od júla 2014 byť podpisovaná najviac na 1 rok. Uvedenú dohodu môže zamestnávateľ uzatvoriť s fyzickou osobou, ktorá má štatút študenta, aj keď predpokladaný rozsah nepresahuje 100 hodín v kalendárnom roku. Vzhľadom na skutočnosť, že Dohodu o vykonaní práce podľa ust. a) Uzatvára sa na práce jednorazového charakteru určeného výsledkom práce, t. j. pracovný záväzok zamestnanca má formu pracovnej úlohy. Ide o pracovný záväzok vymedzený individuálne, nie druhovo. c) Do predpokladaného rozsahu práce sa započítava aj doba práce vykonávanej zamestnancom pre zamestnávateľa v tom istom kalendárnom roku na základe inej (ďalšej) dohody o vykonaní práce. Vzhľadom na uvedené môžu zamestnanci, teda aj študenti, uzatvárať dohody o vykonaní práce aj s viacerými zamestnávateľmi. e) Zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu spôsobenú zavineným porušením povinností pri výkone práce alebo v priamej súvislosti s ním rovnako ako zamestnanec v pracovnom pomere, aj keď túto škodu spôsobili jeho rodinní príslušníci, ktorí mu pri práci pomáhali (§ 225 ods.

Prečítajte si tiež: Podmienky špecializačného štúdia

Voľba medzi TPP a dohodou

Študentské výhody, ako napríklad odvodová úľava, sa vzťahujú najmä na dohodu o brigádnickej práci študentov, nie na klasický pracovný pomer. Ak by sa študent rozhodol pracovať na dohodu o brigádnickej práci študentov, môže využiť výnimku z platenia odvodov do sociálnej poisťovne pri príjme do určitej sumy (mesačný príjem do stanovenej hranice je oslobodený od odvodov na dôchodkové poistenie).

Vzdelávanie zamestnancov a Zákonník práce

Zákonník práce upravuje povinnosti zamestnávateľov a zamestnancov v oblasti vzdelávania. Zamestnávateľ sa stará o prehlbovanie kvalifikácie zamestnancov alebo o jej zvyšovanie. Zamestnávateľ môže v pracovnom poriadku určiť na vykonávanie niektorých pracovných činností kvalifikačné požiadavky (zameranie alebo odbor vzdelania, absolvovanie odborného kurzu, ktorý súvisí s vykonávaním pracovnej činnosti, alebo ďalšie kvalifikačné požiadavky). Zamestnanec je povinný sústavne si prehlbovať kvalifikáciu na výkon práce dohodnutej v pracovnej zmluve. Zamestnávateľ je oprávnený uložiť zamestnancovi zúčastniť sa na ďalšom vzdelávaní s cieľom prehĺbiť si kvalifikáciu. Zvyšovaním kvalifikácie je účasť na ďalšom vzdelávaní, v ktorom má zamestnanec získať predpoklady ustanovené právnym predpisom alebo splniť požiadavky nevyhnutné na riadny výkon práce dohodnuté v pracovnej zmluve. Zamestnávateľ môže poskytovať zamestnancovi pracovné voľno a náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku, najmä ak je predpokladané zvýšenie kvalifikácie v súlade s potrebou zamestnávateľa. Ak sa zamestnanec zúčastní opravnej skúšky, za pracovné voľno poskytnuté na vykonanie opravnej skúšky mu nepatrí náhrada mzdy. Na rozdiel od prehlbovania kvalifikácie nemôže zamestnávateľ nariadiť zamestnancovi zvýšiť si kvalifikáciu.

Dohoda o zvyšovaní kvalifikácie

Zákonník práce umožňuje zamestnávateľovi uzatvoriť so zamestnancom dohodu, ktorá je právnou formou stabilizácie zamestnanca. Touto dohodou sa na jednej strane zamestnávateľ zaväzuje umožniť zamestnancovi zvýšenie kvalifikácie poskytovaním pracovného voľna, náhrady mzdy a úhrady ďalších nákladov spojených so štúdiom. Na druhej strane sa zamestnanec zaväzuje zotrvať u zamestnávateľa určitý čas v pracovnom pomere. Ak zamestnanec tento stabilizačný záväzok nesplní, vznikne mu povinnosť uhradiť náklady spojené so štúdiom, a to aj vtedy, keď zamestnanec skončí pracovný pomer pred skončením štúdia. Zákonník práce predpisuje písomnú formu dohody, inak je neplatná. Celková dohodnutá doba zotrvania v pracovnom pomere však nesmie prekročiť päť rokov.

