Súbeh starobného dôchodku a pracovného pomeru: Podmienky a možnosti

Zamestnanci v Slovenskej republike majú možnosť pracovať aj počas poberania starobného dôchodku. Táto kombinácia prináša určité špecifiká a podmienky, ktoré je potrebné poznať a dodržiavať. Článok poskytuje komplexný prehľad o súbehu starobného dôchodku a pracovného pomeru, vrátane podmienok, nárokov na odstupné a odchodné, a špecifických situácií, ktoré môžu nastať.

Pracovný pomer a súbežné zamestnania

Zamestnanec môže mať uzatvorených aj niekoľko pracovných pomerov súčasne. Jednotlivé pracovné pomery sa posudzujú samostatne, čo znamená, že je legálne mať aj viacero pracovných pomerov naraz. Zákonník práce však stanovuje, že ak má zamestnanec uzatvorených viacero pracovných pomerov u jedného zamestnávateľa, musia sa tieto pomery týkať rôznych druhov práce.

Registrácia a vymeriavací základ

Každý pracovný pomer zamestnanca sa považuje za samostatné poistenie. Preto je potrebné každý pracovný pomer prihlasovať do Registra poistencov Sociálnej poisťovne zvlášť, a to aj v prípade, že súbeh pracovných pomerov je uzatvorený u jedného zamestnávateľa.

V prípade, že zamestnanec má viacero pracovných pomerov, maximálna suma vymeriavacieho základu sa určuje z úhrnu príjmov zo všetkých pracovných pomerov zamestnanca. U zamestnávateľa sa však vymeriavací základ posudzuje za každý pracovný pomer samostatne. Z tohto dôvodu by zamestnávateľ mal byť informovaný o tom, že zamestnanec má viac súbežných zamestnaní.

Zárobková činnosť popri zamestnaní

Zamestnanec môže popri svojom zamestnaní vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá má konkurenčný charakter voči činnosti zamestnávateľa, len s predchádzajúcim písomným súhlasom zamestnávateľa.

Prečítajte si tiež: Súbeh dôchodkov – detaily

Zamestnancovi, ktorý popri zamestnaní vykonáva zárobkovú činnosť, nevzniká hneď povinnosť platiť sociálne odvody. Táto povinnosť sa posudzuje až na základe výšky príjmov zo živnosti a to k 1.7. (resp. k 1.10.) roka nasledujúceho po podaní daňového priznania za predošlý rok. Živnostník, ktorý je zároveň aj zamestnaný, je zdravotne poistený u zamestnávateľa. V prípade súbehu živnosti a pracovného pomeru nemôže daňovník požiadať o vykonanie ročného zúčtovania dane svojho zamestnávateľa a má povinnosť podať vlastné daňové priznanie (typu B).

Starobný dôchodok a práca

Popri poberaní starobného dôchodku môže zamestnanec pracovať bez akéhokoľvek obmedzenia (s výnimkou predčasného starobného dôchodku).

Predčasný starobný dôchodok a práca

Práca popri predčasnom starobnom dôchodku je špecifická. Žiadateľ o predčasný starobný dôchodok nesmie byť dôchodkovo poistený v deň, kedy sa rozhodne požiadať o predčasný starobný dôchodok. To znamená, že zamestnanec musí mať ukončený pracovný pomer, prácu na živnosť alebo prácu na dohodu.

Po priznaní predčasného starobného dôchodku sa môže zamestnať, no len na dohodu o pracovnej činnosti alebo dohodu o vykonaní práce, pričom jej príjem za kalendárny rok nesmie presiahnuť 2 400 eur (v roku 2024). Dôchodca si môže uplatniť odvodovú úľavu a to tak, že si určí jednu dohodu, z ktorej nebudete platiť poistné na dôchodkové poistenie, a to vôbec, ak príjem z dohody za kalendárny mesiac nepresahuje 200 eur alebo v zníženom rozsahu, ak mesačný príjem alebo priemerný mesačný príjem z danej dohody presiahne 200 eur (v roku 2024). Poistné na dôchodkové poistenie v takom prípade platí zamestnanec len z rozdielu medzi dosiahnutým príjmom a sumou 200 eur. Ak má dôchodca uzatvorených viacero dohôd o pracovnej činnosti, poistné na dôchodkové poistenie zo všetkých ostatných dohôd platí už v plnom rozsahu.

Podnikanie počas poberania predčasného starobného dôchodku

Poberateľ predčasného starobného dôchodku môže pracovať v pozícii vypomáhajúceho rodinného príslušníka bez pracovnej zmluvy pri splnení určitých podmienok. Ide napríklad o výpomoc manželke, ktorá je SZČO, alebo výpomoc bratovi v jeho jednoosobovej s.r.o.

Prečítajte si tiež: Kombinácia dôchodkov

Odvody a predčasný starobný dôchodok

Uzatvorenie dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, pri ktorej si občan uplatní odvodovú odpočítateľnú položku (OOP), je možné až po vydaní rozhodnutia o priznaní predčasného starobného dôchodku.

Poberateľ predčasného starobného dôchodku môže zarobiť v úhrne najviac 2400 € ročne za kalendárny rok. Tento limit sa sleduje vždy nanovo od začiatku kalendárneho roka a pokiaľ sa v nejakom kalendárnom mesiaci prekročí, Sociálna poisťovňa od nasledujúceho kalendárneho mesiaca zastaví výplatu predčasného starobného dôchodku.