Pracovné úľavy a hmotné zabezpečenie

Účasť zamestnanca na školení alebo štúdiu popri zamestnaní, v ktorých má zamestnanec získať predpoklady ustanovené právnymi predpismi alebo požiadavky nevyhnutné na riadny výkon práce dojednanej v pracovnej zmluve, s považuje za prekážku v práci na strane zamestnanca s nárokmi na pracovné úľavy a hmotné zabezpečenie. Zamestnávateľ môže poskytovať zamestnancovi pracovné voľno a náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku, najmä ak je predpokladané zvýšenie kvalifikácie v súlade s potrebou zamestnávateľa. Poskytovanie pracovných úľav a hmotné zabezpečenie na školení alebo štúdiu popri zamestnaní závisí od rozhodnutia zamestnávateľa, či bude vyžadovať zvyšovanie kvalifikácie zamestnanca v súlade so svojou potrebou. Preto zamestnanec nemá na ne právny nárok. Zamestnávateľ je povinný kontrolovať priebeh a výsledky zvyšovania kvalifikácie zamestnanca. Môže zastaviť poskytovanie pracovných úľav a hmotného zabezpečenia, ak zamestnanec bez zavinenia zamestnávateľa po dlhší čas neplní bez vážneho dôvodu podstatné povinnosti pri zvyšovaní kvalifikácie.

Zdravotné a sociálne poistenie študentov

V zmysle ust.§ 11 ods. 8 písm. a) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov patria študenti do okruhu taxatívne vymenovaných osôb, za ktoré bude naďalej platiť poistné štát. Zákon presne definuje, že za nezaopatrené dieťa, za ktoré platí poistné na zdravotné poistenie štát, sa v zmysle zákona považuje „aj fyzická osoba, ktorá študuje na vysokej škole, okrem externej formy štúdia, do skončenia vysokoškolského štúdia prvého stupňa alebo do skončenia vysokoškolského štúdia druhého stupňa, ktoré podľa študijného programu nepresiahlo štandardnú dĺžku, okrem fyzickej osoby, ktorá už získala vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a bol jej priznaný akademický titul“. V prípade sociálneho poistenia môžu byť študenti jedine dobrovoľne poistenými osobami. To znamená, že na dôchodkové poistenie, nemocenské a poistenie v nezamestnanosti sa študent môže prihlásiť dobrovoľne - stáva sa dobrovoľne poistenou osobou. Urobiť tak môže každá fyzická osoba po dovŕšení 16 rokov, ak má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt. Vymeriavací základ si môže študent určiť sám, nesmie byť však nižší ako je minimálny vymeriavací základ. A tým je suma aktuálnej minimálnej mzdy. Na druhej strane nesmie byť ale ani vyšší ako je maximálny vymeriavací základ.

Zdaňovanie príjmov zo závislej činnosti

Pokiaľ sa počas účasti na aktivitách spojených s doškoľovaním poskytuje mzda, funkčný plat a pod., tento príjem nie je oslobodený u zamestnanca od dane, ale ide o zdaniteľný príjem. Ak sa vzdelávacie aktivity uskutočňujú mimo miesta pravidelného pracoviska, má zamestnanec nárok na cestovné náhrady podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o cestovných náhradách“), ktoré sa posudzujú podľa § 5 ods. 5 písm. a) zákona o dani z príjmov, t. j.

Hľadanie práce popri štúdiu

Prácu je možné hľadať na internetových stránkach, ktoré ponúkajú nespočet inzerátov každý deň. Môžete si samozrejme podať aj vlastný inzerát, že hľadáte prácu. O niečo väčšiu šancu však pravdepodobne máte, ak si vytvoríte životopis a umiestnite ho na niektorý z väčších slovenských pracovných portálov.

tags: #štúdium #popri #zamestnaní #nároky #zamestnanca