Odstupné a odchodné

Pri skončení pracovného pomeru môžu zamestnancovi vzniknúť nároky na odstupné a odchodné. Tieto nároky sú upravené v Zákonníku práce a závisia od spôsobu skončenia pracovného pomeru a splnenia ďalších podmienok.

Odstupné

Nárok na odstupné vzniká zamestnancovi vtedy, ak s ním zamestnávateľ ukončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 Zákonníka práce alebo dohodou z rovnakých dôvodov. Tieto dôvody sa týkajú organizačných zmien na strane zamestnávateľa, zníženia počtu zamestnancov, zrušenia prevádzky alebo ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

Výška odstupného závisí od dĺžky trvania pracovného pomeru. Dĺžka pracovného pomeru sa počíta od nástupu do práce do momentu, v ktorom došlo k doručeniu výpovede, prípadne uzatvoreniu dohody o skončení pracovného pomeru.

Prečítajte si tiež: Všetko o nemocenských dávkach

Výška odstupného podľa dĺžky trvania pracovného pomeru:

• menej ako 2 roky: nemá nárok na odstupné
• najmenej 2 roky a menej ako 5 rokov: najmenej jeden priemerný mesačný zárobok
• najmenej 5 rokov a menej ako 10 rokov: najmenej dvojnásobok priemerného mesačného zárobku
• najmenej 10 rokov a menej ako 20 rokov: najmenej trojnásobok priemerného mesačného zárobku
• najmenej 20 rokov: najmenej štvornásobok priemerného mesačného zárobku

Ak zamestnanec ukončí pracovný pomer výpoveďou, nemá nárok na odstupné.

Odchodné

Odchodné je určené pre zamestnanca, ktorý odchádza do dôchodku. Ide prakticky o odmenu za celú jeho kariéru a prácu, ktorú u zamestnávateľa odvádzal.

V Zákonníku práce nájdeme dve situácie, v ktorých nárok na odchodné môže vzniknúť:

1. Zamestnancovi vznikol nárok na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok (pri poklese schopnosti viac ako 70%) a požiada o poskytnutie uvedeného dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení.
2. Zamestnancovi bol priznaný predčasný starobný dôchodok na základe žiadosti podanej pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich dní po jeho skončení.

Zákonník práce určuje len spodnú hranicu výšky odchodného, ktorá je definovaná sumou vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca.

Zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť zamestnancovi odchodné, ak sa pracovný pomer skončil okamžitým skončením pracovného pomeru zo strany zamestnanca.

Súbeh odstupného a odchodného

Súbeh nárokov na odstupné a odchodné nie je vylúčený. To znamená, že zamestnanec môže mať nárok na obidva tieto príspevky, ak splní podmienky stanovené zákonom.

Príklady a špecifické situácie

Príklad 1: Zamestnanec pracuje vo firme viac ako tri roky a ide na starobný dôchodok. Ak manžel končí pracovný pomer či už výpoveďou z jeho strany alebo dohodou so zamestnávateľom bez uvedenia dôvodu, potom nárok na odstupné nemá. Nárok na odstupné by manželovi vznikol len v prípade skončenia pracovného pomeru z organizačných dôvodov na strane zamestnávateľa /organizačné zmeny na strane zamestnávateľa, zníženie počtu zamestnancov, zrušenie prevádzky/ čo by bol dôvod výpovede zo strany zamestnávateľa prípadne aj v prípade dohody o skončení pracovného pomeru z rovnakých dôvodov. V týchto prípadoch musí byť tento dôvod skončenia pracovného pomeru uvedený vo výpovedi resp. V prípade skončenia pracovného pomeru z organizačných dôvodov na strane zamestnávateľa by mal nárok na odstupné vo výške jednonásobku priemerného zárobku (v prípade výpovede zo strany zamestnávateľa) alebo v prípade dohody o skončení pracovného pomeru z rovnakých dôvodov. Pokiaľ ide o nárok na odchodné, vzniká v prípade, ak požiada o starobný dôchodok pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení.

Príklad 2: Zamestnanec bol zamestnávaný firmou, ktorá ukončila s ním pracovný pomer z dôvodu uvedeného v § 63 ods. 1 písmeno b) Zákonníka práce. Do dňa skončenia pracovného pomeru odpracoval 19 rokov a 212 dní. Pri ukončení pracovného pomeru mu firma vyplatila odstupné. Pracovný pomer bol ukončený dňom 30.4.2023. Od 1.5.2023 je na práceneschopnosti (PN). Ak pracovný pomer Vášho manžela skončil v apríli, a o predčasný dôchodok požiadal až v novembri, tak nárok na odchodné už nemá.

Príklad 3: Zamestnanec si podal žiadosť o starobný dôchodok. Zamestnávateľ oznámil, že ukončí činnosť svojej spoločnosti ku koncu februára 2024. Ak zamestnávateľ síce zaniká, ale má právneho nástupcu, ide o prechod práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov. V tejto situácii, Váš zamestnávateľ nemá dôvod Vám dávať výpoveď, najmä ak sa chystáte do dôchodku.

tags: #súbeh #starobného #dôchodku #a #pracovného #pomeru